Ak chceš vedieť aký som - spoznaj ma. Ak chceš vedieť ako píšem - čítaj ma :) Čo viac dodať? Som začínajúci autor z Liptovského Mikuláša. Zoznam autorových rubrík: Liptovský Mikuláš, Úvaha, The Game, Filmy, Hokej, Vyjednávač, Záhady, Legendy, Poviedka, Spektrum, Súkromné, Nezaradené
Obraz druhý. Proti zaškatuľkovaniu spoločnosťou občas nič nespravíte. Vlastne takmer nikdy. Podobne som na tom býval aj ja. Spomeniem taký príklad. Možno vám bude trochu povedomý. Cesta zo školy. Zima 85. Malý Janko si kráča, spokojne sa pritom usmieva, teší sa domov. Slnečné lúče malebne dopadajú na biely sneh, čo pokryl celú krajinu. A odrazu sa všetko zmení. Elán opadá, úsmev strieda mrzutá tvár. Padajúca k zemi, lapajúca po dychu. Schytal som peknú ranu...
Obraz č.1 Sychravý deň. Na šedé uličky dopadá mrazivý dážď, kvapky nepríjemne bubnujú o okenice. V takýto nečas by ste nevyhnali von ani prašivého psa. A predsa sa našiel niekto taký, kto sa musel vybrať von. Veď on to vybaví, povedali si. Je to jeho Job, odvedie svoju prácičku, zoberie svoju zaslúženú odmenu a potom si doma vystrie nohy a dá si chladené pivko z Marketu. Ján Karter.
Ako každý človek ktorý má aké také umelecké cítenie, patrím k veľkým obľúbencom filmového priemyslu. Aký bol filmový rok 2009? Čo prevratné priniesol a čo naopak ani zďaleka nestálo za uvedenie na strieborné plátna?
- Prvým krokom k napraveniu omylu je trpezlivosť - City sú len výhovorkou pre tých, ktorý chcú snívať v realite. Sú východiskom ale zároveň našou najväčšou slabinou. Kiež by som mal city. Nikdy by sa nič nestalo...
Bolo veľa vecí v mojom živote, ktorými som si bol istý. No zároveň aj veľa takých, pri ktorých som si nevedel dať rady. Keď som pred piatimi rokmi ukončil strednú školu, môj vstup do života „dospelákov“ nebol ani zďaleka taký, ako by som si ho bol kedykoľvek predtým predstavoval. Žiadne sny. Všetko proste zmizlo preč.
Kde sa skrývaš, maličkááá? Počkaj prosím, chvíľočku a zatvor svoje očká... Tíško zlatko, čoskoro to budeš mať za sebou, odvetil slizkým hlasom Oleg a jazykom jej oblizol líce. Viki od hnusu natiahlo, nedokázala sa však ani pohnúť. Oleg jej držal jednu ruku za chrbtom a druhou ju pevne zvieral za krk. Už jej netiekli slzy, len sa jej od strachu chvela brada a boľavé oči nedokázala ani otvoriť.
Už počas 19. storočia množstvo vtedajších „kvalifikovaných“ výskumníkov malo predstavy, ako bude náš svet vyzerať v budúcnosti, najčastejšie o 100 rokov. Mnoho s týchto prognóz sa nesplnilo, vlastne len malé percento sa aspoň čiastočne priblížilo k ich predstavám, ale čo je zaujímavé, splnili sa takmer všetky fantastické predstavy, prezentované v knihách „blázna“ Julesa Verna, niektoré s takou zarážajúcou presnosťou, že človek pri čítaní jeho poviedok má pocit, či náhodou nebol tento fantasta prorok alebo dokonca cestovateľ v čase.
Dobrý večer prajem všetkým priaznivcom športu, hlavne tým hokejovým. Opäť sa vám hlásim z hokejovej Steel Areny v Košiciach, kde domáci oceliari hostia v dnešnej predohrávke 30.kola Slovenskej extraligy celok Mhk 32 Liptovský Mikuláš. Hrá sa 53 minúta, sme svedkami prekvapujúcej hokejovej drámy, v ktorej sa hrá výborný, vyrovnaný hokej. Len pred malou chvíľou putoval za nedovolené bránenie na lavicu hanby obranca hostí Pavel Kumstát, domáci tak majú obrovskú šancu strnúť vedenie za stavu 3:3 na svoju stranu.
- Každý človek má právo dostať šancu zmeniť sa a napraviť svoje chyby - Toto snáď nie je pravda. To nie je možné! Naštvane skríkla Viki až sa jej od zlosti rozochvela brada. Marek stál priamo pred ňou a zahanbene sklopil zrak. Zlatko, odvetil potichu a nesmelo sa na ňu pozrel.
Bolo skoré ráno. Slnko ešte poriadne nevyšlo, nad ulicami sa však vznášala hustá a mrazivá hmla. Len sem tam prešlo nejaké auto, alebo bolo počuť kroky ľudí, ponáhľajúcich sa do práce alebo do školy. A hore bol aj Marek. Vlastne túto noc ani nespal.
Nádherne ozdobený vianočný stromček, pod ním kopec darčekov a rozžiarený pohľad detských očiek, tak to nás čaká už o dva týždne. U nás roznáša darčeky Ježíško, v iných kútoch sveta to však vonkoncom neplatí. Rozličné tradície kážu aby si túto príjemnú prácu rozdelil zo Santa Clausom, Dedom Mrázom alebo severským Joulupukki.
Pán Dunas, dostavte sa prosím do kancelárie sektorov, ďakujem. Marek zodvihol hlavu, nasucho preglgol a poobzeral sa vôkol. Čupel v jednej z uličiek na predajni a rozbaľoval krabice s tovarom. Hlavou mu prebleskli rôzne myšlienky, netušil čo môžu chcieť ale rozhodne s toho nemal dobrý pocit. Položil orezávač na krabicu a odsunul ju bokom. Potom vstal, odkašlal si a vybral sa cez celú predajňu až vzadu do skladu, na ktorého konci bola spomínaná kancelária.
Slušnosť káže predstaviť sa a keďže sa tu nepohybujem moc dlho, stále sa len rozbieham a dostávam do tempa, rozhodol som sa napísať blog o mne samotnom. Aspoň sčasti vám v nasledujúcom článku predostriem, kto vlastne som.
”V troch veciach som si bola úplne istá. Po prvé, Edward nie je normálny chalan. Po druhé, jedna jeho časť - a ja neviem, nakoľko silná - prahne po mojej krvi. A po tretie, som doňho bezvýhradne a neodvolateľne zaľúbená...”
Minulá sezóna, teda extraligový ročník 2008/2009, znamenal pre hokej v Liptovskom Mikuláši malú revolúciu. Mesto zastúpilo dôležitú úlohu v klube, prišli nový, perspektívny sponzori a s veľkej časti sa vysporiadali finančné problémy spojené zo značkou HK 32. Nový klub pod názvom MHK 32 prežil extraligový ročník nadmieru úspešne, stal sa šťukou sútaže a dlhú dobu okupoval fantastickú druhú priečku extraligovej tabuľky. Do týmu sa vrátili odchovanci Juraj Halaj, Ján Cibuľa či Peter Lištiak, mužstvo sa vystužilo aj na iných pozíciách a nečakane úspešná kostra týmu bola na svete.
„Preboha“, povedala Ellie potichu. Všetci uprene pozerali na zviera, týčiace sa medzi stromami. „Preboha“. Grant si náhle uvedomil, že to nie je nijaký tieň... Je len málo ľudí, ktorým by táto veta nič nehovorila, najme čo sa týka filmových priaznivcov. Áno, ako už iste správne tušíte, ide o úryvok z románu „Jurassic Park“, ktorý patrí medzi najväčšie klenoty nielen novodobej literatúry, ale rovnako tak filmu.
Od dobra ostáva len malinký krôčik k zlu. Je to len pomyselná hranica, ktorá rozdeľuje tieto dva protipóly. A bohužiaľ je to práve to, čo z nás robí ľudí. Dobro a zlo. Patria k nám. Odjakživa.
Smútok, plač, ticho, čierne odevy a úcta k spomienkam na zosnulého. Existujú však miesta na našom svete, kde sa organizácia pohrebov vymyká našim zvyklostiam, často i našim predstavám. Miesta kde plač vystrieda smiech, smútok nahradí radosť, kde pripravia dušu mŕtveho človeka na cestu šťastia na druhý svet.
Viki. Modrooká blondínka s bucľatými lícami a tým najkrajším úsmevom, aký môže mladé dievča len mať. Navonok šťastná, vo vnútri však neskutočne zatrpknutá. Pred tromi rokmi prišla o svoju najlepšiu kamarátku.
Vieš Peter, ja mám niekedy pocit že všetky ženy sú ľahké. Každá, každá jedna ktorú som kedy mal, sa časom prejavila ako obyčajná mrcha. Mňa to však už ani neserie. Peter sedel v Pube a počúval slová svojho kamaráta, Milana.
