Andrea Ostrihoňová
Pláž v zime. Spí?
Zimná pláž nie je až tak navštevovaným miestom. Trúfla by som si dokonca povedať, že pláž v zime navštevuje len málokto.
Som aktívna. Niekedy. Zoznam autorových rubrík: Cool Curaçao, hlavoviny, knigy, knihy, books, Irečité Írsko, Nezaradené
Zimná pláž nie je až tak navštevovaným miestom. Trúfla by som si dokonca povedať, že pláž v zime navštevuje len málokto.
Svoje prvé naozaj švédske Vianoce som zažila až v tomto decembri. Pretože v Švédsku sú tieto sviatky najmä o stretnutí celej rodiny. A moja získaná švédska rodina je taká poväčšia. Pod stromčekom sme sa stretli 17, vrátane 3 detí.
„To, čo je ? To plávate v tvare stromčeka? Až na Vianoce sa vynoríte, keď ste sa teraz zanorili? Nie, nie. To je jedna milá akcia.
Nič neprivolá spomienky spoľahlivejšie ako jedlo. Stačí si pripomenúť situáciu, vôňu, vzhľad a najmä chuť nejakého pokrmu a vaša pamäť vás dokonale vráti tam, kde ste si tú lahôdku užívali.
Z mojich blogov sa dá jasne odčítať, že Dunaj obdivujem, mám ho rada a často v ňom aj plávam. Ale vždy zodpovedne a s rešpektom. Túto sobotu som sa v ňom však správala nezodpovedne a nebezpečne.
Videla som nedávno pajser. Bol novučký, takmer nepoužívaný a pripomenul mi detstvo. Napriek tomu, že je to normálny dospelácky nástroj – páčidlo na vyťahovanie klincov z dosiek a rozoberanie debnenia - bola to moja obľúbená hračka
Po kolená v teplej vode usilovne vyplazujem jazyk, aby som poriadne vychutnala slanú chuť morského vzduchu. Chodidlá sa mi zabárajú do mäkkého piesku, vlasy mi splieta vietor do nerozčesateľného hniezda.
Voda a slnko, to je vždy skvelá kombinácia. Rieka a mesto, to tiež nie je spojenie na zahodenie. Pre nás, zimných plavcov a vytrvalcov, je Dunaj a oslava slnovratu v ňom, vítanou príležitosťou poriadne si zaplávať.
Sú situácie, keď sa vám veci vzpierajú. Neposlúchajú, bránia sa zubami nechtami a sabotujú všetky vaše pokusy o nastolenie poriadku. Nech robíte, čo robíte – nedá sa.
Mám rada zmrzlinu. Úprimne povedané, v prítomnosti dobrej zmrzliny sa správam nekontrolovane. Mojím výkonom je 18 porcii zmrzliny vyjedených priamo z termosky, prinesenej zo zmrzlinárne. Na posedenie. Priznávam - bolo mi potom zle
V lete sa pesničky počúvajú akosi inakšie. Tak celotelovo. Aspoň ja to tak mám. Možno to súvisí s prázdninovými spomienkami a emóciami v nich obsiahnutými.
Na terase sedela straka a rapotala. Ja som jej nerozumela. Ako by som aj mohla, veď rapotala po švédsky. Tak veľkonočne.
Svoju poštárku som dlho nemala príležitosť spoznať osobne. O jej existencii svedčili len listy v schránke a svojsky vypísané žlté oznamovacie lístky.
Samozrejme, mám na mysli tie dvojnohé, ľudské bytosti, ktoré majú radi otužovanie a ľadovú vodu. Je to raritou Slovenska, že si združenia ľadomilov dávajú názvy podľa rôznych živočíchov, známych svojim pozitívnym vzťahom k vode.
Rada vyhrávam, ale to asi každý človek. Ja však rada vyhrávam nad sebou. Je to totiž ten druh boja, ktorý neoklamete. Ktorého výsledok si nemôžete „zariadiť“ alebo vyhádať.
Pred dvomi rokmi som, sediac v teplom kresle, s obdivom sledovala reportáž o ľadových plavcoch v Dunaji. Rozmýšľala som, aké je to ťažké, koľko na to musia trénovať a ako nebezpečne ten Dunaj vyzerá.
Rada objavujem mestá a miesta sama a naslepo. Nie som ten typ, ktorý má všetko zaznačené, naštudované a vopred stanovené. Radšej sa motám po uličkách, nasávam atmosféru a pozorujem miestnych.
Keď svieti mesiac v splne, jeho svetlo prebúdza tiene a dejú sa veci nevídané. Keď však nočnú oblohu zdobí super mesiac, môžete v jeho jase vidieť javy nevysvetliteľné.
Ľady sa radovali a my sme sa ľadovali. Čo ľadovali! My sme normálne nenormálne plávali v zasneženej Oravskej priehrade. Ja som vlastne v tejto priehrade plávala iba decembri a v ľadovej vode. Ani neviem, ako to tu vyzerá v lete...
Veriť sám v seba je pre väčšinu z nás jednou z najťažších vecí v živote. Je toľko situácii, udalostí, rečí a zranení, že niekedy jednoducho prestanete veriť v to, že za niečo stojíte. Že na niečo máte a niečo dokážete.