Jana Slobodová
Anjeli strážny
Mám anjelov strážnych, keď moja nádej umiera, vždy poprosím jedného z nich: „Anjelik môj, prosím, svetielko na cestu mi zažni!“
Snažím sa ŽIŤ najlepšie ako sa len dá - žiť a živiť sa tým, čo ma baví, napĺňa... zacina sa to darit... spievam a hram na ulici a "predavam" RADOST, divam sa ludom do oci... Zoznam autorových rubrík: ZAJEZKA, Poézia, O veciach mimo nás, Rozprávky, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Jana Slobodová
Rozprávka o ufónskej mačke
V jednom dome, ďaleko, ďaleko od civilizácie na lazoch Lazoch žila mačička Eleonóra. Oproti svojim rovesníčkam bola oveľa, oveľa menšia a chudšia. Stále vyzerala ako mláďa, hoci už mala takmer rok. Mala veľké šikmé oči a vydávala také divné zvuky. Nepriadla ako bežné mačky. Všetci vraveli, že je to Ufónka. A veruže aj bola. Zoslali ju Ufónci na výzvedy na Zem. Bola to malá Ufónka, ktorá sa premenila na mačku, preto, aby sa jej ľudia nezľakli. Veď predstavte si, že by sa pred Vami z čista-jasna zjavil zelený Ufonec so svetielkujúcimi očami a rukami, ktoré si vie predĺžiť, keď treba. No, asi by ste utekali kade ľahšie. A veru aj ja. Ale tie veľké ufónske oči a uši jej ostali. A ľudia, ktorí už predtým Ufóncov videli, hneď vedeli odkiaľ pochádza. Škoda len, že nerozumeli ufónčine – tak sa nazýva reč Ufóncov – pretože Eleonóra by sa vyhla mnohým problémom.
Jana Slobodová
Duch mesta (Banská Bystrica)
Je sobota poobede a námestie je vyľudnené. Dumám, či nezomrel duch mesta a či odviedla ho niekam inam jeho cesta. A možno, dal sa na zlé chodníčky. My, ľudia sme pred ním takí maličký – ako mačný máčik.
Jana Slobodová
Iná
„Asi si iná“ – hovorí mi moja tichá chvíľa. „Asi som iná,“ – pritakávam – „iná ako tí, čo ostalo zrazu po nich ticho.“ „Asi sme iný“ – hovoria aj tí druhí, ktorých som tu stretla v tejto chvíli.
Jana Slobodová
Samotár
Som samotár odjakživa, na čele vpísané to mám - od prvopočiatku svojho detstva. Vydaná napospas Ničote nachádzam blaženosť v samote.
Jana Slobodová
Na železničnej stanici (alebo úvaha o bezdomovcoch)
Je päť hodín ráno. Na železničnej stanici čakám a vlečúce minúty rátam. Vlečú sa neskutočne, sú ako moje mory nočné. Stále na stanici čakám a bezdomovcov rátam. Tu jeden v kúte trčí a ďalších päť na lavičke sa krčí. Po dlážke cupitajú holuby, občas vzlietnu nad hlavu. Naozaj neviem, či mám rozrobené s nočnými morami a či s Hitchkokovými filmami.
Jana Slobodová
Chcem ľúbiť
Chcem ľúbiť, ale nemám koho. Toľko citu, toľko lásky mohlo by sa do jedného srdca zmestiť.
Jana Slobodová
Hľadač pravdy
Som hľadač Pravdy, svoju Pravdu večne hľadám. Raz podarí sa mi to hádam. A možno niečo celkom iné zbadám. Možno zistím, že všetko je len Ilúzia, mylná, pomíjívá. Občas zdá sa, že Pravda kľukatí sa ako zmija.
Jana Slobodová
Moje šamanské chodníčky so Zorou Frešovou – deň druhý
16.3.2008 Zora nás ráno oboznamuje s programom na dnešný deň a podáva nám informácie o medicínskom liečivom kruhu, ktorý postavili v Belušských Slatinách. Ďalší takýto liečivý kruh sa nachádza na Zaježke na Polomoch, na ktorého „stavbe“ som sa pod vedením ďalšieho šamanského praktikanta Mariana Benku podieľala aj ja minulý rok v jeseni. To bolo vlastne moje prvé stretnutie so šamanizmom. Je to dobrá technika na sebapoznanie a je to skôr o stíšení seba samého a načúvaniu vnútornému hlasu. Medicínsky kruh je tvorený z dvoch kruhov – vnútorného a vonkajšieho – v každom kruhu je 8 kameňov, ktoré sú orientované na jednotlivé svetové strany a každý z nich má svoj význam. Prvý rok sa odporúča, aby človek pracoval so štyrmi kameňmi vo vnútornom kruhu: - na VÝCHOD-e je to DUCH – DUŠA – SPIRIT – SOUL na úrovni Zeme a na úrovni vesmíru je to VEĽKÝ DUCH, - na JUH-u kameň predstavuje naše VNÚTORNÉ DIEŤA – je to vlastne naša zložka dieťaťa, na ktoré sme my dospeláci väčšinou zabudli alebo ho potlačili (aj keď nie všetci) kvôli vonkajším okolnostiam alebo vplyvom výchovy atď. – predstavuje EMÓCIE, spontánnosť, radosť, ktorú zažívame v detstve, bez toho aby sme sa kontrolovali. Je to živel V
Jana Slobodová
Moje šamanské chodníčky so Zorou Frešovou – deň prvý
Dve noci pred šamanským kurzom som poprosila o sen ako nám Zorka uviedla v inštrukciách. Snívalo sa mi s chodbou v mojej bývalej práci. Išla som na koniec chodby smerom do kancelárie, kde som naposledy robila. V sne bola moja bývalá šéfka, teraz riaditeľka personálneho oddelenia. Mala som divný pocit, nie zlý ani dobrý ale divný... Potom sa mi snívalo so Zaježkou – dáke 3 baby v kuchyni dačo robili – ja som šúpala cesnak a som sa im tam natlačila, hoci som vedela, že zavadziam ale bolo mi to jedno aj keď zo začiatku nepríjemné. A tretí sen bol, že odchádzam z privátu a beriem si ruksak. Dáky chlap mi vraví (poznám ho ale neviem kto to je), že som si zabudla oranžovú deku. Chcem ju zobrať a zisťujem, že je pripevnená na ruksaku. Štvrtý sen je s mojou spolužiačkou a najlešou kamarátkou zo základnej školy, s ktorou sa už nevídavam, ale mám o nej správy cez jej maminu, ktorá robí v lekárni a viem, že kamoška teraz študuje Artterapiu. Neviem čo to všetko má znamenať. Uvidíme.
Jana Slobodová
O tom ako Nela zobrala nohy na plecia
5. časť Ako som hľadala samú seba na lazoch v Zaježovej Poobede ostávam sama, každý sa niekde pobral, či už za povinnosťami alebo do Zvolena alebo na kratší výlet. Tak si to tu vychutnávam. SAMOTU. Joj, paráda, aké ticho, aký klídek. Ošúpem na priedomí za riadny hrniec zemiakov na večeru – idem robiť haruľu – mám na ňu nesmiernu chuť aj keď je to pre mňa vždy zdĺhavá robota, ale tu má človek na všetko čas. Premáha ma poobedňajšia únava. Slniečko svieti, doslova pripeká. Tak vyťahujem na priedomie karimatku a spacák a na hoďku si zdriemnem. Vyhrievam sa na slniečku ako taká mačka. Aj ten pes dnes nikam neuteká, pekne leží a drichme v chládku. Len ja, pes, mačky, kozy a vtáčiky, čo nám spievajú poobedňajšiu uspávanku.
Jana Slobodová
O poranenom prste, bolesti, egoizme, divožienkach...
Heuréka! Mám to! Konečne som pochopila český výraz: „Zaježkovi voči!“ Chcete to vedieť aj Vy? Nech sa páči, pozývam Vás na čítanie ďalších zážitkov zo seriálu: „Ako som hľadala samú seba na lazoch v Zaježovej“ – 4. časť. Vysvetlenie nájdete medzi riadkami. Milí nadšenci Zaježkovci, aby ste si nemysleli, že je to na lazoch v Zaježovej na Sekieri len prechádzka ružovým sadom ako som to líčila v 3tej časti, tak čítajte pozorne, skôr než sa sem vychystáte.
Jana Slobodová
O tom ako som našla ŠŤASTIE za rohom
Ako som hľadala samú seba na lazoch v Zaježke – 3. časť Bolo to také ľahké, celý čas som mala šťastie rovno pod nosom... Ale až tu na Zaježke na Sekieri sa mi otvorili oči a asi aj srdce. Buch, buch, buch!
Jana Slobodová
O šťastí
Som šťastná až pod prah duše, som šťastná ako len človek môže byť. Už viem, že nemusím si žiadne méty vytýčiť. Veď odmena každým dňom prichádza a ja v jednoduchosti šťastie nachádzam. Každý deň je plný darov, načo teda čerpať márnou snahou?! Krásne myšlienky ženú sa mi hlavou a piesne srdcom.
Jana Slobodová
Kam sa ponáhľaš?
Kam sa ponáhľaš, kam sa ponáhľaš? Plnú hlavu máš, plnú hlavu máš. Plnú hlavu starostí, vyhádž z hlavy hlúposti.
reklama
Jana Slobodová
Ako som hľadala samú seba na lazoch v ...- Čo ma čaká a čo neminie?
2.3.2008 Tak po šiestich dňoch v civilizácii sa konečne vraciam do Zaježky na Sekier. Balím batoh, gitaru a ide sa na to. V Kráľovej vystupujem z busu a šlapem mne už známou cestou. Tento krát sa mi už nenaskytá taký krásny výhľad. Prší, fučí akoby sa všetci čerti ženili. Ale neženia, nikde ani vtáčika - letáčika. A keby aj, tak nie je od nich pekné, že mi neposlali pozvánku na svadbu. Ale čo už. Ich vec. Nech ich čert berie. Všade je samé blato, cesta mi trvá dvakrát tak dlhšie. Napadajú ma verše: Teperím sa vetrom, blatom, celý život a ani neviem načo. Či dostanem raz za to dačo? – chcela by som vedieť. Možno raz nájdem odpoveď na otázky, na ktoré odpovedať nik mi nevie. ... Konečne vychádzam na hrebeň a dostáva sa mi odmena v podobe úžasného výhľadu. Celú oblohu zahaľujú mračná oblakov, ktoré na západe chytajú krásny ružovo-oranžový nádych. Ženú sa oblohou ako splašené kone – z obzoru po obzor. Presne ako v mojom sne, keď sa mi snívalo, že som sa dozvedela, že idem zomrieť a zostáva mi už len pár hodín a či dní. A bola som smutná z toho, že už viac nestihnem napísať. Chcela som toho toľko stihnúť. Tak dávam mame červený karisblok s básňami a nakazujem jej, že
Jana Slobodová
Láska na obrázku
Možno nehu, možno lásku vedel dať by si mi, ale iba na obrázku. Môcť tak zdvihnúť láske latku, možno mohla by som čakať. Ale viac už nemám času a veru ani chuti - skúšať Ťa na stále niečo nové lákať. Možno vedel by si skákať aj meter dvadsať od radosti, od nadšenia, ale zase by to bolo iba nachvíľu.
Jana Slobodová
Ako som hľadala samú seba na Lazoch v Zaježovej - Na výzvedách
25.2.2008 Tak február ubehol ako voda a ani som sa nenazdala už sa priblížil čas môjho plánovaného mesačného pobytu na Zaježovej. Po náročnom víkende – v sobotu 16cka v práci a nedeľa strávená meditačným dopoludním, v ktorom som si riešila dáke karmické otázky a vzťahy s rodičmi – idem skoro ráno do decáku darovať nábytok, ktorého sa musím zbaviť. Počas polhodinky vyčkávania u riaditeľky, kým zavolá chlapík a potvrdí, či môžeme prísť, sa dozvedám kopec nových zaujímavých a zároveň smutných informácií. Slzy sa mi tlačia do očí a včerajšia hrča v krku sa mi len zväčšuje. Konečne volá chlapík. Nábytok sa páči, pani riaditeľka celá šťastná. Posielam deťom ešte zopár plyšových hračiek. Unavená z nových udalostí líham na hodinku a snažím sa to dospať. Ale neúspešne. Zvoní telefón. Moja vina, mala som ho vypnúť. Znovu usínam. Po zvonení budíka sa premáham vstať a balím ruksak. A idem na výzvedy do Zaježky na Sekier.
Jana Slobodová
Srdce v srdci
Moja Bystrica – srdce Európy! A v jej srdci Európa – obchodné centrum. Máme tu novú módu, obchodné domy dnes majú modrú.
