mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Spať na nafukovačke vyžaduje veľa skúseností, ak žiadnu inú, tak aspoň so stoickým ležaním. Spať na nafukovačke, to je dobrodružstvo. Na niečo také treba mať naspaté na rôznych podložkách, posteliach, pričniach či lôžkach akejkoľvek kategórie a kvality. Už len samotný fakt, že posteľ si treba nafúknuť, ponúka hneď na začiatok niečo neobvyklé.
Krátko po polnoci som vstal, všade bolo jednoduché ticho. V takom tichu sa zdá, akoby svet neexistoval, čo príjemné nie je, preto na chvíľu to stačí.
Bol som v obchode, kde predávajú nábytok a čajové sviečky v balení po sto kusov. Veľmi som chcel niečo kúpiť, nech pri pokladni nevyzerám ako trol, čo prišiel tovar iba vykukať. Nevedel som sa ale rozhodnúť. Tie zvláštne názvy tovarov ma odrádzali, veď čo keď to v preklade niečo urážlivé znamená.
Ranná električka v sobotu ráno je nôž, čo ti odkrojí kus života či sa ti to páči alebo nie. Je to ten nástroj, čo ťa v raňajkovom menu, v štandardnej ponuke rozotrie po koľajniciach v nie príliš hrubej vrstve.
Otvoril som okno a vyvetral obývačku. Izbová rastlina, prvýkrát v kontakte s čerstvým vzduchom takmer zakvitla. Bolo by to prvý krát čo by na svokriných jazykoch vyrástli kvety. Druhú rastlinu vzduch neprekvapil, neznáme svetlo ju očarilo. Hneď začala robiť fotosyntézu.
Moja pamäť na tváre sa zmenila. Niekedy prechádzam okolo výkladu obchodu, pozriem na odraz a poviem si, aký britký chlap to na mňa zazerá.
Sedel som pod strechou, na ktorú dopadali veľké kvapky vody. Šťavnato si rozbíjali hlavy o plech budovy. Hromžili posledným žblnknutím kým definitívne stratili tvar.
Čakal som na zástavke autobusu na svoj spoj, ktorý ma mal spojiť s potrebným miestom na mape. Zdalo sa, že život je predsa len spravodlivý, keď som v diaľke na zákrute zbadal nezameniteľný vzhľad hromadného dopravného prostriedku.
Niekedy mám pocit, že nemám šťastie. Aj vtedy, keď vyberiem z chladničky škatuľu mlieka a ona je celkom prázdna. Až na pár, dokonale vychladených kvapiek na dne.
Domáca oškvarková pomazánka, natretá na elipsách čerstvého chleba chutila fantasticky. Jej povrch pripomínal dodnes neobjavenú krajinu mäsa. V pomazánke som cítil drobné kúsky cibule, bola výborná.
Ráno som sa rozhodol, že oprášim dávnu schopnosť a cestu do práce absolvujem pešo, že použijem chôdzu ako spôsob prepravy. Je to ten starodávny štýl presunu z jedného miesta na druhý.
Potichu som odomkol byt a bosou nohou vstúpil do predsiene. Na parketách plávali lodičky, priemerná veľkosť tridsaťšesť. Počul som smiech a vravu. V obývacích priestoroch sa verbálne piekla torta a miešala plnka drevenou varechou.
Dedinou viedla jediná cesta, nebolo z čoho vyberať. Nikde nikoho. Domy sivé, niektoré mali novú strechu. Na dvore jedného domu boli natiahnuté šnúry a sušili sa tam plienky. Viali vo vetre ako vlajky, okoloidúcim podávali jasnú správu, že niekto na prázdnom ostrove zasadil strom.
Kúpil som si nove topánky na svadbu. Budem tam ako hosť, ale topánky, hoci budú skôr pod stolom s dobrotami, treba mat poriadne. Veď čo keď ma niekto do tanca vyzve, ako by som ináč, pôsobivé tanečné kreácie predviedol.
Lesom sa mi išlo dobre. Pne stromov síce zavadzali, boli nevhodne umiestnené, nezohľadňovali štandardné trasy moderného človeka. Nedalo sa ísť priamo, stále sa nejaká drevená ozruta postavila do cesty. Chcel som ich popresádzať logicky, do zástupov, rovnako vzdialené od seba. Ale nechcelo sa mi s koreňmi babrať.
Vo vlaku sa ku mne otočila slečna chrbtom a fotila tvár s našpúlenými perami. Svoju tvár. Potom skontrolovala fotky, vybrala najlepšiu a poslala niekam do krajiny veľkého statusu.
Kúpil som si malý ventilátor k počítaču, aby sa mi pri práci neprehrievala hlava. Položil som ho na tlačiareň, zapol a cítil som sa celkom komfortne. Prúd vzduchu na polovici mojej hlavy ale zanechal nepriaznivé následky.
Išiel som z práce a sedel v autobuse, po čele mi tiekla kvapka potu. Razila si cestu k nosu a ja som ju nechal tak, nech sa predvedie. Skĺzla na špičku, tam nabrala silu a odkvapla klasickým spôsobom, za sedem bodov, za ladnosť pohybu.
Išiel som na návštevu ku kamarátovi do nového bytu, ktorý je vlastne starý, ale je nový. Našiel som to ľahko, lebo sa vyznám a navigácia trochu tiež. No márne som na zvončekoch hľadal jeho meno.
V noci som nemohol spať, tak som sa prevaľoval na rôzne boky. Veľa ich na výber nebolo, tak teda na pravý a potom na ľavý. Zúžený výber som dopĺňal ležaním na chrbte, čo je špeciálny bonus pre nerozhodných.
