Vladimír Špurek
Nový rok v Honolulu
Nájdu sa ľudia, ktorí chcú teraz želať rôzne dobré veci, lebo veď ako inak.... Iní chcú len vydržať, kým deti zase nepôjdu do školy. Iní plánujú zmenu. Mne to môže byť jedno, mám v pláne Honolulu.
Kresťan. Človek fascinovaný Ježišom Kristom. Tvorca a konzument umenia. Doktorand... Zoznam autorových rubrík: literatúra, kresťanské umenie, galéria u Maxa, Nezaradené
Nájdu sa ľudia, ktorí chcú teraz želať rôzne dobré veci, lebo veď ako inak.... Iní chcú len vydržať, kým deti zase nepôjdu do školy. Iní plánujú zmenu. Mne to môže byť jedno, mám v pláne Honolulu.
Ako nebadane sa dá zomrieť. Nakoniec netreba k tomu nijaký návod. Aj keď myslíme skôr na smrť iných ako svoju. Mnoho ľudí je už dávno mŕtvych. Chudáci, nemajú ani hrob, ani im nikto nedá sviečku, kdeže ešte kvety. Ani táto myšlienka nie je moja.
Toto sú komponenty mojich úvah. Svoje príbehy o tom, že nie len umelecký alebo práve umelecký život vie ukázať svoju tmavú tvár písať nebudem. Je naozaj možné obdarovať človeka pesničkou alebo divadlom? To je otázka pre toho, kto dar prijíma. Ale ten, kto dar dáva vie, že je to dar, ktorý cíti, za ktorým si stojí, za ktorý musí trpieť. Už iní umelci spoznali, že sú umelcami, lebo ich umenie bolelo.
Kontinuita Písmena v slove ako vo svojom vlastnom svojbytnom vesmíre. A pravdaže mimo neho. Nie je dôležité, či mu je rozumené. Existuje svojbytne, nevyhnutne. Ba niekedy postačí aj ozvena. Takouto hrou s písmenami je aj toto: vernisáž: vermisáž: ver-mi-sáž. To je problém jediného písmena. Čo potom na úrovni slova. Pravdaže ak nezaznie tvrdenie, že písmeno sa nemôže realizovať inak ako na úrovni slova. Vitajte na druhej ver-mi-sáži u MAXA. Počítačová grafika.
Chcem sa pozrieť na problém komunikácie so susedným národom bez emócií, avšak o to viac zakotviť veci do faktov. Sme starý kultúrny národ v strede Európy. Presne pred týždňom sme si mohli vypočuť hlas ľudu z druhej strany. Ako sa dosiahne pokrok v tejto situácii? Namodelujme prognózu. A potom na oboch stranách sú predsa kresťania. Čo nám toto presvedčenie prikazuje?
Zdalo sa mi, že tvorcovia literatúry vydali veľa energie, aby nám dokázali priblížiť obdobie hospodárskej krízy, 1a 2 svetovej vojny. Naozaj s pohľadu syna a vnuka vidím, že si prešli ťažkým kusom dejín. Akosi sme sa ani nenazdali a mnohé veci majú 100 rokov, čo je v ľudskom rátaní dní a týždňov, rokov, celkom dosť. A zrazu názvy, ktoré voňali históriou a literatúrou sú tu.
Normal 0 21 Vaše internetové senzory stoja pred novopostavenou virtuálnou galériou. Môžete ju volať napríklad U MAXA. Možno s Vami hovorí ľudská bytosť, obyvateľ vesmíru, alebo obyvateľ vesmíru, robot, počítač, mysliaca čipová bytosť s inteligentným procesorom, ktorá tvorí svoje vlastné umenie. Tak sa blogovo galériujte...... u Maxa. Pozerajte a neviďte, rozmýšľajte, diskutujte a nerozumejte. Izi.
Dôležité je hovoriť pozitívne. Priveľa sa sťažujeme, sme málo výbojní. Veď práve toto je priestor pre tvorivé osobnosti. Možno by nebolo tak zle naozaj skúmať, kto a čo to vlastne je. Jedna naša pieseň hovorí jasne: Na horách nerastieš, v poli ťa nesejú...
(Umenie kresťanov III.) Kresťania majú skúsenosť s prorokmi. Žiaľ (na našu škodu), je to skôr skúsenosť minulá. Dnes ju veľmi ťažko obnovujeme späť do praxe. Je dôležité vnímať ich aj ako osobnosti, nie len ako autorov či nositeľov slova. A to ako osobnosti veľmi komplikované.
Niekedy by sa zdalo, že Hitler a Stalin (či dnes New Age) viac než my pochopili význam umenia pre propagandu. (Teraz to myslím ako systém sprostredkovania, komunikácie vízie a jej propagovanie.) Snáď aj kresťania pochopia, že umenie je bránou, cez ktorú sa môžu stretnúť v prvom rade so sebou, s emanáciou Krista, či novými bratmi a sestrami. Kto toto môže? Kto by to dokázal? Komu to hodiť na hlavu?
(Umenie kresťanov I.) Zvykli sme si na civilizáciu milénia. Vytvára nás, vytvárame ju. Nebúrime sa. V tej vete je aj odtieň. Nebúrime sa, lebo o nej neuvažujeme. K tomuto zvyku žiť, čo sa dá, neoddeliteľne pristupuje umenie. Žiaľ skôr ako jeho konzumný súrodenec. Kresťania sa snažia rôznym spôsobom tento pojem uchopiť. Aj tu je odtieň.
Rudolf Jašík Povesť o bielych kameňoch /sujet naruby..../ Poviedka požaduje od čitateľa pomerne namáhavú prácu. Musí sa prepracovať jej jednotlivými vrstvami, až kým sa nenechá voviesť do epicentra jeho zvesti. Text naväzuje na tradíciu literárnych pohľadov na prostredie Slovenska. Máme dočinenia s lyrizovanou prózou.
Dom v stráni (pokračovanie...)2) Zaujímavý šachový ťah je s chorobou Ilju, otcom Dorice. Očakával som, že podľahne svojej chorobe. Vyzdravie, no v tej istej schéme Mate Berac umrie. Práve cez takú závažnú vec, akou je choroba, autor vyloží svoju víziu zmeny postojov Nika. Zaujalo ma, že na miestach, kde je snáď veľa ľúbostného materiálu, alebo kde vrcholí zápas o definovanie lásky v osobe Nika, autor zastaví. Celý dej sa posúva cez debatu o politike. Pochopenie tejto šachovej rošády by nebolo úplné, keby sme nevideli ešte jednu postavu.
Mate Barica zomrel. Na začiatku románu to nebolo vôbec zjavné. Práve naopak. Vidíme ho ako skvelého vodcu svojej rodiny a to naozaj v plnom zmysle. Nepamätám sa, kedy som naposledy v literatúre videl takéhoto patriarchu svojho rodu. Rovnako, ako v Biblii, jeho syn Ivan je však presným opakom. Akýmsi večným chlapcom, ktorý nevie prevziať vládu ani vo vlastnej rodine.
Ako sme prežili 40. výročie vpádu Rusov. Rozhlas prežil dojatie za nás. Kde sa stratila divokosť našich predkov a kedy sa premenila na (ne)kultúrnu malomyseľnosť. Vplyv Cirkvi na dianie a odozva diania v Cirkvi. Kto vlastne robí mediálnu predstavu o našej identite? Jeden rebel, ktorý dokáže vždy znovu strhnúť. Kontext intelektuality a duchovnosti. Na záver: ponuka neslovenského nápadu, ale rýchlo...