Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Nevedela som, čo sa deje. Vysadila som tabletky, lebo som chcela dieťa. Teda, my sme ho chceli. Mali sme dávno po svadbe a každý sa nás vypytoval, na čo čakáme, kedy to už bude a či nám je všetko ostatné prednejšie, ako dieťa. Mysleli sme, že si zaskotačíme a bude to. Ale - nič sa nedialo. Mesiac, dva, pol roka, stále nič.
Ešte pred dvoma rokmi som bola veľmi „rozlietaná. Ani jedno ráno, do ktorého som sa zobudila som si nemohla byť istá tým, kde večer zaspím alebo kde sa ďalší deň zobudím. Pracovala som totiž ako palubná sprievodkyňa v jednej nemenovanej slovenskej leteckej spoločnosti.
Tak už vyše roka mám zmenený životný štýl. Schudol som, nefajčím (inak to som ani nikdy nerobil J), nepožívam toľko alkoholických nápojov, ale tie čo požívam, požívam veľmi rád, stravujem sa zdravo, aspoň teda raňajky, to mi entuziazmus ešte dovolí, čo sa týka sexu, tak to sa pán dochtor nevyjadrili, tak ho pre istotu praktizujem, avšak odrazilo sa to na postave mojej vzácnej paní. Niekedy som však nútený svoj zdravý životný štýl porušiť a tým si straašne škodím, niekedy mi ale škodia iní. Ako minule.
Už približne 1,5 roka denne dochádzam za prácou z Nitry do Bratislavy. Je to namáhavé a vyžaduje si to veľkú dávku energie a sebazaprenia. Vstávať ráno o 6 hodine a chodiť domov o 19:00 nie je z dlhodobého horizontu žiadna príjemná predstava.
Pýtam sa spolu so Sienkiewiczom: Kam kráčaš človek?! Kam kráčame my ľudia v tejto modernej, vyspelej, perfektnej demokratickej dobe?
DUŠAN ŠPINER ak sa jeho meno ocitlo v západných publikáciách tak ako SPINNER s dvomi n čo znamená po nemecky blázon. Takmer to vystihuje situáciu najmladšieho biskupa vysväteného legendárnym brnenským biskupom FELIXOM DAVÍDKOM predstaviteľom podzemnej českolovenskej cirkvi.
A zas prichádza smútok, po kvapkách mi prší do dlane. Aký je nezmyselný. Prečo ma prenasleduje, čo odo mňa chce? Blúdime si každý svojou stranou cesty, kam nás to zavedie? Prečo sa vraciaš do môjho života ako bumerang?
Vždy ma prekvapí, ako dlho dokážem nariekať. Keď som sa rozišla z bývalým, po 30 minútach rumázgania som si vždy povedala, že to stačí, lebo to škodí kráse a aj psychickej pohode. Keď som ho však potom po pár mesiacov stretla a v tichu mojej izby sa rozrumázgala znovu nad našim (podľa mňa) nedokončeným tragickým vzťahom, začala som sa zamýšľať nad tým, či náhodou nie som trochu príliš ufňukaná.
Pribeh ludi, ktori odisli pracovat do zahranicia, lebo si nenasli (nevedeli najst?) pracu doma. Hm, kazdy vieme, ake je niekedy tazke najst si pracu na Slovensku. (alebo....niektori si myslia, ze je tazke najst si pracu. Lebo... nechcu robit pracu, kde nedostavaju 30 000 mesacne za to, ze horkotazko skoncili strednu skolu) To je na dlhu diskusiu, co je vlastne pravda. Kladieme si otazku: Preco tak vela SIKOVNYCH ludi odchadza pracovat do zahranicia?
Aj keď ju každý chce, každý vraj hľadá, keď ju už nakoniec nájde, zovšednie, otočí sa jej chrbtom. Prečo? A prečo nie ? Veď načo je dobré niekoho milovať ? Veď stačí byť milovaný. Čo by kto mal z toho, keby miloval? Iba samé starosti ...
Každý piatok chodím na večerný jazykový kurz. Aby moje deti príliš neprotestovali, dohodli sme sa, že raz za čas ich tam po jednom vezmem. Minulý piatok som podľahla proseniu krásnych modrých očí mojej dcérky Janky. Kurz začal o piatej. Tichučko ako myšička si kreslila, aby nikto nepovedal, že vyrušuje. Psík, písmenká, červenou, zelenou, modrou.
Odišiel nie celkom tak, ako sme od velikána jeho kvalít čakali. Vlastne sme vôbec nečakali, že už odíde. Smútia za ním priatelia, rodina aj ľud a to nielen českí, ale i slovenskí. Ale nikto nevie, prečo, čo ho primälo k tomu, aby si zobral pištoľ a zastrelil sa.
Skončil sa kalendárny rok, študenti podávajú daňové priznania (termín 2.4.2007) alebo žiadajú o vykonanie ročného zúčtovania - žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania predložená zamestnávateľovi spolu s dokladmi do 15.2.2007. Zároveň sa však blíži pre zamestnancov a tým aj pre študentov ďalší zaujímavý termín.
Návšteva premiéra R. Fica v Číne. Pred 13-timi rokmi som bol počas návštevy vtedajšieho premiéra V. Mečiara v Číne, následne som sa nezúčastnil žiadnej oficiálnej návštevy, ale v Číne som približne každý druhý mesiac. Počas terajšej návštevy premiéra R .Fica som chcel vidieť , čo sa zmenilo na oficiálnej úrovni. Čo sa zmenilo v podnikateľskom prostredí viem, lebo s nimi 15 rokov obchodujem.
Bankomaty a platobné karty už považujeme za každodenný štandard pokiaľ nenastane problém. Nedostatok financií na účte je môj osobný problém, ale pokazený bankomat, alebo vyradený terminál v predajni nie z dôvodu obchodníka by znervóznil každého aj inak kľudného zákazníka.
Na ulici nám robili nový chodník. Populistický predvolebný ťah pani primátorky. Super! Bez toho aby vás niekto na to upozornil vám rozkopú vjazd do dvora a vy si môžete auto do garáže preniesť na chrbte.
Tak už reálny socializmus doľahol aj na našu rodinu. Roky práce a skúseností ma uvrhli do kategórie „milionárov a ja som si spočítal čo to bude pre moju peňaženku znamenať v budúcom roku. Žiadna obrovská tragédia ale spestrí to život. Pokojne by som tú sumu vylepil Róbertovi na čelo. Aspoň, že moja babička si príde na svoje a dostane malí darček.
Neviem, aký by bol najpríznačnejší názov pre situáciu, o ktorej hodím pár riadkov na papier... Neviem, už nie som ani tak mladá a neskúsená, že by som neočakávala nejaké tie komplikácie v živote, ale čo sa už toto tu v tomto storočí ešte môže odohrať?! No uvážte sami.
Kam speje mládež? No ja vám to môžem povedať. Sama mám 13 rokov a viem, čo to je. A čo dospelí, aký majú na nás vplyv?! Ja nie som žiadny anjelik ale zasa odtiaľ potiaľ. Mnohé veci mám od dospelých a niektoré od samotných rodičov.
„Chcem byť už dospelá/ý!, sme už nespočetné množstvo krát počuli z úst detí, či už vlastných alebo tých od susedov, alebo si spomíname na okamih, keď táto veta vyšla z našich, vtedy ešte malých úst.
