Janka Remešíková
Do koča či do voza?
Sme rôzne, kadejaké, všelijaké, onaké aj také. Proste rôznorodé. Ja do koča by som ani nemusela. Mne ten voz úplne vyhovuje. Len kde nájsť to miesto, kde sa dá žiť aj bez toho koča?:)
Nežehlím si spomienky, páčia sa mi v takej forme, akú im dal čas. Na to horšie pozabúdam, pekné cítim ešte raz. Zoznam autorových rubrík: Mnou milovaní ľudia, Stalo sa mi ..., Moje úvahy o živote, Blbostičky, Moji priatelia, Moje veršíky, O všeličom možnom..., Moje výlety, Foto, Nie celkom vážne, Súkromné, Nezaradené
Sme rôzne, kadejaké, všelijaké, onaké aj také. Proste rôznorodé. Ja do koča by som ani nemusela. Mne ten voz úplne vyhovuje. Len kde nájsť to miesto, kde sa dá žiť aj bez toho koča?:)
Babička Boženy Němcovej ... Ktože by si ju nepamätal? Kto o nej nevie, že aká bola? Symbol všetkých babičiek. Milá, chápavá, prítulná, všeobjímajúca, stelesnené dobro. Už len pozrieť do jej očí, nechať sa objať jej rukami ...
Často si vypočujem o dôchodcoch to a to. No a ešte aj to. Aby som nezabudla, tak aj to a to a to. Väčšinou nič pozitívne. Na rovinu hneď v úvode poviem, že povolanie "dôchodkyňa" by som nevymenila za žiadne iné.
Záhradky v lete neprázdninujú ani nedovolenkujú. Užívajú si leto plnými dúškami. Kvitnú, rastú, rodia. Často sa nechajú rozmaznávať, obsluhovať, s úsmevom dirigujú svojich rodičov.
Bolo to len toť nedávno. Naposledy som si svoje prázdniny užívala pred 47 rokmi. V spomienkach sa mi všetky podobajú ako vajce vajcu. Vždy som sa niečo tešila. A na niečo netešila. V tom je zákon zachovania rovnováhy spravodlivý.
Odjakživa som mala pocit, že cestujem primálo. Keď si to porovnám s tým, koľko cestujem teraz, tak to nebolo primálo. Časom som sa zmierila sa s tým, že precestovať všetko, čo by som chcela, nedokážem.
Je už isté, že máme po májovom výdatnom daždivom období. Od zajtra začíname obdobie júnové, uvidíme, či budú s májom dvojičky v kvantite a kvalite dažďa.
Kto by nepoznal Terchovú? Rodisko jedného zo slovenských zbojníkov. Jurko Jánošík sa k tomu hrdo hlásil. Máme aj takých, čo to zatĺkajú. Kým im to nedokážu:-)
Jééj, to bolo radosti, veselosti! Máme striebro! Naša hokejová sláva sa vracia! Hokejoví fanúšikovia boli v extáze. Ja s nimi.
Išli sme z túry a videli sme, že okolo Pískovny sa niečo deje. Pískovna je zatopený lom a dodáva Adršpašským skalám čaro, ktorému sa mi nepodarilo odolať. Veď som ani nechcela.
Čechy, Moravu a Sliezsko som odjakživa navštevovala rada. Určite aj preto, že som vyrastala neďaleko hraníc, ktoré tam vtedy ešte neboli. Cítila som sa tam ako doma a to platí doteraz.
Ako každý, aj ja si so sebou všade ťahám to, bez čoho by som sa cítila len polovičná. S bežnými vecami sa lúčim len tak povrchne, s niektorými obľúbenými menej povrchne. A niektorých sa zbavím doslova s radosťou.
Toto obdobie včasnej jari milujem odjakživa. V prírode sa začnú diať tie každoročné zázraky, ktoré sa mi nikdy nezunujú. Všetko zelené ožíva a ja sa pridávam. Nasiaknem nejakou životodarnou miazgou, neviem obsedieť vnútri.
Mám veľa kamarátok a priateliek vo veku 62+.. Sem-tam sa stretneme a vyrozprávame sa. Niekedy som potichu a mlčky a počúvajúc viac ako rozprávajúc. Čo je u mňa rarita:) Tak som sa započúvala do príbehov:
Neviem, čo je to dnes (aj včera, aj predvčerom) za módu neprísť na súdne pojednávanie. Čím dôležitejšie pojednávanie, tým viac ospravedlnenej neúčasti.
V dnešný deň to nejde nepospomínať si na to, aké to bolo voľakedy. Keď išla prvýkrát do školy naša generácia teraz už dôchodcov.
Stále v tom nemám jasné. Len intuícia funguje. Tej sa držím. V živote pri osobnom stretnutí. Tak ako? Vykať alebo tykať?
Hlavne sa nepobite To vždy hovorím mojím vnučkám, keď sa začnú medzi sebou hašteriť. Keď sa vnučky chcú poštuchať, aj tuším, že prečo a načo. Nezainteresovaný ani nevie a nemusí vedieť prečo.
Sem-tam mám také chvíle, keď sa mi podarí stretnúť s ľuďmi, ktorých som už dlhé roky nevidela. Nemám FB, tak kontakt nijako nevyhľadávam, neznásilňujem, ono to príde samo. A čo nepríde, tak nepríde. Ale väčšinou prišlo!:)
Žijem už tak dlho (týmto sa ospravedlňujem za to všetkým 40- ):) , že si pamätám celkom normálne letá. Letá, v ktorých sme nepoznali žiadnu klimatizáciu, ani v autách, ani v budovách, ani nikde. My sme sa z leta normálne tešili!