Som sám sebou, pre niekoho možno anarchista, alebo večný rebel, myslím si však, že revolúciou v 89 sme stratili oveľa viac, ako získali. Jednou vecou je sloboda, inou ten spolok, ktorý sa dostal k moci v našom štáte. Zoznam autorových rubrík: Politika a my, Šport, Čriepky z histórie, Bôľ náš každodenný, Súkromné, Nezaradené
Niekedy dochádza pri servisných zásahoch ku kurióznym situáciam. Nedávno som bol realizovať opravu na telefonát zúfalej ekonómky, ktorú čakala daňová kontrola a zrútil sa jej celý systém. A znovu som si uvedomil, že niektorí ľudia sú ako deti ...nedajú si povedať …
Stalo sa módnym zvykom poslancov, že ak ich zastaví policajná hliadka po spáchaní dopravného priestupku, alebo spôsobení nehody, jednoducho odmietnu dychovú skúšku s odvolaním na poslaneckú imunitu, a akési ich právo.
Šialenci na cestách denne ohrozujú nevinných. Bohužiaľ, zatiaľ je to zo strany kompetentných orgánov systematicky ignorované. Napríklad v piatok na hlavnom ťahu pred Ružomberkom v smere od Liptovského Mikuláša do mesta stáli a kontrolovali hliadky v oboch smeroch. Čo kontrolovali, to neviem.
SMK podalo na Slotu trestné oznámenie …a naša vláda mlčí. A tak sa pýtam, dokedy ešte budeme tolerovať skutočnosť, že poslanci SMK systematicky v zahraničí navštevujú rôzne stretnutia, kde otvorene hovoria o možnej autonómii pre maďarskú menšinu v rôznych štátoch ? Imunita poslanca sa predsa nevzťahuje na jeho konanie v zahraničí. Čo s pánom Csákym, a jeho poskokom Durayom ?
Nikdy som sa veľmi nevyznal v etapách, ktorými mal socializmus prejsť ku komunistickej spoločnosti, teda spolku, kde každý dostáva podľa svojich potrieb. V 89 sa to aj tak zaseklo, a viac sa začalo hovoriť o iných témach, napríklad o diskriminácii na Slovensku a tak. Nuž, a zistil som, že nielen diskriminácia existuje na Slovensku, ale dokonca sú aj takí, čo dnes žijú už v komunizme.
Jazdíte každý deň ? Potom sa určite stretávate s aroganciou šoférov na cestách, pričom prím v tomto smere držia hlavne tí so značkou BA. Žiadne zákazy ani príkazy nerešpektujú, a neraz mnohých svojou bezohľadnosťou priamo ohrozujú.
Keď začala finančná kríza v Spojených štátoch, väčšina slovenských politikov sa išla pretrhnúť v ubezpečeniach, že nášej ekonomiky sa to výrazne nedotkne. Nasledovali krachy bánk, najprv v USA, neskôr v Európe, a keď prišlo k problémom bánk, ktoré majú aj slovenské pobočky, opäť politici ubezpečujú, že všetko bude v poriadku. Automobilky tiež predpovedajú zníženie produkcie, ale u nás je všetko stále v pohode. Dokedy ?
Ak sa stretnete zo štátnym orgánom, očakávate problémy, aj keď máte pocit, že je všetko v poriadku. Horšie však je, keď sa orgán snaží o udelenie pokuty za niečo, čo nie je povinné. Neviete, čo si máte myslieť, a hlavne, hľadáte zrkadlo, aby ste sa pozreli, či vyzeráte naozaj tak hlúpo.
Pán Morvay hovorí vo svojom príspevku, že Slovensko sa diskusii o autonómii aj tak nevyhne. Som presvedčený, že sa tejto diskusii vyhýbať skutočne nemusíme, ale nemáme ju ani prečo organizovať. Hranice sú stanovené určitými dohodami, menšiny majú svoje práva zakotvené v ústavných dokumentoch a keďže z hľadiska porovnania im poskytujeme oveľa vyšší štandard, než je zvykom inde v Európe, nemáme čo riešiť.
Prekročil som hranice Rakúska, na benzínke si kúpil kávu z automatu a vošiel do Bratislavy - Petržalky. Mal som pocit, ako by som vošiel do ideálneho sveta, a opustil niečo, ža čím sa mi nevyplatilo ani otočiť. Usmievaví ľudia na petržalskej železničnej stanici, bufet, kde predavačka s radosťou mi podala servítku, o ktorú som ju požiadal, a taxikár, ktorý mi nielen otvoril kufor svojho auta, ale aj pomohol naložiť batožinu.
Byť účastníkom autonehody je nepríjemné. Ešte nepríjemnejšie je, ak ste nehodu nezavinili, ale vinník vystúpi z drahého auta, vyobliekaný ako gašparko na bál a mierne pripitý. A najnepríjemnejšie je prihlásenie sa ako svedka, ak to urobíte, hoci zákon vám to ukladá, rátajte s problémami.
štátneho rozpočtu. Je na to oveľa viac dôvodov, prečo zamietnuť akékoľvek riešenie náhrady škody zo štátnych zdrojov, a mal by dominovať hlavne jeden - ak odškodňovať, potom v zmysle zákona. A ten hovorí aj pre laika veľmi jasnou rečou - ak niekto nadobudne cudzí majetok neoprávnene, teda aj následkom trestnej činnosti,je povinný všetko vrátiť, alebo škodu primerane nahradiť. Povedal som to nie právnickou terminológiou, napokon ani právnik nie som, ale uvediem niekoľko príkladov, čo som mal na mysli ...
Ak by pracovníci sociálnych služieb videli niektoré nákupy po vyplatení dávok, chytali by sa za hlavu. Ako platiteľ daní som však skôr nazlostený, že nepriamo sponzorujem závislosti niektorých občanov a hlavne jednej privilegovanej menšiny - čiže Rómov. A občas ma zamrzí v duchu, že nie som Róm aj ja. Hlavne pri pohľade na to, ako sa dá pohodlne parazitovať na štáte a ešte aj zarobiť ...
Po bývalej manželke som mal kopec rodiny rozhádzanej po maďarsko-slovenskej hranici, a hoci neraz dochádzalo ku kurióznym situáciam, lebo ja som nevedel maďarsky a oni zase poriadne slovensky, vždy sme sa dohodli. Jediné problémy vždy vyvolávali agitátori, ktorí pred voľbami začali obiehať dedinu a pútavo vysvetľovali, čo všetko sú ochotní pre menšinu urobiť, ak ich zvolia. Po voľbách už väčšinou tieto pojazdné sľubotechny nikto nevidel do ďalších volieb ...
Je nesmierne krásne, ak sa vráti niekto na Slovensko, ovenčený úspechmi. O to viac potom zamrzí, keď zistíme, že tento človek nemá absolútne žiadnu úctu k vlastnému národu, iba samé urážky a negatívne postoje, lebo v minulosti mu niekto ublížil. A potom nás nesmierne prekvapí, ak niekto takúto persónu označí za celebritu. Nemáme trochu pomýlené hodnoty ?
Mnohí z nás denne cestujú za služobnými povinnosťami. Doba je taká, že často musíte chodiť aj na týždňovky, aby ste niečo zarobili, a uživili rodinu. Nuž, a pri plnení pracovných povinností ste ubytovaní všade, kde sa len dá, pokiaľ je to prijateľné cenou a úrovňou. Možno nám niektorým nejde do hlavy, ako je možné, že naša krajina oproti iným vyťaží tak málo z cestovného ruchu, hoci máme krásnu prírodu. Nuž, ak budete čítať ďalej, možno objavíte jeden z mnohých dôvodov. A mimochodom - rád by som, keby ste mi stručne opísali, či máte podobné skúsenosti ako ja.
Nehody pribúdajú, rovnako aj ich obete. Neustále sa chválime dopravnými akciami a počtom kontrol, zvyšujeme sankcie za porušenia dopravných predpisov. Problémy však naďalej pribúdajú, a efekt opatrení je minimálny. Bezohľadnosť na cestách pribúda, a nikto to nerieši. Prečo ?
Je skutočne najvyšší čas, aby sme začali niečo s futbalom na Slovensku robiť, ak nechceme byť trvale v spoločnosti trpaslíkov. Ak po necelej tretine ligovej súťaže vymení niekoľko mužstiev trénera, a to už nehovorím o odvolaní trénera, ktorého mužstvo je na druhom mieste priebežnej tabuľky, niečo nie je v poriadku. Naozaj veríme, že tento prístup nás privedie k úspechu a vyššej úrovni ?
Všade na svete platí, že úspešní majú zelenú. Zdá sa však, že na Slovensku to tak nie je a ani skoro nebude. Ako si totiž inak vysvetliť obrovský pád Artmedie Petržalka vo futbale ? Klub v priebehu pár mesiacov stratil hráčov, vlastný štadión, trénera obetoval v prospech reprezentácie a stal sa fakticky odpísaným, aj keď kompetentní to stále popierajú.
A prišlo to opäť. Krachy bánk, panika na burzách, demokratické zásahy zhora, ktoré silne pripomínajú konanie v štýle - včera si poškrabal chrbát ty mne, dnes ja tebe. Škoda len, že to dopadne rovnako, teda na to doplatia obyčajní ľudia a milionári vybehnú z čistým štítom a poctivým majetkom.
