Janka Remešíková
Rýchle, krátke dialógy zo života IV.
Ako dôchodkyňa sa motám kade-tade, hlavne tam, kde sa mi chce:) Tak to prajem úplne každému, aké to je ... nadovšetko fajn. No a hlavne s vnúčatami, tie už k babke tak nejako patria.
Nežehlím si spomienky, páčia sa mi v takej forme, akú im dal čas. Na to horšie pozabúdam, pekné cítim ešte raz. Zoznam autorových rubrík: Mnou milovaní ľudia, Stalo sa mi ..., Moje úvahy o živote, Blbostičky, Moji priatelia, Moje veršíky, O všeličom možnom..., Moje výlety, Foto, Nie celkom vážne, Súkromné, Nezaradené
Ako dôchodkyňa sa motám kade-tade, hlavne tam, kde sa mi chce:) Tak to prajem úplne každému, aké to je ... nadovšetko fajn. No a hlavne s vnúčatami, tie už k babke tak nejako patria.
Každý vie, kto sú Husákove deti, ale málokto vie niečo o ich rodičoch. Ja mám dve Husákove deti, hoci ani náhodou neviem, ako sa mi to podarilo:)
Neviem, čo ho inšpirovalo, alebo čo mu to napadlo, ale povedal mi: Mám Ťa veľmi rád, fakt veľmi.... No tak schválne povedz ako až veľmi - ani ja neviem, čo ma inšpirovalo k tomu, aby som mu takto odpovedala.
1. Cestujem teraz vlakmi omnoho častejšie, lebo som to dostala ako danajský darček:) Čas vo vlaku využívam väčšinou na čítanie. Vyhľadávam miesta, kde nesedí nikto. Osobné vlaky nebývajú preplnené.
Ešte ho nemáš? - sa ma opýtala rovesníčka 60+. Neblbni, to je čo? - pýtam sa. No čo nevieš, že veľmi túžiš mať vnúčatá a Tvoje deti sa ani za svet k tomu nemajú - vysvetľuje mi. To čo Ti napadá, že Tvoje deti majú mať svoje deti podľa toho ako chceš Ty? - nejde mi do hlavy.
1. Zazvonil mi pri dverách. Pracovný deň, doobeda. Keď som otvorila, pred dverami stál štyridsiatnik, tmavšie vlasy, národnosť neznáma, nijako jasne definovateľná. Taký normálny chlap s koženkovou taškou prevesenou cez plece jednej ruky. Druhou mi bez jediného slova podstrčil pred ksicht ceduľku A4 s nápisom písaným nie ručne. Žiadne emócie, pohľad mimo mojich očí. Na ceduľke bolo napísané, že nepočuje, nehovorí, je hluchonemý, chce peniaze.
Sú prenosné, vďaka každému človeku v rodinke, ktorý je ich nositeľom, vďaka každému, ktorý sa im neubráni v rodokmeni ďalších prenositeľo-prenoscov.
Od jari do jesene robím to, na čo sa teším od jesene do jari. Bicyklujem. Nie som žiaden profík, je to nič iné len môj koníček vo veľkosti koňa:) Zažijem všeličo, svoje najsilnejšie zážitky si uchovávam len v sebe. Intuitívne cítim, že každým slovom by som každý ten zážitok devalvovala infláciou svojich slov:)
Naša rodinka výrazne napomáha k zlepšeniu údajov rozvodovej štatistiky. U nás je rozvod niečo nemysliteľné, vôbec neprichádza do úvahy. Keď som skúmala dôvody a príčiny tejto skutočnosti, asi sa mi podarilo prísť na koreň veci. Na vine nerozvádzania sa sme my ženy v našej rodinke. Správny a ideálny model rodinky zaviedla naša babka a veľmi sa uchytil v ďalších generáciách, dostali sme ho darček od babky v génoch:)
Niekedy je ťažké pre oboch (rodičov aj deti) odísť od seba. Fyzicky odísť.Dobre viem, že spoločné bývanie s dospelými deťmi má svoje plusy aj mínusy.Ale jedného dňa to aj tak musí prísť ... Prečo?
Dcéra si vysadila vinicu.Viniční susedia jej povedali, že aj po vysadení sa kradne. Prídu a sadeničky vykopú.Že sa kradne aj úroda, to vieme všetci.Čerstvo vysadenú vinicu treba strážiť cca 2-3 týždne, kým sa zakorení a vyraší.S radosťou som niekedy išla robiť sekuriťáčku:)Je to pre mňa zážitok, lebo ...
Ani neviem, či je to dobré, keď človek začne porovnávať minulé s prítomným.Veľa ľudí si povie, však v poho si porovnaj, keď máš a sa ti chce:) Patrím k tomu typu ľudí, ktorí si naplno žijú len prítomnosťou, budúcnosť je úplne mimo mňa a minulosť - len hrozienka si z nej vyzobkávam:)A vyzobkala som si niečo, čo mám v pamäti ako úplne normálne a zároveň viem, že už nič podobné nezažijem:
Prvoparílové žartíky milujem! Ako aj všetky ostatné, ale tie prvoaprílové začínajú byť v našej rodinke takými tradičnými s tajomným kúzlom, že už to začína priťahovať aj mňa:)Začalo to tak nenápadne, že človek si myslí, že už nič nového nevymyslí:)
Veľa zákonov by ani nemuselo byť, keby sme všetci boli aspoň ako - tak normálni:)Netuším, v koho hlave vznikol ten nápad, že keď fyzicky niekoho napadnem svojou telesnou silou, že tým niečo vyriešim.Možno len preto to netuším, že svoju fyzickú silu uplatňujem úplne inde a tiež možno aj preto, že som už veľmi dávno začala uplatňovať v živote svoju jedinú zbraň, ktorú mám - svoj jazyk:)Čo teda tiež nie je bohviečo, keď je často môj jazyk rýchlejší ako iné orgány s ušľachtilejšou povesťou ...:) No ale o deťoch a telesných a iných trestoch ...
Vianoce som ako dieťa a dievča vždy nesmierne prežívala, tešila som sa na ne už od prvého snehu a tešila sa z nich až do snehu posledného.Málokedy sa mi ušlo nejakého darčeku mimo Vianoc, Vianoce bola istota darčeku:)Toľko darčekových prianí som mala na každé Vianoce pripravených, až si o sebe myslím, že už vtedy som kalkulovala, že keď sa trafím len do jednej tretiny, mám bingo!:) No hanbi sa, malá Janka!:)
Alebo aj dvaja, traja, štyria ...Taká normálna rodinka.Dá sa mať nespočetný x majetkov?Dá sa o ne postarať?Dá sa s nimi žiť v pohode?Mám na to svoj názor, ale nemusí to byť zrovna svetonázor:)
Oboch som spoznala približne v rovnakom čase.Mali rovnaké krstné mená, obaja sa v osobnom kontakte sa predstavovali ako Miňo+priezvisko. Ten prvý bol mladý, pohoďák, ... vozíčkar.Super chalan, podnikateľ.Robiť preňho účtovníctvo bola radosť. Všetko úplne štandardné obchody.Všetky papiere na poriadku, v kartónovej krabici chronologicky nahádzané jeden na druhom...Ten druhý trošku menej mladý, nepohoďák, voziaci sa na meďáku a spol.:)Robiť preňho papiere boli nervy, chaos, prvotriedny hekťák. Všetky obchody mimo obvyklej štandardnosti. Papiere priniesol v originál krabici od značkovej archívnej firmy poukladané ako vo výklade ...V čom asi medzi týmito dvomi menovcami by mohol byť ešte rozdiel?:)
Áno, ja chcem seniorskú justíciu a políciu!:)Dosť bolo juvenilnej, až nadmieru.Seniorskú potrebujeme! Populácia predsa viac starne ako mladne.To hovoria všetky analýzy.Už som aj vymyslela pracovnú náplň seniorskej ...:)
Vybehla som si dnes už tak viac pooobede ako naobed na trh nakúpiť zeleninu a ovocie. Na trhu robím vždy dve kolá.Prvé kolo je také prieskumné. Čo majú, aké majú a aké ceny ma svojou výškou ohúria viac alebo len tak primerane.Takmer všetci sa mi prihovárajú, núkajú, už aj s rukou pripravenou podať sáček, aby som si vybrala.Na každého sa usmejem a poviem, že ešte uvidím, či sa vrátim a niečo kúpim.Sem-tam sa mi stane, že taká typická babka-gazdinká mi poobzerajúc sa okolo pošepne:"Dám vám to lacnejšie ako tamtí..."Tiež dobre viem, kto sú tí "tamtí".Tovar predávajú na stoloch hneď pri vstupe.Schválne som nenapísala, že "svoj tovar".Babky majú zaručene svoj tovar.Dá sa rozoznať už na prvý pohľad.Je taký... no menej vzhľadný. Niekedy aj trošku od hliny, nemá ideálny tvar, ale ... vonia.A keď ho ukladajú na váhu, hladia ho rukami aj pohľadom, normálne sa s ním lúčia ...
Tento rok som mala úrodný. Maturitné stretko po 40 rokoch a obvyklé každoročné stretko so spolužiačkami z výšky.Keď mi niekto hovorí o rôznych metódach a spôsoboch omladenia, len sa tomu smejem, lebo existuje len jedno-jediné: maturitné stretko!Funguje to úplne ako zázrak, ako prvotriedne kúzlo: Vojdete do miestnosti, kde sú vaše spolužiačky zo strednej a je to tu!:)Fejsliftingy a podobné nechutné procedúry môžu ísť do kelu!Práve som otvorila dvere, je tam mojich 22 spolužiačok zo strednej a ja viem, cítim to každou bunkou, že mám tých 19 r. a nikto nemá tú moc, aby ma o ne pripravil v priebehu tých pár hodín, čo budem v tejto miestnosti, v ktorej sa čas nielen zastavil, ale ešte aj dokázal cúvať:) Presne takto to naozaj funguje, kto neverí, nech (ne)číta ďalej ...:)