Vladimír Špurek

Vladimír Špurek

Bloger

Počet článkov: 75
Páči sa: 0x

Kresťan. Človek fascinovaný Ježišom Kristom. Tvorca a konzument umenia. Doktorand... Zoznam autorových rubrík: literatúra, kresťanské umenie, galéria u Maxa, Nezaradené

Zoznam článkov blogera

Zvonenie zvukov udiera

Vladimír Špurek

Zvonenie zvukov udiera

Zvonenie zvukov udiera a zaznie nový povel. Zvonenie zvukov udiera. Podlieham tomu rytmu, som otrokom rytmu. Ba opakujem si tú vetu. Hoci nechcem. Ja neviem nič opakovať. Rytmus je všade. To je ta lepšia časť toho, čo je. Okolo je kameň. A iné zlostné tváre, rovnaké ako moja. Nie sú zlostné, sú zaťaté. Sú len plné tmavej skalnatej farby. Raz by som sa niekoho chcel dotknúť, akú má pleť. Lebo nemajú pleť, je to kameň. Iba si to myslím, ešte som sa nikoho nedotkol. Môj chrbát je prirodzene ohnutý. Vždy je to poznať na chrbte.

22. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 463x
0

Vladimír Špurek

Oblak

klip k básni a báseň sama......

8. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 462x
0

Vladimír Špurek

Stuha, stuha

Sú dva druhy rúk. Jedna je so mnou a druhá nie je. Veľmi silné farby farbia moju dlaň. Presakujú ňou. Moje ústa prosto mlčia. Čušia alebo vrčia, alebo obsahujú chválospev. Stále vidím tú stuhu ako klesá z miernej nebeskej výšky a klesá. Kreslí takú malebnú pinuetu, že to nemožno vypovedať.

31. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 475x
0

Sľubná hviezda nad obzorom východu

Vladimír Špurek

Sľubná hviezda nad obzorom východu

Náročná. Mokrá. Studená. Horúca. Kde. Planéta. Niekde je. Toľká zorientovanosť! Vesmír niekde je. A my v ňom. Ale je aj možnosť, že v ňom nie sme. Alebo že si to budeme myslieť. Lebo myslieť si možno snáď úplne všetko. A potom to uložiť pod dno mora a oceánu.

20. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Tanec s planétami

Vladimír Špurek

Tanec s planétami

Sedím pri ohni, ktorý som nezaložil. Rozprávam si príbehy. Trochu amorfné, trochu neuralgické. Anorganické uprostred kypenia vzdialených životov. Nebo nad hlavou je plaché, príšerne ďaleko. Oheň si horí vlastným príbehom. Pokračuje v ňom príbeh sopky. Príbeh hory, ktorá žila. Založila kopce, dávno zmizli.

28. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x

Vladimír Špurek

Žeravá cesta

V roku 1989 sme stáli spoločne na námestiach. Dnes každý z nás môže slobodne vyjadriť svoj názor. K tomu patrí aj možnosť spontánne si pripomenúť to, čo sa mu pripomenutia hodné zdá. Bez nútenia sa, klamstva, bez falošného pátosu, ktorý sme raz navždy vrátili červeným zločincom. Dovoľte mi teda, aby som využil práve túto príležitosť a pripomenul si tento deň novembrovo - básňou. Práve preto, že už bol rok 1989 nemusím sa hanbiť, práve naopak s hrdosťou hovorím, že ide o kresťanskú tvorbu. Aj keď po novembri som veľmi rýchlo zistil, že ateistická a spoločenská ponovembrová skutočnosť pre nás miesto nemá. Zároveň využívam tento priestor na premiérové pridanie videosúboru.

17. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

89´ krotkých medveďov

Vladimír Špurek

89´ krotkých medveďov

Ale voľačo sa hýbalo. Škrípal čas. Zhasla voda. Oheň sa stal ohňom ohňovým.... a pravda sa dala zase aspoň počuť. * Ľudia ešte žili. Bola to nielen zakliata krajina, ale doslova prekliata. * Nezabudli sme, lebo bol a je november. A my chceme vzdať česť a pietu, modlitbu za nebo a večný odpočinok ľuďom, ktorí vytrpeli veci..... __________________________________________________________________________________

10. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Väčšina už zomrela

Vladimír Špurek

Väčšina už zomrela

Obzrel som sa. Z diaľky hral sladký tón huslí. Kde ste? Nikoho tam nebolo. Lúka bola prázdna. Potom ukázali pustinu. Tam vošiel Marco Polo ako do preľudneného sídla ázijského krutovládcu. Púšť ostala. Ani palác a bludisko Minotaura neunikli a dlho ich kopali z hrobu. Omar, sentimentálny, príliš západný, dlho hľadel za karavánou. Šejchána odišla. Aj on sa musí pobrať a všetky stopy zasype piesok.

31. okt 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Maľovanie otázkového neba

Vladimír Špurek

Maľovanie otázkového neba

Obloha nie je. Prečo obloha. Kedysi sa ulica klátila a pouličné lampy lámali v kŕčoch. Morské vlny spievali pieseň a snáď ju spievajú dosiaľ. Keď karavána pozerala pred seba nenazývala ani tak cestou to, čo bolo za ňou ako to, čo bolo len pre ňou. A dnes sa pohla.

11. okt 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Pokus na fronte v čiernom do modra

Vladimír Špurek

Pokus na fronte v čiernom do modra

„A tento človek má rozhodnúť, kedy zomriem. Nerozhodne.", pozrel sa, zamieril inde a nechal svojho veliteľa pripravovať akýsi nezmyselný koncert. Môže sa to zdať nezmyselné, ale človek si občas chce zahrať - skôr akoby mohol pozitívne zomrieť. Ale tu? A teraz? Ako veľmi sa treba preflieskať rukami, nohami - ako sa len dá, aby sa zasa dalo vrátiť do bahna. Nič nevozia a dovezú sem nástroje, určite, uvažoval. Chlapi, ktorým velil už o jeho príchode vedeli. To bolo zároveň všetko, čo si vymenili.

7. okt 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Spoznajte včas tmu, pridáme ingrediencie

Vladimír Špurek

Spoznajte včas tmu, pridáme ingrediencie

A tak si dnes doprajme trochu tmy. Toľko sme sa dnes nabehali, toľko nových papierov je popísaných. Koľký úspech! Toto bude príspevok ako sa patrí. Ľudia zbožňujú tmu! To pôjde na dračku aj s drakom! Ľudia túžia po tme. Aspoň tá časť, ktorá prevažuje zemeguľu na druhú stranu - až úplne logicky nastane noc. A tak znova... doprajme si trochu tmy. Po dennom úspechu zaslúžená tma. Pekne dohodnutá, nevyhnutná, pravdivo klamlivá.... Je tu, zaslúžite si.

29. sep 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Vyššia pravda pomôže - romovia

Vladimír Špurek

Vyššia pravda pomôže - romovia

Naše konanie by nemalo mať prvky náhody. Po toľkých rokoch na zemeguli, po toľkom plahočení v tejto krajine, by sme mali disponovať pocitom súnaležitosti s javmi a vecami. Viete, myslím, že o toto sa usiloval Cyril a Metod, Štúr či ľudia z rôznych táborov počas II. svetovej vojny. Potrebujeme my tu... aby niekto za nás konal medvediu službu? Potrebujeme, aby niekto strašil Romov? Konečne ušli do lesa. Počul som. Toto chceme? Naozaj sa pýtam, toto je to, čo chceme? Ja neviem. Ja asi nie. Každý, kto dnes povie tieto vety je považovaný za človeka minimálne (v dobre myslenom) omyle.

4. sep 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Také maličké triedenie malých duchov - romovia

Vladimír Špurek

Také maličké triedenie malých duchov - romovia

Nie každá cesta vedie k úspechu. Aké jednoduché. Zdalo sa mi, že extrémistické hnutia patria niekde do ošumelých múzeí - čosi ako Svidník. Nie žeby to bolo čosi nové. Roky sme videli skinov a ďalšie zvláštne skupiny mladých mužov. Ale to, čo vidíme dnes, je také maličké triedenie malých duchov. Pripomenieme si dvadsať rokov, ako sme (akože) poďakovali komunistom za nenormalne dobrý život a prisľúbili sme sa rôznym diletantom, že nám môžu vládnuť. A oni aj vládnu. A keďže ich je ťažko rozoznať od komunistov, podobne riešia aj problém s rómskou národnosťou. Ale pozor! My kresťania vieme svoje a vieme to veľmi presne!

25. aug 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Prízrak v cukrovej trsti_kurici

Vladimír Špurek

Prízrak v cukrovej trsti_kurici

Nebolo by zaujímavé spojiť cukrovú trstinu a kukuricu, ktorú tak krásne ospieval Chruščov svojou výrečnou topánkovou metódou? V deň, kedy by sa podarilo skrížiť tieto dve rastliny plné kultúry, by som uprostred poľa urobil čosi nové. Zmenil by som to pole na opernú sálu. Vlastne pravdu povediac... veď prave to. Ja by som len prezradil ľuďom - no ľuďom.... - prítomným by som prezradil, že sú v opernej sále.

28. júl 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Odvážne o odvahe / courage

Vladimír Špurek

Odvážne o odvahe / courage

Skutočnosť je v podstate veľmi amorfná. Až spätne vidno. Nie je to desivé? Vidieť relief zmien. Ľudia zahrnutí do bežného života by iste súhlasili s každým filozofom, ktorý by ich plačlivo presviedčal, že stereotyp je najväčšia odvaha. A predsa som zistil, že zem navštevuje úsvit. Že tma sa zakráda ak nie ďaleko, tak priamo do môjho tela. Že v obchodoch je tma najzaujímavejší produkt. Za roky som takto skoro zabudol svoje meno a stal som sa amorfnou súčasnosťou, ktorá nemala pozitívnu minulosť, ani pozitívnu budúcnosť. Teraz však verejne vyhlasujem, že som sa nezmenil. Nezmestí sa do mňa tma. Som rovnaký, aký som býval.

4. júl 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

reklama

Rúcanie nepostavených domov

Vladimír Špurek

Rúcanie nepostavených domov

Aj dnes som mal chuť postaviť tri domy. Napokon som sa musel poopraviť. Vyšiel som na lúku a domy, relatívne ešte vôbec nepostavené, som zrútil. Alebo teda dal som ich zrútiť, ale výsledok je rovnaký. Vlastne ani ja som nerúcal. Po lúkach a priestoroch - o nič menej virtuálnych ako je realita - je dostatok ľudí na rúcanie a stavanie a opätovné stavanie.

21. jún 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Vladimír Špurek

Siroty

Niet ho tu. Odišiel. Vlastne už keď umrel, odišiel. Ale vrátil sa... Ako prvý... Teda – tým pádom vstal. Znovu bol tu. Dušan Mitana sa domnieva, že je prvý, kto si dohodol randevouz po smrti a prišiel naň. Akurát sa mýli. Nestalo sa tak v Emauzoch, ale dohoda znela do Galilee. V každom prípade bol, pobudol, nie je! Nie je! Odišiel.

23. máj 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Stred zeme a kríž

Vladimír Špurek

Stred zeme a kríž

Jedna starobilá homília hovorí, že dnes je na zemi tichosť. Priliš divná, než aby si ju autor nevšimol. Ale kdeže! Poďme odporovať. Zem je dnes plná ľudí, ktorí robia... proste všetko a nič, čo inokedy. Akáže tichosť! Akurát sa človek prekvapí na rádiu Devín, že niekto môže povedať, že potrebuje Krista. Teraz myslím na Víťazoslava Kubičku. Zvláštne, že mu to nezakázali.

12. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 534x
0

Faust a Margaréta – Charles Gounod

Vladimír Špurek

Faust a Margaréta – Charles Gounod

Prvé dejstvo zachováva Goetheho osnovu. Aby sa neskôr rozišli prinajmenšom vo výklade. V predohre sa v dverách kulisy zjavuje Margaréta. Neskôr symboly múdrosti, moci... v podobe baletu. Ich vstup ma však zanechal chladným. V úvode nám režisér ponúka tradičný obraz majstra Fausta. Učenec, ktorý si zúfa a chce umrieť. Mefisto mu ponúka prospech za drobnosť, za dušu.

21. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Vladimír Špurek

Výsek času

Všetci sú v priepasti. Všetci sú zatvorení. Vrcholne znepokojivá správa posledného vydania dobre predanej knihy. Na úvod by sa malo doniesť drevo, je tu zima, urobiť oheň. Kameň je studený, steká po ňom voda. Aj tak neprídu na to, že okrem zimy sú aj tak olúpení.

10. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 419x
0

reklama