Jana Slobodová
Posledný súd
Nie! ešte nenadišiel čas zabudnúť. Nie je nám povolené súdiť druhých, len neviem, či Boh má na každého stejný meter.
Snažím sa ŽIŤ najlepšie ako sa len dá - žiť a živiť sa tým, čo ma baví, napĺňa... zacina sa to darit... spievam a hram na ulici a "predavam" RADOST, divam sa ludom do oci... Zoznam autorových rubrík: ZAJEZKA, Poézia, O veciach mimo nás, Rozprávky, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Jana Slobodová
Veštenie
ONA JEMU Chcem Ti čítať z dlaní a byť s Tebou ráno na svitaní. Cítiť Tvoj dych vedľa seba, spávať sa mi túžbou nedá. Nebáť sa odhodiť strach mať znovu niekoho rád. Len tak sa Ti tíško odovzdať... akoby to bolo prvý krát a naposledy. Vložiť sa do Tvojich dlaní, keď mi budeš sladko šepkať: „Jani“.
Jana Slobodová
Zlomený kľúčik
Zlomil sa kľúčik a ja neviem prečo. Zlomil sa kľúčik a v kľúčovej zámke ostal. Znovu ma Pán Boh a či niekto iný vo svojej hre dostal.
Jana Slobodová
Hlbiny ľudskej duše
Sama sa divím hlbinám svojej duše. Pri šťastí a harmónii, ktoré momentálne zažívam, zrazu vytryskne prehlboký smútok, žiaľ. Veľakrát neviem, odkiaľ sa tu vzal, čo tu robí, za čím smútim, prečo narúša môj kľud.
Jana Slobodová
Tak už som tu...!
Tak, a už som tu...! Už som sa narodila. Prišla vytúžená chvíľa, keď uzrela som svetlo sveta. Nadychujem sa z plných pľúc a chcem kričať: „Haló, ľudia, tu som!“ Ale slová nederú sa na jazyk tak spúšťam svoj krik v podobe plaču. A už vidím, konečne, ako otec s mamou sa ku mne sáču, aby videli, kto to na svet prišiel. Aby povedali mi svojimi očami: „Tak vitaj, už dlho čakáme Ťa.“
Jana Slobodová
Tulák
Každé ráno, skoro zaránky obúvam tulácke topánky. Som ako ten kočovný Cigán – temer každú noc si niekde inde líham.
Jana Slobodová
Zem
Zavri svoje oči nech cítiš, že Zem sa stále točí. Nech sa deje čo sa deje, či sa zemská kôra chveje a či vanú silné vetry, na svete sa stále hrajú deti. Či sú čierne a či biele, bohaté či chudé, či sú na ne matky hrdé. Len nie všetky majú to šťastie.
Jana Slobodová
Predavač Šťastia
Som predavač Šťastia. Chodím po trhu s košíkom plným štvorlístkov a rozdávam úsmev. Každý z nás má nejaký údel, no na každého čaká minimálne jeden štvorlístok.
Jana Slobodová
Svet prišiel o filmovú hviezdu!
Vracala som sa z Bystrice na Zaježku cez Zvolen. Keďže som mala čas dve a pol hodinky, povedala som si, že skočím na Zvolenský zámok – osobne sa popýtať, či nepotrebujú sprievodkyňu. Už pred vstupnou bránou mi to bolo trošku podozrivé. Akýsi chlapíci vynášali zo zámku kusy dobového nábytku. Vravela som si, že sa tu asi deje dáka akcia – remeslá alebo šermiari, resp. niečo podobné. To, že sa tam obšmietali zo dvaja chlapi vo vojenských dobových uniformách, mi však vôbec neprišlo zvláštne.
Jana Slobodová
Májový princ
Májový princ prišiel už v apríli... a moje líca sa trochu pýrili – nežne, zľahka. A s princom prišla láska a s ňou aj chaos. A zrazu On bol celým mojím vesmírom.
Jana Slobodová
Milá Moja!
Kučeravé oči, kučeravé myšlienky – vplietli sa mi zaránky - pod perinu. A už nechcem žiadnu inú, Milá Moja!
Jana Slobodová
Stetnutie s Deduškom
Môcť tak objať šíry svet, šepkať slová básne naspamäť. V myšlienkach na Teba, vznášam sa do Neba a viac už vravieť netreba. Rieka času plynie ďalej, Cítim, že si tu stále. Na prahu života a smrti, čakáš na prievozníka do Ríše Hádesovej.
Jana Slobodová
Domov
Moje, vieš, vtedy som nedočkavo, so strachom, že neprídeš, že sa niečo zmenilo, pozerala skoro každú chvíľu na mobil aj na net, či mi neprišla správa od Teba. Tak som potom prestala pozerať a čakať, bo nemám rada čakanie, bolí to keď sa človek nedočká, tak ako som sa nedočkala pred dvoma a či troma rokmi - vidíš - už sa čas stiera. Tak som potom kvasila na tej hodjačke, čistila si hlavu hojdaním a potom meditovaním až som začula Tvoj zvonivý hlas - dočkala som sa v šere prichádzajúcej noci.
Jana Slobodová
Indiánske leto
Bolo ticho a prišla tma. A z nej zrodilo sa svetlo a nastalo indiánske leto s indiánskym slnkom na oblohe.
Jana Slobodová
Váhavé váhy II.
Som nepokojná, rozorvaná duša, stále niečo nové skúšam. Nikdy neviem, na ktorú misku váh postavím sa.
reklama
Jana Slobodová
Váhavé váhy I.
Váhavé váhy, nerozhodné, zmätené od reality často vzdialené. Váhavé váhy, stvory zvedavé čo chcú vždy vidieť aj tú druhú stranu mince. Niečo je občas úplne inšie ako sa zdá. Váhavé váhy, rozorvané duše, hľadajú v daždi slnečné lúče.
Jana Slobodová
Vône života
Sedím si tu na posteli a ruky si mädlím. Zrazu vychutnávam život až neskutočne náruživo. Každý deň má novú vôňu. A práve to je na živote pekné...
Jana Slobodová
Prečo?
Neviem prečo, na všetko chcem mať odpoveď? Konštruktívnu, a to hneď. Je to úskok, lesť? A či šťastie preveľké? Odpoveď dať mi neviete.
