Marian Baran
Milenci na tráve
Park pri Dunaji bol cez víkend plný ľudí. Mnohí ležali na dekách v piknikových pózach, iní sedeli na lavičkách a tí ďalší vypĺňali priestor pohybom. Na tráve v parku ležali aj dvaja zaľúbení.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Osobné
Marian Baran
Vlak Tatran
Viezol som sa vo vlaku a bolo to celkom fajn, lebo ak máte dva metre výšky a už nie ste docent, nemôže to byt super, jedine ak by ste celú cestu strávili v reštauračnom vozni, kde je miesta dosť, ale takým spôsobom prepravy, by sa cesta značne predražila.
Marian Baran
Najlepšie počasie
Mám desať rokov a stojím s otcom a starým otcom v humne, pri plevni. Pozeráme na západ slnka, podľa farby zapadajúceho slnka sa o chvíľu dozvieme, aké bude ďalší deň počasie.
Marian Baran
Okuliare
Robili sme poriadok na povale. Nebolo to nič náročné a bol to jednoduchý spôsob, ako neskôr ochutnať jablkovú štrúdľu, ktorá sa mala chystať na stole v prednej izbe.
Marian Baran
Kozy na streche
Ak začne na streche rásť tráva, môže to byť preto, lebo sa jedná o veľmi úrodnú strechu. Na takej streche by sa mohli pásť kozy, ak by sa im chcelo, ak by mali chuť a ak by ich tam niekto dokázal ustrážiť, lebo na kozy treba dozerať, obzvlášť ak prejdú sedlom strechy.
Marian Baran
Dejiny ženy
Keď som ťa občas čakal v nemocničnej izbe, cítil som sa nesvoj. Blízko bola obava a nemohúcnosť. Nehybne som sedel, aby si ma nevšimla ani jedna z nich.
Marian Baran
Krátko o kráse
Pri krásnom stole z bežného dreva, lebo mahagón hocikde v bufete nemajú, sedeli krásne deti krásnych rodičov. Nádherne sa usmievali. Ich krásna mama sledovala svojho krásneho manžela, ako sa rozpráva s ostatnými krásnymi dospelými pri tom stole.
Marian Baran
Muž a žena na cestách
Sedel som v reštauračnom vozni a pozeral von oknom na krajinu, ktorá niekam utekala. Unikala potvora, a ja som chlípal čaj bez cukru.
Marian Baran
Loading
Od Bratislavy fúkal studený vietor. Slzili mi z neho oči, tŕpla tvár. Chlad útočil hlavne na ruky, nemal som si ich ako zohriať, pretože rukavice ostali doma v šuplíku hneď vedľa teplých ponožiek.
Marian Baran
Divé svine
Keď ľudia odišli, ostali len stromy. Na krajoch lúk a polí začali rásť kríky. Diviaky snorili rypákmi skryté v lesoch, zvyknuté ukradnúť, napriek štekotu psov zo zeme čokoľvek, mysliac si snáď, že je to pestované pre nich.
Marian Baran
Dievča s čiapkou
Mráz mi už zalieza pod nechty, už sa nehanbí, zdvihne mi odvážne ruky k ústam. Už stratil zábrany, vplazí sa mi pod nohavice, pod sveter i tričko, škriabe ma chladnou dlaňou na chrbte.
Marian Baran
Luxus
Starký so starkou žili na samote pri lese. Každý tomu tak hovoril, ale nebola to pravda. Možno to niekto tak pomenoval naschvál, aby odplašil nevítaných hostí, veď málokto vedome vyhľadá samotu.
Marian Baran
Tretia polovica
Musíš v noci vstať, niekoľkokrát zliezť z postele a nasypať veľa čierneho uhlia na žeravé lôžko ohňa. Musíš sa zatočiť do deky a myslieť ako kukla, že sa predsa len premeníš a vyletíš z tej miestnosti cez rozbité sklo, ktoré niekto zalátal vydaním novín, s rokom začínajúcim číslom jedna.
Marian Baran
Pozemky v ponuke
Cesta tam bola dlhá. Chvíľami sa mi strácal na mape prst. Ukazovák preskakoval z cesty na cestu, stačila mala nerovnosť terénu a diaľnica sa menila na úzku štrbinu v lese a naopak. Išli sme kratšou cestou, trvalo to o hodinu dlhšie ako zvyčajne.
Marian Baran
Mánesky
Učiteľka na základnej škole mi povedala, keď som jej ukazoval čo všetko som nakreslil a namaľoval, že zo mňa maliar nikdy nebude. Vraj moja snaha, talent neobjaví.
reklama
Marian Baran
Kam sa podeli diváci
Rolety na križovatkách mi otvárali ústa, civel som hlúpo na žlté svetlo lámp. Prirodzená staroba svetelných tokov, opakujúca sa v komixovej paródii na prítomnosť, vo frekvencii lacnej disko gule, neúprosne dráždila oči a manipulovala necitlivo viečkami.
Marian Baran
Keď sa pilot prebral
Som rád, že som mohol so svojím synom, prežiť niektoré prázdniny v skutočnej dedine, v dome mojich starých rodičov. Vždy sa na to veľmi tešil a aj sedemhodinovú, nočnú cestu vlakom, z mesta tam, vnímal ako dobrodružstvo.
Marian Baran
Úpadok hviezd
Keď padajúce hviezdy dostanú informáciu o prianí, ich poslanie je splnené. Odošlú informáciu centrále a vyčerpané z náhlej straty energie, zhasnú tesne nad horizontom.
Marian Baran
Čo to je?
Cestoval som diaľkovým autobusom a čítal knihu. Trvalo to celú večnosť a ja som potajomky zíval na otvorené strany príbehu. Dej nebol práve strhujúci.
Marian Baran
Cudzie jazyky
Ráno som vstával skoro. Cez pootvorené okno, skoro ráno, bolo počuť vrabce na stromoch, ako sa na niečom dohadujú. Aj hrdličky prileteli na niektorý strom a cukrovali sa.
