Andrea Ostrihoňová
Trochu potme a úplne potichu
Vravieva sa vraj, že čím väčšia voda, tým väčší smútok alebo problém v nej utopíš. Na malé problémy stačí potok, väčšie má odniesť rieka a najväčšie je treba odniesť k moru.
Som aktívna. Niekedy. Zoznam autorových rubrík: Cool Curaçao, hlavoviny, knigy, knihy, books, Irečité Írsko, Nezaradené
Vravieva sa vraj, že čím väčšia voda, tým väčší smútok alebo problém v nej utopíš. Na malé problémy stačí potok, väčšie má odniesť rieka a najväčšie je treba odniesť k moru.
Nie, nič hrozné sa nestalo. Žiadna ekologická katastrofa či rozliate chemické svinstvá.... To len vodohospodári vytiahli štupeľ z Gabčíkova, aby mohli opraviť poškodené steny hrádze.
Veľakrát mi to napadlo. Ako dobre je mať po ruke ruku, ktorej sa dá chytiť. V čase zlom a smutnom. Ale až včera mi to docvaklo, rovnako je na tom aj tá druhá strana. Čo, ak je rovnako skvelé, držať niekomu ruku.
„To mi teraz nedávaj. Nechcem to. Keď nemáš presne, tak ja to jednoducho nechcem! Čo som banka, aby som mala drobné, aby som ti mohla vydať???... Jedinú povinnosť máte ako členovia a aj na to zvysoka kašlete.“
Kým v prvej vlne pandémie bolo najaktraktívnejšou aktivitou kváskovanie, v druhej vlne sa ním jednoznačne stalo otužovanie.
V týchto časoch, viac ako čokoľvek iné, potrebujeme všetci upokojiť svoju myseľ a zamestnať ju niečim pekným.
Úplne na začiatku je treba povedať, že preplavba kanálu La Manche nie sú žiadne preteky či majstrovstvá alebo oficiálna súťaž. Jediné, s čím možno súťažíte, sú vaše hodinky.
„Nie. Nie je špinavý! Dunaj nie je špinavý! To sa ti len zdá! Voda v Dunaji nie je vždy nádherne modrá. Ale čistá, bez škodlivých látok, to je vždy.“
Včera som postrihala obliečku na detský vankúš, ktorú som si na pamiatku odkladala po dávno dospelej dcére. Je to kvalitná bavlnená látka potlačená veselými zvieratkami, roztancovanými slniečkami a ružovými smejúcimi sa slonmi.
Začali sme hrať v rodine takú zaujímavú hru. Každý deň vyberieme z mrazničky nejaký plastový sáčik, ktorý nemá nálepku a jeho obsah nám je neznámy.
Do ramien starého Dunaja som sa prvýkrát dostala úplnou náhodou. Odvtedy prešlo niekoľko rokov a ja tam chodím úmyselne a tak často, ako sa len dá.
Dnes z ľadovej vody vyliezajú a najmä, do ľadovej vody dobrovoľne vstupujú už tisícky nadšencov otužovania. Vedia však, ako to vlastne začalo?
Niekedy si príbehy nemusíte vymýšľať, ani ich hľadať. Nájdu si oni vás. Trebárs v knižnici. Mysleli by ste si, že v knižnici je príbehov viac ako dosť. Všetky tie knihy, plné police, regále, skrine kníh a každá má vlastný príbeh.
Trochu mútne. Na podnebí ostáva bahnitá príchuť a medzi zubami sa zasekne pár zrniek piesku. Je dobre vychladená, ale nie príliš ľadová.
Keby som niekedy, nebodaj, vlastnoručne napísala knihu, chcela by som, aby sa jej dostalo takej pochvaly, aké udeľuje pani knihovníčka v našej miestnej knižnici.
Teda z toho, ako úžasne efektívne s nimi začali zaobchádzať vo Švédsku. Aby som zas príliš nezovšeobecňovala. Lebo o tom, ako separujú domový odpad v celom Švédsku veľa neviem, ale viem celkom presne, ako to robia v okrese Laholm.
Je zvláštne zistiť, že na niečo máte talent. Teda, vo veku desať alebo pätnásť rokov nad tým nepremýšľate, lebo vám to príde úplne normálne. Nemáte skúsenosti, referenčnú vzorku tých, ktorí nedokážu to, čo vy.
Aby bolo jasné hneď na začiatku, Fero je batoh. Pomenovala som ho, pretože sme spolu nadviazali veľmi intímny vzťah. Z chrbta mi nezliezol 5 dní.
No, on to bol vlastne len výlet na ostrov. A nebol dlhý, len dva dni. Ale stál za to. Každá každučičká minúta bola úžasná. Käringӧn. Vraj najzápadnejšie ležiaci obývaný ostrov Švédska.
Bicykel nikdy nebol môj kamarát. Pre mňa je vždy jazda na bicykli niečo ako jazda na koni. Nikdy neviem, kedy ma ten dvojkolesový tvor zhodí na zem. Ale vo Švédsku sa jednoducho na mnohé miesta dostanete len na bicykli.