Martin Turčan
Banda tupých hláv.
Nie je to iba pieseň, ale aj obraz dneška s alternatívnym názvom „nenormálne normálni“.
Srdcom východniar, ale zo Spiša, nie Šariša :-) V súčasnosti žijem a pracujem v metropole Severu - Žiline. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Nie je to iba pieseň, ale aj obraz dneška s alternatívnym názvom „nenormálne normálni“.
Niektorí si pamätajú slová predsedu jednej z koaličných strán po posledných voľbách, že budú „drahou nevestou“.
S touto rečníckou otázkou a náležitou ilustráciou som sa stretol na obálke časopisu po parlamentných voľbách 2020.
V našej ľudovej slovesnosti sotva nájdeme bizarnejší kúsok ako toto príslovie.
Tak znel krycí názov akcie NAKA smerujúci proti bývalému šéfovi KÚ finančnej správy a špeciálnej prokuratúry.
Niet intenzívnejšieho šťastia ako je radosť zo vzájomnej prítomnosti dvoch ľudských stvorení.
Niekedy to pôsobí akoby súčasnosť bola iba realitou paralelnou, kde sú fakty vytvorené pseudo-skutočnosťami.
Žijeme v dobe, keď je možné všetko otočiť a postaviť z nôh na hlavu. Tradičnú rozprávku nevynímajúc.
Tak sa dá nazvať správanie a konanie trojnásobného bývalého predsedu vlády a lídra strany Smer. Bezbrehý cynizmus.
V živote nie je nič ťažšie ako priznať si chybu. A nič prirodzenejšie ako zotrvať v omyle, presvedčený o svojej pravde.
Minulo týždňové priznanie hlavy katolíckej cirkvi k pocitom potupy a pohanenia v súvislosti so zverejnenou štatistikou sexuálnych zneužití mladistvých katolíckymi kňazmi vo Francúzsku je veľkým krokom vpred.
Ten náš generálny prokurátor – čistý Jureňa. Už chýbala len maštaľ a päsťou do stola. Alebo ako Chruščov, mlátiaci po ňom topánkou na zhromaždení OSN. Jureňa odchádzal, Nikita mal základné vzdelanie.
Paralela so slávnym westernom z roku 1960 nie je náhodná. Počty zrejme nesedia, lebo číslovka sa stáva neurčitou premennou. Ale charakteristika osôb daná prídavným menom je dozaista výstižná.
Parafráza notorický známej vety svadobného obradu otáčajúci jej význam o 180 stupňov má za úlohu vyjadriť absurdnosť situácie, v ktorej sa s veľkou pravdepodobnosťou ocitneme.
Pamätám v škole. Ako dospievajúcim žiakom v triede nám neraz učitelia opomínali, že „väčšina má vždy pravdu“. Paradoxne, v skutočnosti ju nemá takmer nikdy.
Minulo týždňový pokus opozície odvolať ministerku spravodlivosti bol napínavou epizódou boja na domácej politickej scéne.
Žijeme v spoločnosti chváliacej sa navonok, že jej základom sú kresťanské hodnoty a morálka. V skutočnosti máme každý vlastný názor, iný uhol pohľadu a svoju vlastnú pravdu.
Napriek všetkým „ale“ je zmena na čele našej vlády veľká vec. Nie pre dôsledok, ktorý môže a nemusí spôsobiť, lež pre dôvod a spôsob, akým sa udiala.
„Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to...“
Toto sa inak nazvať nedá. Vždy platí, že vo vypätých situáciach je potrebné zachovať rozvahu, chladnú hlavu a striedmosť pri uvažovaní.