Martin Pollák
Čo je prirodzené a čo tradičné.
Znásiľnujeme jazyk. Buď to, alebo nie celkom rozumieme tomu, čo tvrdíme.
Som človák a otec, vyrezávam z dreva a avokádových kôstok, tvorím kreslené vtipy a píšem poviedky. A na všetko mám názor, samozrejme. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť a politika, Poviedky, Kreslený humor, Knihy, Viera neviera, Súkromné, Nezaradené, Fejtón
Znásiľnujeme jazyk. Buď to, alebo nie celkom rozumieme tomu, čo tvrdíme.
Niektoré otázky sa javia, ako predčasné. Ale dôležité otázky treba klásť aj vopred. Aj keď sa hneď nezjaví odpoveď.
Je Winnetou vlastne témou? Konzervatívci a liberáli sa striedavo urážajú za blbosti. Nemáte už oboch táborov plné zuby?
Keď otca, ako chlapca, za brieždenia zobudila vôňa slaninky a cibule, vedel, že sa ide na huby. Dedo mu pripravil kuchtením praženice voňavý budíček. Nuž, na Východe sa nejaký čas do lesa poránu nebude chodiť. A na huby už vôbec.
Pozrel som si po rokoch prvú časť televízneho filmu „Hitler – vzostup zla“. Robert Carlyle zahral diktátora emotívne a vášnivo. A troška smiešne. Sú karikatúry Adolfa Hitlera užitočné?
Fascinuje ma evolučná teória. Presnejšie, fascinuje ma to, čo viem o evolučnej teórii. A pritom mám šťastie, pretože som nejako oslobodený od filozoficko-teologicko neviemakého konfliktu, ktorý táto teória zjavne vyvoláva. Na pomyselnej čiare konfliktu medzi kreacionistami (vyznavačmi inteligentého dizajnu) a evolucionistami je moje miesto jasné. Sedím v hľadisku, na kolenách mám pukance a skvele sa bavím. Privádza ma to k čítaniu zaujímavých vecí a k tomu..ako sa to..premýšľaniu.
Ako sa volá jedna z najlepších britských komédií všetkých čias? Správne. Ktorý film sa na katolíckom Slovensku dá vysielať iba neskoro večer a potajomky? Presne tak. Tiež nerozumiete tomu, prečo vlastne toľkým veriacim ten film vadí? Vďaka sérii dokumentov (na ČT, ako inak) som si s radosťou onen film pripomenul.
Každý roduverný Košičan, ktorý si chce poplakať, to povinne pozerá. Niekoľko rokov som to nevedel naladiť, neskoro som prepol, pozeral reprízy. Teraz to je konečne na webe. Keďže je to podnetné a nabité informáciami, keďže to má neopakovateľný humor a pojednáva o takých okrajových veciach, ako je samospráva, architektúra, umenie, história a socializmus, ratingy to nikdy nezvalí.
Na Slovensku vznikla strana, ktorá ma „Kapurkovú“ priamo v názve. Je to určite vtip. Ale je to aj vtipné?
Naučil ma to jeden môj vzácny kolega. Táto jeho znalosť - totiž zahustiť atmosféru rozhovoru minimom prostriedkov - patrí k bohatej výbave jeho osobnosti. Je to dar, talent zhora. Podobným talentom oplýval aj môj nebohý otec, ktorý do jednoduchého "Hm!" dokázal zahrnúť krivdu celých generácií, vesmírnu výčitku. Ako puberťák som šiel niekam von. Otec zastal vo dverách a opýtal sa, kam idem. "Na diskotéku", prezradil som. "Hm", povedal otec. A hneď som poznal jeho názor na celú záležitosť, aj so všetkými dôsledkami toho, že ten názor odignorujem.
Mám rád Youtube. Možno je to v tom, ako skvele majú vyriešené vyhľadávanie, možno v tom, že tam nájdete naozaj všetko. Napríklad: Poznáte film Shawshank Redemption? Hlavný hrdina (tu som sa pokúsil o jeho karikatúru), nespravodlivo uväznený, v jednej scéne využije nepozornosť stráží a do väzenského rozhlasu pustí áriu z nejakej opery. Väzni ustanú v činnosti ako očarení, tá hudba sa stáva symbolom slobody. Aj divák filmu má na moment pocit, že je vznešený, ponorí sa do prúdu vzletných myšlienok atakďalej
Vždy, keď sa niečo učím, mám pocit, že všetci ostatní to vedia lepšie. Omnoho lepšie. Jednou z takých vecí je šoférovanie. To je niečo, čo ostatní vedia lepšie celkom určite. Nehovorím, že jazdím v protismere, alebo zdochýnam na križovatke. Pri zmene jazdného pruhu dokonca občas nezabudnem nazrieť do spätného zrkadla. Hovorím, že šoférovanie mi umožňuje porozumieť stavom pacienta s paranoidnou psychózou.
Kresliť vtipy o politike nie je moja šálka kávy. Ako som sa vyjadril na inom mieste, kresliar politických vtipov na Slovensku nesmie trpieť maniodepresívnym syndrómom. Nehovorím, že tým syndrómom trpím, doktor hovoril, že tie tabletky vydržia aj na pol roka, ale nad vtipom, ktorý som pripravil dnes, som si veru poplakal. A predsa som ho musel nakresliť. Nadlho to bude zrejme aj posledný politický vtip z mojej dielne.