Pred týždňom som dostala mail s pozvánkou na povzbudenie, v našej rodine najmladšej basketbalovej hviezdy Adamka, hráča bratislavského družstva B.S.C. v kategórii Mini. Pre nezainteresovaných, ide o najmladších basketbalových pokušiteľov. Okrem mňa boli pozvaní takmer všetci naši rodinní príslušníci a veru, dostavili sme sa v hojnom počte, presne ako v známom filme Marečku podejte mi pero :-). Rozhodla som sa teda prevetrať svoj Nikon, aj keď s vedomím, že šport, okrem jednej automobilovej Rallye, som ešte nikdy nefotila a že to bude niečo, čo možno vôbec nezvládnem. Predsa len fotiť stromy, vodné hladiny, či krajinky je niečo celkom iné ako zachytiť akčné momenty hry a ešte k tomu mať ostré zábery a aj všetky tie ruky a nohy by bolo fajn do nich vtesnať. Podariť sa mi to úplne nepodarilo, ale nevadí. Nasledujúci blog venujem všetkým zúčastneným - hráčom a trénerom družstiev B.S.C. a Klokani Komárno, rodičom, súrodencom a iným povzbudzovačom, ktorí sa s rovnakou vervou ako hráči, vložili do hry minimálne bojovými pokrikmi Uvoľni sa!, Ideš! Kto má 5? Najkrajší zo všetkých bol rozkaz jedného z oteckov - Trhaj! - to som sa schuti zasmiala a sme