Marian Baran
Kombinačky v spálni
Myslím, že som zase pribrala. Skonštatovala žena, keď stála pred zrkadlom a snažila sa pozrieť dozadu sama na seba. Úkonom, ktorý sa nedá uskutočniť, lebo smerovanie hlavy dopredu je pevne dané, ale čo ak predsa.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Myslím, že som zase pribrala. Skonštatovala žena, keď stála pred zrkadlom a snažila sa pozrieť dozadu sama na seba. Úkonom, ktorý sa nedá uskutočniť, lebo smerovanie hlavy dopredu je pevne dané, ale čo ak predsa.

V meste ma pristavil chlap, či nekúpim od neho ďalekohľad. Samozrejme, mal ho so sebou a predviedol mi všetky jeho funkcie. Hlavne priblíženie a to tak, že si ho priložil k očiam a pozrel cez optiku niekde za mňa.

Na našom sídlisku otvorili novú reštauráciu. Nad vchodom visia znaky ktoré nedokážem prečítať, hoci sa vždy veľmi snažím, ale sú celkom pekné. Začal som tam chodiť pravidelne.

Volám sa Marian a toto je môj prvý anonymný list. Chcem sa sťažovať a neželám si, aby niekto vedel že kto, preto využívam tento spôsob, overený mnohými, len nik nevie kým.

Vo vlaku predo mnou sedela žena, v ruke mala poskladanú vreckovku. Tkaný model, ten čo sa už nenosí, model ktorý už kdekto vyhodil z módy. Vreckovka bola čistá a jej povrch prišiel ktorési popoludnie, do kontaktu s rozpálenou plochou žehličky.

Večer som bol v mojom parku. To že sa volá inak, je ale podstatné. Premenoval som ho jeden večer, ani mi nevadilo, že tú zmenu nik zaujatý nespoznal.

Niekedy príde moment, keď sa jedinec musí rozhodnúť medzi dvomi možnosťami. Či plus alebo mínus, áno alebo nie, čierna alebo biela. Toto váhanie v rozhodovaní, môže pôsobiť deštrukčne na rozhodnutia samotné.

Najdlhšie vydržím počúvať sám seba, v tom vynikám. Som skúsený sebapočúvač. Zlé jazyky síce tvrdia, že nie som voči sebe spravodlivý, lebo stále so sebou súhlasím. Ale zas, čo neurobím pre seba.

Bolo niečo po polnoci a ja som práve dojedol ľahkú večeru. Keď som odložil nožík, cibuľu a chren, pozrel som von oknom. Napadlo ma, že sa pôjdem prejsť. Nápad to bol skvelý, moja pravá lyžiarka sa potešila a klipsami ticho zacvakala nahlas.

Išiel som výťahom, zhora nadol to bolo. Dve mamy so svojimi synčekmi, mi robili spoločnosť. Potom tri sekundy, neskutočne dlho vlečúceho sa ticha, narušili jednoduchými slovami.

Raz som sedel v maringotke a strážil štrk i piesok. Čo sa zdá byť celkom jednoduchá činnosť. Naviedol ma na to kamarát, vraj je to pre neho závažná záležitosť. Vypadol mu človek a ja som sa nepýtal odkiaľ a kam.

V ten deň poobede, som sa pofľakoval po obchode. Nemal som plán. V ten deň ma ani nenapadlo nejaký si vytvoriť. Kráčal som pomedzi ľudí, pretože. Mojou domnelou úlohou bolo, nechať sa rozrážať prúdom ľudských tiel, zavadzať a vytvárať skutočnú nákupnú horúčku.

Omietka na stenách nechcel uschnúť. Vlhké mapy zobrazovali neexistujúce svetadiely a biela bola more. More môže byť kedykoľvek biele, tak ako môže byt červené, či žlté a v celkom výnimočných prípadoch máva more modrú farbu.

Dnes, keď som prišiel domov, prepadla ma potreba vykonať jarné upratovanie. Povysávať, prach utrieť, okná umyť, vyniesť smeti a dôkladne vyvetrať, nech susedia raz za rok vidia, že okná na mojom byte sú funkčné a žalúzie nie sú fototapeta.

V čakárňach vlakových staníc sa čaká celkom fajn. Ale už to nie je čo bývalo. Minule do odchodu vlaku ostávala hodina, tak som si zapol notebook. Vedel som že prídu, ako býva zvykom, pán Pomáhaj s kolegom Chráň.

Videl som holuby, ako postávajú na križovatke a niečo tam zobali. Vzhľadom k podložiu by sa mohlo zdať, že sa snažia umlátiť si hlavy o asfalt. Ale to by bola nesprávna domnienka, oni tam niečo skutočne zbierali.

Jedno ráno som sa zobudil a celkom mrzutý som bol. Vrčal som na seba, no neštekal. Vo výťahu som sa potom so susedom viezol, tomu som sa posťažoval, aké je to hrozné a že ani neviem presne čo.

Bol deň, keď som stál na nábreží rieky a pozeral sa okolo seba. Bola zima, ale nie až tak veľká, aby sa nedalo pokojne sledovať okolie. Lietali tam čajky a to bol asi jediný pohyb ktorý stál za to. Pozerať sa na lode nie je veľmi zaujímavé.

Vrhám veľký tieň. Už som sa zmieril s tým, že môj tieň v ideálnom dennom čase, pokrýva značný povrch zemegule. Môj tieň je niečo ako môj súkromný svetadiel, ktorý spravujem pomocou svetla a tela.

V takej malej putike som si objednal nakladaný syr, nič iné tam na jedenie nemali. Ale hlad je veľký pán a vonku zas začalo pršať. Bolo plno a niektorí sedeli pri pive.