God Jul si Švédi želajú len do Štedrého dňa. Potom si až do Silvestra želajú veselé pokračovanie sviatkov. Má to svoje oprávnenie. Oslavuje sa tu poriadne, poctivo a dlho.
Na začiatok oslavy si všetci pripijú teplým gloggom (alkoholický nápoj, na spôsob vareného vína ale pridávajú sa do neho nasekané mandle a niekedy aj sušené ovocie). Pre deti je prichystaný sladký vianočný nápoj Julmust, niečo ako Vinea.
Na Štedrý deň na švédskom (doslova i obrazne) bufetovom stole nesmie chýbať kottbullar (guličky z mletého mäsa), šunka od kosti, malé opekané bravčové páročky, údený úhor, jahňacie stehno, zemiaky zapečené so smotanou a cesnakom, vajíčka s krevetami a kôprom, vajíčka len tak na tvrdo uvarené, veľký kus dobrého tvrdého syra a všeličo iné, čo majú rodinní príslušníci radi. Je to obrovská hromada jedla, z ktorej si každý naberie presne to, čo chce a toľko, koľko chce. Nič sa však nevyhadzuje, pretože sa všetko dá skladovať aspoň dva dni v chladničke.
Zo sladkého spomeniem aspoň známe pepparkakor – perníčky, ktoré sú, na rozdiel od našich, úplne tenučké, skoro suchároidné. Výborne chutia s francúzskym plesňovým syrom. Kombinácia, ktorá ma nesmierne pozitívne chuťovo prekvapila.
Švédi sa radi spoločensky zabávajú. Pri všetkých stretnutiach sa spieva. Na každú príležitosť existujú špecifické pijanské pesničky, do ktorých sa zapojí naozaj každý prítomný. V niektorých rodinách, tá moja k nim patrí, sa aj tancuje. Na Štedrý večer sa všetci pochytajú za ruky a obchádzajú tanečným krokom okolo stromčeka a vyspevujú. Je to milý pohľad, keď každý s úsmevom huláka (niekedy nie celkom melodicky) a pochoduje husím krokom po izbe.
Keďže sú vianočné sviatky najmä o stretnutí s rodinou, na darčekoch až tak nezáleží. Pozornosť patrí deťom, dospelí sa obdarovávajú len drobnosťami, ako sú sladkosti, kozmetika a podobne. Deťom darčeky prinesie Tomte. To si klasický červený kabát, čiapku a bielu bradu nasadí v tajnosti mužský člen rodiny a s veľkým hrmotom príde zvonku. Prihovorí sa prítomným, že prišiel s darčekmi pre dobré deti. Či tam také sú. A potom zo svojho obrovského vreca vyťahuje jeden darček za druhým. Deti mu pomáhajú so zatajeným dychom a otvorenými ústami. Keď je hosti veľa, každý od Tomteho dostane len jeden balíček, ostatné čakajú pod stromčekom.
Ak v rodine nie sú deti, dramatický príchod Tomteho sa vynecháva. Postačuje, ak si jeden člen rodiny nasadí Tomteho červenú čiapku a rozdistribuuje darčeky spod stromčeka.
Povodne vraj Tomte bol malý vianočný škriatok, vysoký nie viac ako 90 cm. A prichádzal na saniach, ktoré ťahali kozy. Náš tohtoročný Tomte mal dva metre a kozy by jeho sane určite neutiahli. Hovorí sa, že cirkev sa v minulosti pozerala na škriatka Tomteho nevraživo a preto sa Vianoce s ním presunuli do súkromia rodín.
Prvý sviatok vianočný vo Švédsku patrí relaxu a stretnutiam s priateľmi. Prechádzka po zasneženej pláži, saunovanie s kúpaním v Severnom mori alebo podobné aktivity sa večer zavŕšia kamarátskou párty, ktorá sa nezriedka končí až na druhý deň ráno.
Švédsko má kvôli dlhému obdobiu tmy najväčšiu spotrebu sviečok a podobných osvetľujúcich prvkov. Moja teória je, že lampou alebo svietnikom v okne bojujú proti tme. Aby do vnútra izieb padalo aj v dlhých zimných mesiacoch mäkké teplé svetlo, keď slnko svieti tak krátko.
K vianočnej výzdobe patrí ozdobenie vonkajšieho aj vnútorného stromčeka, veniec na vchodových dverách, svietnik (ten klasicky ikeový, či väčší staromódny) alebo svietiaci ornament v každom okne. Santov visiacich na komíne alebo záprah sobov aj so saňami zaparkovanými pred domom som naozaj nikde nevidela.
Videla som však veľa preveľa hviezd – na domoch aj na oblohe.
Ladili mi s tým jednoduchým milým spôsobom Vianoc.
