Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Predstavte si univerzitu, na ktorej neplatia typické slovenské maniere. Fakultu, ktorej zamestnanci sú odborníci, ktorým záleží na študentoch. Prednášajúcich, ktorí vedia zaujať. Matematikov, ktorí sú sympatickí a vedia vás nadchnúť. A študentov, ktorí si navzájom pomáhajú, povzbudzujú a tešia sa na prednášky. Fikcia alebo realita
Ešte nedávno som sa sťažovala na neznesiteľný smrad v MHD, ktorý už je bežnou rutinou. Ale moje volanie sa dostalo do tých správnych uší (boli by ste na omyle, keby vám teraz na um prišiel niekto z DPB). Už mi smrad až tak velmi nevadí, stretla som "voňavého" maniaka.
Osudy ľudí bývajú rôzne,na výslni aj skrachovanci. Dnes ráno sa mi podarilo zmeškať vlak, takže som strávila hodinu na stanici. Ale nudiť som sa nestihla, lebo....
Na článok o Danke sa chystám už dlho,takmer rok. To, že umelci sú jemne povedané komplikovaní, to už zistil každý z nás. Nie zriedka dokážu človeka vytočiť, naštvať aj keď si povieme, že sa už nedáme. Ale sú plní prekvapenia, práve tak ako ich diela. A ja som mala príležitosť spoznať talentovanú maliarku.
Každodenné cestovanie, je viac-mennej monotónna záležitosť. Niektoré tváre sa opakujú pravidelne, iné zas v určitých intervaloch. Ale potom, sa stane niečo takéto, a vy máte pocit, že ste v divadle.
Ach! Závidím básnikom, tí vedia zopár slovami vyjadriť podstatu vecí, či pojmov. Prebudiť v nás pocity o ktorých sme ani netušili, že ích máme. Sloboda je veru, zložitá záležitosť. Vlastne, často by sme mohli polemizovať nad tým, do akej miery ju vlastne máme. A aké je ľahké oňu prísť na mnohé roky a často nenávratne, a to všetko potichu, bez tankov ...
Chýba mi to čoraz častejšie, stala sa z nej vzácna komodita. Niečo, čo už nieje tak ľahké nájsť. Jej nedostatok o nás prezrádza aj to, čo by sme možno ani o sebe prezradiť nechceli. Ak chceš počut spev svojej duše, obklop sa mlčaním. Arturo Graf
Sedeli sme potichu, pozerajúc von z okna MHD na prebúdzajúce sa mesto. K slečne predomnou si prisadol " ujo s igelitkou". Pani, ktorá sedele oproti mne, si jemne začala šúchať nos. Freud by povedal, že niečo nechce cítiť.
Prezradím Vám tajomstvo, síce malinké, ale cenné, možno vás to povzbudí, prinesie úsmev na pery a odvážite sa to vyskúšať.A možno, už to dávne viete, že...
Strach a vzrušenie sú si podobnejšie, než som si myslela. Chvílami si ich zamýlim ako dvojicky, ktoré rozoznáva len ich vlastná krv. Strach z nepoznaného popreplietaná so vzrušením z nových vecí, sladká chut splnených snôv nasiaknutá s obavamy plynúcich z " čo, ak...". Strach z vlastných túžob a snov, obava, ci to zaco sme bojovali a dosiahli, je to spravné teraz a tu. Primarné nadšenie a radost z dosiahnuté výsledku sa pomaly, ale iste vytracá, lepšie povedané stráca na svojom opojnom úcinku.
Myšlienkami blúdim po odľahlých miestach, pomedzi vysokú trávu, ktorých vôňa jemne hladí zmysli. Slnečné lúče prežiarili celú krajinu, vytlačili túhe mrazy, prebudili všetko živé do ďalšej fázy. Počuť šum Dunaja, šplechot vĺn, ktoré sa rozbijú na kameňoch. Telom mi prebehne vzrušenie, podobné tomu, keď v diaľke zbadáte milého, na ktoré čakáte. Vášeň má mnoho podôb, od jemného záchvevu až po kŕčovité zovretie.
Pokora je schopnosť vnímať s úctou aj najmenšie veci života. Túto vetu som dnes našla na nete a naplno súhlasím. Autorom je Albert Schweitzer. A myslím, že sa mu podarilo poukázať na niečo veľmi dôležité, a to, že úcta hrá hravnú rolu v mnohých predstaveniach.
Nikdy, to ani vo sne, by mi nenapadlo, že takúto vetu poviem o nejakom filme. A to, že sa to týka o slovenského filmu, tak to už vonkoncom, Ale, zázraky sa deju. A film: Nickyho rodina, patrí určite medzi svetovú kinematografickú elitu.
Niekde existuje nepísaná hranica medzi, pochabosťou mladosti a zlomyseľnosťou, keď sa prekračuje je to zlé. Taktiež existuje hranica medzi nemiešaním sa do niečoho a ignorovaním zla, keď sa prekračuje, je to neospravedlniteľne. Nejako sme dovolili, aby náš rušný a neľahký život, otupil naše zmysli. Nečin, je niekedy horší ako zločin. Ak platí teória, že žiadna situácia nie je náhoda, a budeme žať to, čo sme zasiali, potom ...
Rozpršalo sa. Cez dokorán otvorené okno sa ku mne vnáša zvuk padajúcich kvapiek, dopadajúcich na lístie stromov. Chvílami dáždové kvapky zvýšia tempo, potom zas spomalia. Takmer v dokonalej synchronicite so škótskou hymnou, ktorú počúvam. Vonku všetko utíchlo, slzy z tragédie sa pomaly vysušili, je hlboká noc.
Ľudská duša je ako bludisko, v ktorej sa strácame aj my sami. Kráčame životom v monotónnosti dní, pod bremenom bolestí včerajšok a za nádejou zajtrajšok. A únava nepadá len na naše viečka, ale aj na duše. Prach a sadza, z upracovaných dní, ktorá vrstva po vrstve usadá. A potom príde dážď sĺz, ktorá obmyje dušu. A dážď z neba, studené kvapky, ktoré schladia tvár aj dušu.Let the rain kiss you. Let the rain beat upon your head with silver liquid drops. Let the rain sing you a lullaby. Langston Hughes .
Na prvý pohľad je to úsmevné. Na ten druhý už mennej. Ale, dejú sa aj horšie veci. Tak si poďme aspoň za súťažiť. Prvá cena je zájazd. Druhá cena, tak tú nemáme. Takže, ak ste pripravení, pusťme sa do pátrania
V týchto dňov o mnoho viac ako inokedy, sa pretriasa téma základných ľudských práv. Dôvodom je dúhový pochod, ktorý sa má uskutočniť v sobotu.
Prechádzam rušnou ulicou, vo vzduchu cítiť zmes vôni z okolitých kaviarni. Tá vôňa dráždi moje smysli, spomalím a vdychujem tú vôňu.
Nie často, ale predsa len pár krát do roka sa poddám jednej svojej slabosti. Niekedy si tú chvílu dlho plánujem dopredu, ale stáva sa aj to, že príde nečakane ako múza, a ja podľahnem jej volaniu.
