Marian Baran
Logika
Bol som si zabehať na bežiacom páse. Veľmi sa mi to páči, tuším ešte viac ako v exteriéri. Príroda by ma len ošľahala vetrom a marec nevyberanými formami počasia. Logicky volím strechu nad hlavou, dostupný komfort tohto storočia.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Bol som si zabehať na bežiacom páse. Veľmi sa mi to páči, tuším ešte viac ako v exteriéri. Príroda by ma len ošľahala vetrom a marec nevyberanými formami počasia. Logicky volím strechu nad hlavou, dostupný komfort tohto storočia.

Včera večer som bol poliať kamarátovi kvety, to ja viem. To sa zoberie nádoba s vodou a do určeného priestoru vyprázdni. Rastliny to s gravitáciu sebe vlastnou vypijú, pookrejú a ďalej si rastú.

Koncom leta, pri jednej malej železničnej stanici, sedela na lavičke partia mladých. Jeden z nich hral na gitare. Niečo také som už dávno nevidel. Niesť si gitaru do lesa je viac prekvapivé, ako vôbec do lesa ísť.

Včera večer som bol inhalovať v kaviarni nikotín. Bolo zvláštne mať pred sebou popolník a nemať čo do neho odklepnúť. Žiaden popol som svojou existenciou netvoril, bol som na to patrične hrdý.

Mal som hovor. Na druhej strane linky mužský hlas, ktorý sa nedal prerušiť. Skákal som mu korektne do reči, no on si stále niečo, o mojej výhre húdol svoje. Zrušil som ho darebáka, veď také sa nerobí.

Autobusy medzimestskej dopravy nemám veľmi v obľube. Počas cesty mi chýba vlaková voľnosť. Možnosť zmeniť priestor, keď v kupé sedia hluční cestujúci, alebo jedinec, čo číta mne neznámu knihu a na niektorých pasážach sa nahlas smeje.

Deň, keď sme prestali jesť mäso, prišiel nebadane. Aj by sme ho možno jedli, ale už nikde nebolo. Kravy a sliepky prestali existovať. Svine už dávno nikto nevidel.

Zbohatnúť poctivou prácou sa nedá. Je to skutočnosť overená generáciami, je to fakt, ktorý má milióny očitých svedkov. Ja občas skúsim šťastie v číselnej lotérii, snažím sa šťastie unaviť.

Mal som topánky, ktoré so mnou pochodili riadny kus. Boli so mnou takmer všade, nosil som ich často a boli úplne nezničiteľné. Jediné čo potrebovali občas vymeniť, boli šnúrky.

Vo štvrtok ma úplne skolila viróza. Šľahla so mnou do postele a prikryla ma duchnou. Aj som sa bránil, vravel som jej že mám predsa imunitu, či si nepamätá ten citrón čo som zjedol v novembri.

Pred domom stál chlapec, zdalo sa že čaká na mňa kým mu otvorím dvere. Nevedel vyloviť spod bundy kľúče na krku. Poďakoval a zo stojanu s letákmi zobral z každého jeden kus. Ešte kým sme čakali na výťah začal listovať.

Svoj mobil musím nabíjať každý deň. Zvyčajne vyčerpám jeho napätie náročnými hrami typu, ťukni milión krát na displej so zobrazeným vajíčkom. Alebo, staraj sa pekne o svoje zvieratko, kŕm ho a tak.

Na lúkach ešte ležali mapy snehu. Zem bola mokrá, na niektorých miestach ju rezala voda stekajúca do údolia. Tam sa spontánne stratí v potoku. Tak sa obyčajný kus snehu dostane do mora.

Volal som svojmu poskytovateľovi internetu. Dôvod bol jeho snaha šetriť lesy zasielaním elektronickej faktúry. K svojmu rozhodnutiu priložil niekoľko nepotrebných reklamných letákov, lebo ja už dávno viem že Jopovi sa darí.

Vo vlaku som sa už viezol s každým. Aj so psom ktorý celú cestu na mňa smutne pozeral a ja som po dvoch hodinách stotožnil s tým, že na mňa musí byť naozaj smutný pohľad. Viezol som sa aj s dvoma šachistami, ktorí hrali partiu bez šachovnice i bez figúrok.

Poobede, keď nasnežilo, deti stavali snehuliakov. Tri gule na seba a hotovo. Niektorí snehuliaci boli vysokí a tí ostatní sa tiež podobali na mňa. Jeden snehuliak bol bezočivý.

Kúpil som si nápoj v automate na mlieko. Mlieko bolo chladené, fľaša plastová. Na predajnom mieste neboli portréty kráv z ktorých mlieko podojili, čo je na škodu celej veci.

V piatok som prišiel neskoro domov. Bola už tma a tak som len pozrel na jej siluetu v kuchyni. Ani sa nehla. Mesačné svetlo sa predieralo žalúziami cez vrstvu prachu. Ja som len zazrel na vysávač a šepol mu. Neboj, tento rok ta určite vybalím zo škatule.

Nový rok ma opäť zaviedol do fitnescentra aby mi ukázal kam ísť, ako splniť sľuby ktoré som mu v opare posledných dní dal. Mám to pod domom a je to tam pekné, majú tam kvety, aj umelé, aj na plagátoch. A na recepcii sedí pani Kvetka.

Do polnoci ostávalo niekoľko minút. Zima zaliezala pod nechty a túlavá mačka, vyplašená predčasnými explóziami, v kríkoch naježila chvost. Obzrela sa a zasvietili jej oči, vyzerala ako vlak cúvajúci do tunela.