Nora-Soul Slížová
Dnes máš narodeniny
Keby som to vtedy tušila, že je to naposledy, čo sme spolu, tak...
Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Keby som to vtedy tušila, že je to naposledy, čo sme spolu, tak...
Každé ráno netrpezlivo skúmam schránku, či medzi hŕbkou reklamných letákov sa nenachádza obálka - list od teba. Bolo to už dávno, keď sme netrpezlivo čakali poštára. Vtedy sme ešte boli deťmi a čakali sme „svoj" dôchodok, teda vreckové od babky, ktoré nám dávala z každého dôchodku. Každý mesiac štvrtého. Počítala peniažky a rozdeľovala na kôpky, na stravu, vreckové a iné. Dnes opäť presne viem, kedy chodí poštár k nášmu bloku. Neprináša mi vreckové ale správy od teba.
Za pár hodín máš narodeniny a ja prvýkrát v živote neviem, čím ťa potešiť. Netuším čo z vecí, ktoré si viem dovoliť, by ti spôsobili radosť. Možno najviac túžiš po slobode o ktorú čoskoro prídeš, vlastne ty si sa jej už dávno vzdal. Zakaždým, keď si to uvedomíš máš zdesený pohľad a mne na chvíľku stuhne krv. Tých pár sekúnd mám opäť ten nutkavý pocit ťa ochrániť, pritúliť si ťa a šepkať ti „ že to bude dobré, že sa nemáš čoho báť, že nedovolím, aby ti niekto ublížil. „ Mozog však neúprosne zaútočí a ja si uvedomujem, že ty si ten, ktorý ubližuješ, ohrozuješ, zneužívaš.
Niekedy stačí tak málo k tomu, aby sme potešili naše deti. Prečítať rozprávku, zahrať sa spolu, ísť na kolotoče, do parku, kúpiť zmrzku za 40 centov. Ale, toto želanie nášho drobca, je už z iného súdka...
Ešte mesiac pred Vianocami som si mrmlala svoju mantru, že tento rok to bude iné. Deťom pod stromček prinesie Santa, len pár hračiek a nie celé hračkárstvo. Mantra nezabrala a Santa si zas robil, čo chcel...
Nemám rada zmenu, ani prekvapenia. Ale sú chvíle a okolnosti, keď nie je možné vybrať si. A je len na nás, ako si s tou zmenou poradíme.
Viem, že ma nepočuješ, že moje slová sa minú cieľa, aj keby si ma počula, nebudeš mi rozumieť. Za pár dní, máš vlastne sviatok.
Píšem Ti list, veď 25 máš len raz za život. A je toho toľko veľa, čo Ti chcem povedať ...
Ľudia ma vždy fascinovali. Udivovala ma ich láskavosť, neha, odvaha. Predsa si intenzívnejšie pamätám chvíle, keď ma ľudské správanie zarmútilo, prestrašilo, sklamalo. Na niektorých ľudí sa zabudne rýchlo, niektorí zostanú v našich spomienkach po celý život, často kvôli zverstvám, ktoré vykonali...
Príbehy ľudských životov, neraz naberú spád mnohých nepríjemných situácií. Ako dni plynú, krehká existencia človeka sa mení na nepoznanie. Stráca svoju nehu, pôvab. Skôr, než tieto zmeny sú viditeľné na jeho zovňajšku, udejú sa nemalé zmeny aj v jeho vnútri, v podstate jeho bytia.
V posledných dňoch často myslím na teba. Sedím zamyslene a tvárou mi prebehne úsmev, spomienka na teba, ako si mi vysvetľoval, aká veľká je veľryba. Prirovnal si ju k dĺžke nášho dvora, tak som si to vedela ľahšie predstaviť.
Ako decká sme sa s bratom nechali inšpirovať, podľa rovnomenného filmu. Vyliezli sme na strom v našej záhrade. Zopár minút nám bolo dobre, ale...
Dnes, už drogy nie sú vôbec tabu, stali sa bežnou výbavou a súčasťou spoločnosti. Stretávame sa s nimi denne, či už direktne alebo indirektne, skrze TV. Pri tomto trende, pomaly aj macko uško bude šnupať, aby večerníček bol realistický a zvýšila sa sledovanosť. Nesnažím sa byť ironická ani kritická, som len človek, ktorému drogy zmenili život.
Blíži sa čas sviatkov, pokoja, mieru a vzájomného obdarovania. Čas vianoc, čas rodinej pohody. Atmosféra na ktorú sme sa tešili celý rok...