Som aktívna. Niekedy. Zoznam autorových rubrík: Cool Curaçao, hlavoviny, knigy, knihy, books, Irečité Írsko, Nezaradené
Knihy sú ako sny. Niektoré sny ani nechcete snívať a predsa s nimi neviete a nemôžete prestať. Rovnaké je to aj s niektorými knižkami. Lovci mozgov od Jo Nesbo a sú príbehom, ktorý je na môj vkus až príliš plný krvi, násilia, zbraní, strachu a výkalov. Škandinávsky prekomplikované, kriminálne preladené, mŕtvolami prehustené, všetci hrdinovia s nevysloviteľnými menami.....
To mne teda nehrozí. Ani vo sne nie. Povie si každá žena... ale je to pravda? Hoci je knižka Milovala som manipulátora Caroline Bréhatovej rozsahom neveľká, je tak prepchatá pocitmi, dojmami, krikom a slzami, že z nej priam cez obal kypia. Emócie kypeli aj zo mňa, keď som si ju čítala.
U nás v rodine sa knihy považovali a považujú za rovnocenných obyvateľov bytu. Zdieľajú s nami životný priestor a tešia príbehmi, ktoré nám rozprávajú. Knihy si neuveriteľne vážim a v mojej kabelke nájdete skôr knižku ako rúž či hrebeň.
Klasický sci-fi príbeh s obvyklými postavami dobrých a zlých, nadprirodzenými silami a schopnosťami obdarených hrdinov odniekadiaľ z vesmíru. S beštiami, chimérami, obludami i domácimi zvieratkami. Len zelení mužíčkovia s tykadlami v ňom chýbajú a nikto tam netelefonuje domov.
Často, až príliš často sa ponáhľame. Nielen fyzicky - z bodu A do bodu B. Niekedy máme zaradenú vyššiu rýchlosť už v hlave. Naše myšlienky predbiehajú naše činy a my, v snahe preskočiť tú zväčšujúcu sa medzeru, používame zdanlivo nelogické skratky.
Nebojím sa povedať, že som sraľo. Poznám dobre svoje desové limity. V kine sa pri nečakaných výbuchoch mykám, pred televízorom v napätých hororových situáciách zatváram oči. Thriller knihy naopak ani neotváram.
Dostala som knižku. Neviem, neviem, či by som si ju kúpila sama.Aj keď je to detektívka, ktoré mám najradšej rada.Aj keď je od severského autora, ktorí zväčša bývajú naozaj dobrí. Aj keď ju všade chvália. Mňa však Hypnotizér nezhypnotizoval. Napriek všetkým ódam, ktoré na knihu nájdete na nete, napriek úspechom, ktoré žal na svetových fórach.
Vždy, keď pečiem štrúdľu, spomeniem si na pani Katku. Priniesla som Veselským do Dublinu vlastnoručne pripravenú jablčnú štrúdľu a nesmelo som dúfala, že im pripomenie rodné Slovensko.
Vlastníctvo kľúča k čomukoľvek posúva jeho držiteľa v detských očiach do vyššej kategórie – „ on má prístup, on smie“ . My dospelí už, bohužiaľ, vieme, že často sa kľúč spája aj s významom „ on musí“
Tento problém dnes dosť hlasno - asi tak na celý trolejbus - riešili štyria muži neohraničeného veku a ohraničeného intelektu. Reč bola o tom, či sa k vínu hodí syr. Dvaja boli dosť presvedčivo za, jeden bol urputne proti a jeden nič nevravel (asi nemal rád syr, víno mal rád určite - bolo to zrejmé).
Určite to poznáte, je voľný deň, za oknami sa akurát začína rozvidnievať a vy si spokojne snívate sladké sníčky. Práve - sa skvele bavíte v karibskom bare/flirtujete s krásnou sexicou/kupujete lodičky od Jimmyho Choo - treba dosadiť vhodnú činnosť podľa veku a pohlavia spiaceho.... Vtom vám kdesi v podvedomí začne blikať kontrolka. Niečo nie je v poriadku, niečo sa nedeje tak, ako má, alebo deje tak, ako nemá.
Sú viac ako zjavné - tie sklony - furt vám lezú do zadku a priťahujú ich jedinci rovnakého pohlavia.
Nemám hlas, ale zato mám seknuté kríže a ešte stále nezrastené tri rebrá. Ale i v takomto neutešenom zdravotnom nastavení sa mi podarilo všetko pobaliť. Nie, ešte som nezačala s vianočným darčekmi.
Všimli ste si, že povera, o ktorej neviete, nemá nad vami silu? Ale v okamihu, keď vám niekto objasní, aké strašné veci vás čakajú pri rozbití zrkadla, prejdení popod rebrík alebo nebodaj čiernej mačky cez cestu, hneď sa na vás začnú valiť pohromy, ktoré nemajú žiadne iné vysvetlenie, len zlomyselnosť osudu, ktorá sa prejavila nastavením dotyčnej mačky do vašeho zorného poľa.
Možno sa mi to len zdá, ale v poslednom čase mám neodbytný pocit, že sa ma táto krajina snaží zbaviť.
S tou toleranciou prítomnosti kráv kdekoľvek, to už Íri naozaj preháňajú. Nemám na mysli ženy s neznesiteľnými maniermi, či tie menej inteligentné. Nie, naozaj ide o hovädzí dobytok.
Ak je niečoho v Írsku naozaj dosť, tak je to určite voda. Prší deväť dní z desiatich a aj na ten desiaty aspoň trikrát spŕchne. Záhradné zavlažovacie systémy by tu predával naozaj iba šialenec. Voda je všade, na ostrove i okolo neho jej je doslova more. A keďže vody je dostatok, tak sa za ňu neplatí - ani vodné ani stočné.
Okrem turistických a prírodných zvláštností (mesiac pršania v kuse) Írsko v očiach našinca má aj iné podivuhodnosti. Po príklade veľkého vzoru - Angličanov - nemajú a ani NECHCÚ mať ID Card. Je to vraj zásah do osobnej slobody človeka, keď niekto cestuje do zahraničia, aj tak má pas a keď necestuje, tak mu na bežný život stačí vodičský preukaz. Táto logika má viaceré trhliny, ale nech sa tým zaoberajú samotní Íri. Mňa to zaujalo najmä v tej súvislosti, že tu v Írsku sa rôzne priestupky, prečiny a zlé činy riešia pred príslušným súdom za veľkej pozornosti miestnych médií. Nie, nemyslím tým na také celoštátne známe prípady brutálnych vrážd a násilnosti. Tam sa s tým tak nestretnete. To je skutočná seriózna justícia..... Skôr ide o prípady, že bol niekto opakovane chytený za volantom opitý. hulákal na námestí, obťažoval nadávkami susedov a tak podobne. Náš lokálny schránkovýplátok Galway Advertiser promptne prinesie všetky podstatné údaje o páchateľovi - meno, vek, povolanie, ADRESU, počet detí. Mne z toho vyplýva, že sa tak deje preto, aby ste sa nezľakli, keď v novinách natrú nejakého toho Liama Joycea (veľmi bežné meno) - že je to váš sused a nezačali na neho bez príčin
Potrebné ingrediencie sú: aportujúci pes (na veľkosti nezáleží), tenisová raketa, loptička, väčšie more, odpaľovač loptičky.
