Juraj Petrovič
Použitý Ľudo
Ľudo je sklamaný. Ľudo je urazený. Ľudo si to takto nepredstavoval. Keď pripravoval zlúčenie svojej bandy s Mikiho bandou, myslel si, že bude aspoň podnáčelníkom. Včera sa ukázalo, že Miki si to nemyslel.
Človek, občan, otec, manžel. Od roku 2022 píšem pre týždenník .týždeň. Zoznam autorových rubrík: Politika, Spoločnosť, Veda, Fimfárum, Zápisky z ciest, Kultúra, Príroda, Srandičky, Predvolebné články, Súkromné, Nezaradené
Ľudo je sklamaný. Ľudo je urazený. Ľudo si to takto nepredstavoval. Keď pripravoval zlúčenie svojej bandy s Mikiho bandou, myslel si, že bude aspoň podnáčelníkom. Včera sa ukázalo, že Miki si to nemyslel.
Poznáme širokospektrálne žiariče, teda zdroje žiarenia so širokým spektrom vyžarovaného svetla. Od ultrafialového až po infračervené nás súčasne opaľujú, svietia nám a dokonca nám zabezpečia aj zdravý bronz. Najznámejším z nich je samozrejme slnko, v nedávnej dobe začalo ale dostávať významnú konkurenciu.
Počúvať v posledných troch dňoch vyjadrenia premiéra Dzurindu a ministra Kukana mi skoro až bolestne pripomenulo pamätné Mečiarove tlačovky a mítingy. Za súhlasného pritakávania mnohých, ak nie dokonca väčšiny médií sa snažia všetkých presvedčiť, že zmluvu o výhrade svedomia videli v pondelok na prezídiu SDKÚ po prvý raz. Tak sa na to pozrime trochu detailnejšie...
Dnes bolo veľmi zábavné sledovať, ako pán minister križovatiek, koľajníc, telefónov a poštárov otváral priamo pred kamerami do alobalu zabalené ponuky záujemcov o bratislavské a košické letisko. Navýšenia sumy za letiská sú naozaj mohutné – 3,3 a 4,5 miliardy korún. Pán minister je spokojný, snaží sa nám to predať ako úspech. Mne sa to skôr zdá nehorázne.
Existuje mnoho spôsobov opozičnej politiky. V rôznych krajinách a v rôznych historických dobách sa realizovali tie najrôznejšie metódy, ako voličov presvedčiť o tom, že nedostatok dôvery, udelenej vo voľbách, bol neoprávnený a že práve opozícia má lepšie riešenia pre problémy krajiny ako vládnuce strany. Od obštrukcie, ktorú v československých dejinách po prvý krát použili komunisti ešte za prvej republiky, cez nekonečné faktické poznámky, či úplné úlety, akým bola napr. opozičná zmluva v susedných Čechách až po vytrvalé odvolávanie ministrov.
Róbert Fico nám prostredníctvom svojej novonadobudnutej hlásnej trúby, teda odborov, oznámil po x-tý krát, že sa máme úplne zle. Ani len úroveň reálnych miezd spred novembra ´89 sme nedosiahli! Len som si v duchu povedal: „CHVALABOHU, že sme tú „úroveň“ ešte nedosiahli a snáď už ani nikdy nedosiahneme!“. Keby to bolo možné, poslal by som príslušného odborárskeho predstaviteľa, opäť poslušne plniaceho príkazy nejakej strany, aj keď s iným názvom, ale rovnakými ľuďmi, patrične vybaveného tvrdou československou menou rokov osemdesiatych, do minulosti s jednoduchou úlohou: Nakúpiť mi zopár vcelku bežných vecí:
Zvolebnieva sa a niektorí politickí predstavitelia, aj keď sa ich parlamentné voľby priamo netýkajú sa začínajú krásne vyfarbovať. Keď si pripomenieme reči Roberta Fica o znárodňovaní letísk (zostane len pri letiskách, alebo sa bavíme aj o SPP, SE, Slovnafte, VW či iných „zlatých sliepkach“ slovenskej ekonomiky?), neprekvapí ani pán prezident. V tomto týždni „zaperlil“ hneď dvakrát.
Ako milovník vážnej hudby, ktorý nemá veľa šancí na účasť na koncertoch, som včera pri sledovaní televízie, mierne povedané, nechápal. Novoročný koncert Viedenských filharmonikov. Podujatie, ktoré sa vysiela vo vyše štyroch desiatkach krajín, od Británie až po Áziu. U nás som si ho mohol vychutnať na ORF2 (samozrejme) a ČT2 (taktiež samozrejme). STV2 – nič.
Občas mávam bizarné sny. Tie obyčajné, príjemné, či jemne hororové si väčšinou nepamätám, aj keď si vo sne vždy hovorím, že toto by som si chcel zapamätať. Poznáte ten pocit, keď vo sne robíte veci, ktoré sú úplne v rozpore s vašim bdelým ja? Vraždíte, bijete sa, robíte neuveriteľné kúsky a sami seba nespoznávate? Sú to sny, ktoré sa zabudnúť nedajú, aj keď by ste stokrát chceli. Aj preto, že stopy po nich sú príliš zrejmé: čelo mokré od potu, pocit, že človeka práve prešiel parný valec a hnusná pachuť v ústach. Ako by ste vypili pohár plný octu.
Presne toľko hlasov som dostal v regionálnych voľbách. Na zvolenie to nestačilo, ale tak veľkú a rozvetvenú rodinu zase nemám, takže som rád, že sa podarilo osloviť aj tých, ktorí ma osobne nepoznajú. Je to pre mňa signál, že značka OKS je pre niektorých občanov stále zárukou kvality a ponúka slušnú alternatívu dnešných parlamentných strán. Dôkazom je aj zvolenie Petra Tatára a Františka Šebeja do zastupiteľstva BSK. Som presvedčený o tom, že urobia maximum pre realizáciu nášho volebného programu. Všetkým mojim voličom sa chcem touto cestou poďakovať za hlas a vyjadriť nádej, že sa to nabudúce podarí. Ďakujem!
Pôvodne som myslel, že sem pred voľbami už nebudem písať. Nakoniec som sa rozhodol že ešte jeden krátky text napíšem. Nebudem Vás tu už presviedčať, aby ste volili mňa alebo mojich kolegov z OKS, ani tu nebudem rozoberať detaily nášho, či konkurenčných volebných programov. Chcem sa len vyjadriť k dnešnej nosnej téme o voľbách do VÚC v médiách, poďakovať sa a vysloviť jedno prianie.
Odpoviem si sám. Samozrejme nie sú, ani som si to nikdy vážne nemyslel, nie som duševný invalid. Cieľom článku bolo vyprovokovať diskusiu k spôsobom a charakteru príspevkov na online diskusiách a podľa mňa nie celkom zvládnutému systému ich kontroly. Jediné čo vyvolal boli reakcie administrátorov. Ak som sa ich predošlým článkom dotkol, tak sa ospravedlňujem. Za štýl, nie za obsah, za tým si stojím.
Šokuje Vás nadpis? Mňa prekvapilo, že v čase, kedy všetky médiá bijú do neonacizmu, môže administrátor diskusií na SME Online kľudne nechať viac ako 2 hodiny visieť na diskusii príspevky podpísané Spagin, ktoré sú jednoznačne formulované ako tlačové vyhlásenie kombinované s propagačným materiálom Slovenskej pospolitosti.
9.11. sme sa v prekvapujúco veľkom počte zišli na Hodžovom námestí a vyjadrili sme svoj odpor voči násiliu a tým, ktorí ho činia, propagujú a šíria. Ukazuje sa, že sme sa asi neozvali dostatočne nahlas. Už na zhromaždení 9.11. to zaznelo a bohužiaľ to stále platí - Pospolitosť ohlásila na 17.11. svoje zhromaždenie na námestí, kde sme minulý týždeň protestovali proti ľuďom, ako sú oni. Preto Vás znovu pozývam na Hodžovo námestie. Príďte 17.11.2005 o 13:00 podporiť tých, ktorí chcú Pospolitosti a ostatným neonacistom jasne ukázať, že na slovenských námestiach a v slovenských uliciach pre takých ako oni nie je miesto. Zoberte si so sebou bielu stužku, symbol boja proti rasiszmu a neonacizmu.
Verejné obstarávanie je asi najčastejšie skloňovaným problémom súčasnej politiky. Ešte známejším je vďaka médiám Rokovacie konanie bez zverejnenia. Napriek tomu, že niekedy sa naozaj nedá vyhnúť tejto metóde verejného obstarávania, vďaka mnohým pochybným súťažiam získalo povesť najvhodnejšej metódy pre korumpovanie a netransparentné obstarávanie. V pokračovaní predvolebných článkov sa dnes chcem venovať verejnému obstarávaniu Bratislavského samosprávneho kraja.
Bol to fajn pocit. Prichádzajúc na „Mierko“ ako sme ho volali ešte pred nežnou som rozmýšľal, koľko ľudí asi prišlo. 100, 200 či 500? Ten dav ma veľmi milo prekvapil. Ani nie tak študenti a rovesníci Daniela Tupého, či aktivisti rôznych farieb, masiek a kapucní, tých som očakával. Milo ma prekvapil veľký počet starších ľudí, mnohých s malými deťmi, ktorí považovali za potrebné prísť a dať najavo svoj nesúhlas s tým čo sa stalo a najmä s príčinou toho, čo sa stalo.
Nepoznal som Daniela Tupého, ani jeho kamarátov. Je to úplne jedno. V poslednej dobe sa na Slovensku znovu začínajú objavovať prívrženci režimu, ktorý spôsobil smrť a utrpenie mnohých ľudí. Všetky indície nasvedčujú tomu, že tu máme prvú novodobú obeť tohto režimu, či jeho sympatizantov. Myslím si, že je našou občianskou povinnosťou ukázať im, že tu nemajú šancu, že je tu dosť slušných ľudí, ktorí nikdy nepripustia, aby došlo k renesancii národného socializmu pod akoukoľvek maskou. Príďte, je to dôležité!
Som bežec na dlhé trate. V práci, ktorú mám, sa niektoré projekty naťahujú na dlhé roky a vyžadujú, aby mal človek výdrž a nevzdával sa pri prvom neúspechu. Preto ma oslovilo vyjadrenie ľudí z OKS, že toto nie je strana na jedno použitie. V časoch rýchlokvasených nových strán, ktorých jediným cieľom bolo katapultovať svojich predstaviteľov do politických funkcií a tým ich zabezpečiť finančne a existenčne to bol výrazný rozdiel. Asi tento moment nakoniec rozhodol. Nevstupoval som do OKS s predstavou politickej kariéry. Oslovil ma program, ktorý bol mojim pravicovo-konzervatívnym názorom najbližší z ponuky na „trhu“ a ktorý som považoval za potrebné podporiť nielen raz za štyri roky vhodením volebného lístka do urny so štátnym znakom. Dnes, keď som viac ako tretí rok členom OKS, keď mám za sebou prácu na volebnej kampani Petra Osuského na europoslanca, keď som mal možnosť spoznať bližšie kolegov v OKS a jej intelektuálne zázemie, je pre mňa cťou môcť za túto stranu kandidovať vo voľbách do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. Keďže nepredpokladám, že náš program do týchto volieb bude mediálne veľmi prezentovaný, alebo že budeme mať možnosť o ňom verejne podrob
Pamiatka zosnulých, Všechsvätých, dni, kedy si intenzívnejšie spomíname na tých, čo tu už s nami nie sú. Ľútosť a smútok je na mieste, ako sa ale dá na tieto dni spomienok pozrieť inak?
Je k správnej úhrade niektorých daní potrebná krištáľová guľa? Predstavme si veľmi príjemnú životnú situáciu: v roku 2003 ste predali byt, kúpili ste si nový a veselo si v ňom bývate, mysliac si, že sa to pre Vás skončilo. Neskončilo...