Jana Slobodová
Odvaha
Stojím si v kúte a mám rôzne chute.
Snažím sa ŽIŤ najlepšie ako sa len dá - žiť a živiť sa tým, čo ma baví, napĺňa... zacina sa to darit... spievam a hram na ulici a "predavam" RADOST, divam sa ludom do oci... Zoznam autorových rubrík: ZAJEZKA, Poézia, O veciach mimo nás, Rozprávky, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Jana Slobodová
Bezduchí ľudia
Bezduchí ľudia. Dosť sa ich desím. Počúvať bezduché reči bezduchých ľudí. Zo sna sa budím a bojím sa, že budem ako Oni.
Jana Slobodová
Túžba
Mám pocit, že v živote nič nemá význam. Tieto pocity nerada si priznám. Potláčam ich ako sa len dá, sama bývam nerada - cítim sa byť zrazu taká bezradná.
Jana Slobodová
Sen o koníkovi
Chcem bežať s Tebou po lúke ruka v ruke. Cítiť ako rastie tráva a vetrík sa tíško poihráva s vlčím makom, či nevädzou poľnou. Chcem sa cítiť voľnou jak obláčik pary na oblohe a spoznávať diaľky nové.
Jana Slobodová
Hľadanie
Smrť smrťou smrdí a bludička bludiskom blúdi, slepý hľadá cestu, nemý hľadá reč a ja by som chcela vypariť sa preč. Preč od úloh, ktoré dávam sama sebe.
Jana Slobodová
Partička šachu
Nechaj sa viesť - - nie je to žiadna lesť – svojim šiestym zmyslom a nekonaj bez rozmyslov. Keď prehovára Tvoj vnútorný hlas, počúvaj ten odkaz. Odkaz niekde z vesmíru, počúvaj aspoň na chvíľu.
Jana Slobodová
Báseň o dotyku
Nemá mi kto pomasírovať chrbátik, a Tebe je to jedno. Sedíme na posteli spolu, vedno, hľadíme na štyri prázdne steny a bojíme sa pohnúť. Čakáme, kedy naše city zomrú. Kedy pochováme lásku pod posteľ a budeme ďalej fungovať, hoc nebudeme o to stáť.
Jana Slobodová
O strachu
O strachu I. Často mám strach z reality, ktorá príde, ktorá ešte neprišla. Iba klope za dverami na ustráchané steny môjho srdca.
Jana Slobodová
Lesná rozprávka
Rozprávočku chcem Ti dať. Len sa Tvojich dlaní dotýkať. Pobozkať Ti líca a vysušiť uslzené oči. Tvoj ručníček vyšívaný stále nosím pri srdci tak ako Teba.
Jana Slobodová
Schôdzka naslepo
Už ste niekedy išli na schôdzku naslepo? Vraj je niečo také možné len v amerických filmoch? Veru nie! Na jednu takú schôdzku naslepo som veru išla aj ja.
Jana Slobodová
Vonku
Vonku je treskúca zima a nik nepovie, že je to príma. Každý radšej sedí doma za pecou a snaží sa byť nad vecou. Len bezdomovci na lavičkách sedia a čučom si krvný obeh riedia. Čučom si hrejú svoje útroby a nikto si to s nimi nechce vymeniť.
Jana Slobodová
Rieka detstva
Už utícha Pieseň môjho detstva. Vylizujem prstom z misky sladký lekvár. Vonia lesnými jahodami a detskými snami. Už vysychá Rieka môjho detstva. Ostáva už len hmlistá spomienka na vôňu matky, na hry...
Jana Slobodová
Babičke
Ahoj babi! Vo sne videla som deda. Vie, že spávať sa Ti nedá. Chcel by Ti pomôcť, milá moja, ale nevie ako. Skúša sa Ti prihovoriť dáko, len naráža na zvukotesné steny – Tvojho vedomia - okom neviditeľné.
reklama
Jana Slobodová
List Deduškovi
Ahoj Deduško, bolo to super byť znovu s Tebou. Priala by som si, aby si tu bol snami. Môcť tak opäť počúvať Tvoj sarkastický humor. Môcť Ti tak znovu pomasírovať chrbátik alebo pršteky.
Jana Slobodová
Tichá krása
Zastala som v nemom úžase. Duša, ktorá piští po kráse, niečo nové zrazu objavila. Je to škriatok a či víla? Pod pňom si to čupí, a oči na mňa pučí. A ja tiež.
Jana Slobodová
Nemilovaná
Vieš, stokrát sa pýtam samej seba, kedy nastala tá zmena. Kedy sa to všetko zmenilo? Kedy nastal zlom, že Tvoja láska ku mne vyprchala a v Tvojom srdci iná miesto zaujala?
Jana Slobodová
Princ na bielom koni
Čakám na princa na bielom koni, ale neprichodí. A možno si kôň nohu zlomil, a možno princ má srdce ľadové. A možno slúži u Snehovej kráľovnej. Ktohovie?
