Janka Remešíková
Ako som sa dozvedela, že existuje nejaká Anička - národniarka ...
Jedného dňa som si v SME prečítala o ďalších odborných názoroch Aničky - národniarky. Bolo to v roku 1995. Normálne ma tá národniarka naplašila. Bolo to v čase, keď moja dcéra bola v USA. Vycestovala tam na nejaké dva mesiace po nejakom výbere stredoškolských žiakov. Pamätám si len to, že podmienkou výberu bolo okrem vynikajúcich výsledkov v škole aj foto s celou rodinou. Boli sme vtedy hromadne celá naša rodinka u fotografa a dodnes sa usmievam nad tým, ako sme sa snažili na tej foto zapôsobiť:) Dcéra vycestovala a mala všetko grátis. Vyrevala som sa na budapeštianskom letisku, keď sme ju vyprevádzali a ešte viac, keď sa po tých dvoch mesiacoch vrátila. To druhé vyrevanie bolo od radosti, od šťastia ... však to poznáte, aké to je, keď sa zvítate s niekým milovaným po návrate z ďalekej cesty... Len tá Anička - národniarka mi tú radosť z návratu mierne vymaľovala čiernou farbou:)