Marián Minárik-Častovský
LEN SVITÁ A MRKÁ
Práve prežívam depresívnu časť roka.
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
Nedávno som bol na návšteve u „tetyčky“, ktorú som poznal od jej mladosti a ona mňa od môjho detstva. Začiatkom novembra v krásnom zdraví sa dožila už 95 rokov. Hoci sme sa nevideli dlho, pamätala si moje meno a privítala ma s veselou iskrou v očiach. Obdivoval som jej pamäť i optimizmus. Spýtal som sa, v čom spočíva zázrak, že sa vysokého veku dožila v takej vynikajúcej kondícii.
Bývam v Bratislave, no vyrastal som v mojej rodnej Častej, chodím tam každú chvíľu. Sám neviem, prečo mi tak prirástla k srdcu. Možno preto, že každého, koho tam stretnem, môžem pozdraviť, usmiať sa na neho, spýtať sa, ako sa má, zaželať mu všetko najlepšie, hlavne dobré zdravie.
Štefanová je malá, ale milá dedinka medzi Častou a Budmericami. Je tam iba jedna hlavná ulica a tam sa stretli dve klebetné tetky, jedna bola Angela a druhá Irmula. Angela odtiahla Irmulu trochu do tieňa starej lipy.
Keď sa môjmu najstaršiemu bratovi Šankovi – vlastne jeho žene Oľge – narodil môj synovček a zároveň aj krsňa Luboško, ja - jeho strýko a krstný otec - som bol v tom čase už mladý starec, mal som sedemnásť rokov. To som vtedy ešte chodil do školy v Bratislave a tak som si jeho prvé rôčky života mohol aj užiť a jeho rodičov patrične dopĺňať vo výchove.
20. augusta 2007 všetci obchodníci obchodného centra Jadran v bratislavskom Ružinove dostali poštou anonymný letáčik s krátkou správou, že v areáli objektu je bomba, ktorá do troch dní vybuchne. Majitelia urobili chybu, že uvedenú informáciu nikomu nenahlásili a v priebehu noci svoje obchody vyprázdnili.
V pondelok poobede sa v Bratislave prihnala silná hrmavica a búrka. Bolo to približne o štvrtej hodine popoludní...
Všimli ste si? Slováci a Slovenky nie sú rovnakej národnosti. Sú to dva národy! Ja som si to všimol, no neviem si s tým poradiť. Obraciam sa preto na vás, priatelia. Možno nájdete vysvetlenie môjho sporu.
Všímol som si veľký záujem o môj článok „Sklerotici na trhu“. Zrejme nie som sám, čo si uvedomujem, že skleróza sa snaží stať sa usilovným nájomníkom v mojom mozgu. Moja žena si myslí, že riešením „sudoku“ a rôznych krížoviek si dostatočne cibrí pamäť. Žiadne sudoku jej však nepripomenie, že do polievky treba dať trochu soli. Ja mám v tejto oblasti celkom nový objav a neskromne tvrdím, že prevratný. O výsledkoch z mojich najnovších pokusov vás chcem teraz informovať.
Ak chcete vedieť, či máte sklerózu, zájdite si v sobotu ráno v Bratislave na Miletičku, na trhovisko. Aj ja som sa tam stratil...
Moskva: Rusko sa predvčerom rozhodlo a následne včera aj dohodlo s Ministerstvom kultúry Kubánskej republiky, že na Kube postaví najvyššiu stavbu na svete.
Mladší chlapci, či dievčatá z Častej si myslia, že kedysi bolo veselšie, než dnes. Odvolávajú sa na moje spomienky o živote v Častej za mojej mladosti. A ja, práve pred pár dňami som sa dozvedel, že o veselé príhody nie je núdza ani v súčasnosti...
Netusil som, ze sa niekedy dostanem do Hiroshimy, no predsa sa tak stalo 11. maja 2007. Chcel som to mesto vidiet, ale som sa toho aj bal.
Ostrov Miyajima je zvlastny. Hoci tu trvalo zije dost ludi, nikto sa tu nenarodil a nikto nezomrel. Jedno i druhe je na ostrove zakazane.
V nasej rodine, v ktorej sa - ci uz v Castej alebo vo Dvore Kralove nad Labem - od prichodu Noveho roka az po Silvestra stale cosi oslavuje, prva majova nedela v Japonsku je vyznamnym dnom. Nasa vnucka Shion sa doziva rovnej jednej stovky dni. To nie je malo. Hoci, ked som si to spocital ja, tak mne to vyslo na 24889 dni. Prvych sto dni zivota, to je dost dobry dovod na oslavu.
Vo stvrtok sme sa vydali na cestu do rise boha Tengu. Ak je niekto namysleny, povedia mu Japonci, ze je ako Tengu. Je zobrazovany s dlhym nosom. Nieco spolocne s Japoncami mame aj u nas, lebo ak je niekto prilis sebavedomy a namysleny, tiez o nom povieme, ze ma hore nos, ze mu donho naprsi.
Dnesne rano bolo opat dazdive, no nezabranilo nam vydat sa do jedneho z 88 budhistickych chramov na ostrove Shikoku. Vsetky tieto chramy preslavil rodak z ostrova Shikoku, ktory sa menoval Kukai a zil v rokoch 774 – 835, znamy tiez pod posmrtnym menom Kobo Daishi (Velky svetec).
Nikdy som netusil, ze do Japonska sa da cestovat cez Madarsko. Ako som v nedelu napisal, odleteli sme zo Schwechatu o 9-tej hodine a 30-tej minute juhovychodnym smerom prave cez Madarsko.
Možno, že to všetci už viete - lebo to vravím každému - narodila sa nám v Japonsku vnučka Shion. Prvá. Doteraz som bol iba taký prestarnutý senior, no odteraz som už pravý novopečený - teda mladý - dedko. Konečne sa blíži hodina H, kedy spolu s manželkou za vnučkou odletíme. Tá hodina prišla, je nedeľa, 9 hodín, 20 minút... Lietadlo práve odlieta...