Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík: Príbehy, Nezaradené
V ostatnom čase nie sú zriedkavosťou prípady, že zamestnávatelia monitorujú svojich zamestnancov v priebehu pracovného času, aby zistili nielen využívanie pracovného času, ale aj kvalitu výkonu práce, či dodržiavanie pracovnej disciplíny,alebo možný únik informácií v prospech tretích subjektov.
A prišiel štvrtok v parlamente, kedy podľa programu znovu mala byť hodina otázok. Prišiel pán premiér do rokovacej sály. Ako vždy, profesionálne pristúpil k mikrofónu. Prvá otázka, na ktorú začal odpovedať, bola otázka poslanca opozície. Pán premiér začína. Prejav na vysokej úrovni. Množstvo slov, monitor mu spokojne ukazuje čas. Aký však je obsah? Len samé nedostatky na adresu opozície. Kde sú fakty týkajúce sa predloženej otázky? Stačila by jedna, dve vety.
Vážený pán minister, chcem sa spýtať, či pri evidencii nezamestnaných by sa nemali zisťovať dôvody skončenia pracovného pomeru, ktoré sú vyvolané psychickým tlakom zo strany zamestnávateľa? Od vzniku nášho Občianskeho zduženia Práca a vzťahy evidujeme markantný nárast počtu takýchto prípadov.
A máme po tlačovke. Aká bola a čo nám priniesla? Ale pekne po poriadku. Vo štvrtok sa mala v Dome novinárov na Župnom námestí v Bratislave konať prvá „tlačovka“ k problematike dosiaľ na Slovensku veľmi tabuizovanej, psychický teror na pracovisku. Všetko záviselo od účasti novinárov.
Len málo ľudí sa do politiky dostáva na základe svojej odbornosti, svojich schopností a predpokladov slúžiť občanom vo verejnej funkcii.
Názov tohto článku nie je ničím neobvyklým a ani novým. Vieme o tom všetci, len sa bojíme povedať to nahlas. Prečo? Ten, kto má prácu, ten sa bojí a radšej bude ticho, lebo inak by o prácu prišiel a len by zvýšil počet nezamestnaných. Ten, kto už prácu nemá, lebo ho vytlačili z pracoviska, radšej si bude hľadať inú prácu. Bojíme sa všetci.
Súčasný spoločenský vývoj sa stále dynamicky vyvíja, mení a spôsoby doposiaľ uplatňované pri jeho riešení obvykle nie je možné hodnotiť ako účinné. Tak, ako sa líšia kultúry jednotlivých krajín, spoločenské normy tak sa líšia aj javy, ktoré sa od uznávaných noriem odchyľujú.
Náš duchovný život začíname odpočinkom v dokončenom diele Ježiša Krista. Tento odpočinok je zdrojom našej sily a stáleho a neochvejného kráčania vo svete. A na konci zničujúcej bitky sa ocitáme stojac s Ním v poslednom triumfálnom pochode bojovým poľom.
Tretia schôdza parlamentu mi ukázala , že súčasná sociálna politika nemá kapacitu na poskytnutie dlhodobej prosperity našej krajine. Socializmus nám zobral schopnosť tvoriť a starať sa o seba, o blížnych, o svoje okolie a krajinu. V tomto trende naďalej pokračuje a ťaži zo slabosti človeka. A preto to všetko tak vyzerá...
Práve sme dostali výzvu od študentky psychológie a sociológie Masarykovej univerzity v Brne, aby ste každý, kto má akékoľvek skúsenosti s mobbingom, bossingom na pracovisku, pomohli pri jeho výskume. Aké stratégie používajú mobéri pri svojich útokoch voči obeti? Ako a či sa vôbec dá proti mobbingu, bossingu brániť, odolávať?
Od 19. júna do 22. júna 2012 sa konalo rokovanie parlamentu. Najviac "horúca" téma, prijatie či neprijatie eurovalu, sa stala politickym kapitálom. Reakcie a názory občanov boli, sú a budú rôzne. Majú na to právo. Pozrela som si niektoré z nich.
Problematika Európskeho mechanizmu pre stabilitu je aktuálnou témou a je predmetom diskusie v rámci rokovania o Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Ako a kde to vlastne začalo?
Bežného neinformovaného občana udržíme vo vedomí, že chránime spoločnosť. Nikto si žiaľ neuvedomuje, že v skutočnosti prehlbujeme špirálu sociálnej katastrofy jednotlivca a vytvárame si vysoko efektívnu pásovú výrobu sociálnych prípadov. Môže vyzerať napríklad takto Práceneschopnosť- Psychiatria- Lekárska posudková činnosť- Invalidný dôchodok.
Medziľudské vztahy nás sprevádzajú celým životom. Od detstva sa ich učíme rozpoznávať. Stojí nás to veľa úsilia a pri tom musíme prekonať mnoho rán. Každý, kto prekonával prvé dni v novom zamestnaní, bol na pochybách, ako zapadne, a či sa zapáči kolegom, snáď nájde nových priateľov, ale čo, ak nie.
Koľko slov o spravodlivosti si denne prečítam, koľko riešení prináša obsah článkov. Médiá stále píšu podľa určitej "šablóny". Ale aj tá sa opotrebovala a Slovensko potrebuje dobré a reálne správy. A najmä správy z politiky. Odtiaľ,kde som sa v poslednom období v mojom boji za spravodlivosťou dostala. Aká je realita?
Občianske združenie Práca a vzťahy vzniklo v dôsledku právnej a psychologickej pomoci obetiam násilia na pracovisku, resp. psychickému teroru na pracovisku, ktoré označujeme pojmami mobbing, bossing. Jeho vzniku predchádzal vykonaný prieskum, ktorý zákon je možné aplikovať, ak dochádza na pracovisku k porušovaniu základných ľudských práv a slobôd, k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti.
"Napriek tomu, že dnes vlak domov meškal dve hodiny a boli sme celé premrznuté aj tak sme sa tešili na pravú zimu, na vianočné trhy, ktoré budú mať vďaka čerstvo napadanému snehu vianočnú príchuť." Takto a podobne som začínala prvé články o osudoch ľudí, ktorí prichádzali na úrad práce sa evidovať.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky absolútne ignoruje sociálnu rakovinu Slovenska. Ide o závažnú diagnózu, ktorú všetci vidíme, ale ako každú zhubnú chorobu – nechceme ju vidieť. Môžeme ju presne definovať a nepotrebujeme ani citlivé štatistiky, lebo tu máme obrovský sociálny problém, až taký veľký, že nás môže zviditeľniť na mape sveta.
Podľa EUROSTATu zomrie každý rok v Európskej únii 5720 osôb následkom pracovných úrazov. Okrem toho, Medzinárodná organizácia práce odhaduje, že každý rok zomrie v Európskej únii ďalších 159 500 zamestnancov následkom chorôb z povolania.
Starnutie nie je choroba, ani stigma, ktorou by človek mal trpieť. Seniori chcú byť ešte aktívni, najmä vtedy, ak na to majú ešte dosť síl. Chcú byť ešte pre spoločnosť prínosom. A nie príťažou. Aj vyspelosť každej spoločnosti sa pozná práve podľa toho, aký spôsob starnutia svojím seniorom umožní.
