Števo Šanta
Kristus a leopard
Upokojte sa, s takým tepom vás nemôžeme operovať! Ale veď ja som úplne v pohode! No tak, dofrasa, uvoľnite sa!
https://www.youtube.com/watch?v=5F1mDITTv1k Zoznam autorových rubrík: ahaho, recenzia, glosa, neobeat, songy, filozofia z práčovne, komentár, Nezaradené, video killed the radio star, rozprávka
Upokojte sa, s takým tepom vás nemôžeme operovať! Ale veď ja som úplne v pohode! No tak, dofrasa, uvoľnite sa!
Táto vec mi vŕta v hlave už dlhší čas. Neviem si ju vysvetliť a nerozumiem jej. Ide o toto: na križovatke stojí na červenú kolóna áut. Všetci vodiči vidia na semafóry. Jeden je umiestnený vo výške asi päť metrov, takže naňho dobre dovidia aj tí, čo stoja na konci kolóny, no a tí vpredu majú zase dobrý výhľad na semafór umiestnený na pravej strane cesty. Teoreticky by všetci, keď naskočí oranžová, mali zaradiť jednotku a spoločne sa pohnúť, keď zasvieti zelená. Celá kolóna by vlastne mala odštartovať naraz ako stonožka. Lenže nikdy to tak nie je. Najprv sa pohne prvý v rade. Chvíľku trvá, kým sa pohne druhý, o ďalšiu chvíľku vyštartuje tretí atakďalej. Tí, čo stoja na konci kolóny už nestihnú prejsť, pretože medzitým naskočí opäť červená. Vie mi niekto vysvetliť, prečo to tak je?
Navážanie sa do missiek, modeliek či blondínok je veľmi populárna zábava plebsu. Na paškál sa neberie len ich údajná hlúposť, ale najnovšie aj ich štíhlosť. Je to taký zvláštny novodobý jav - akonáhle sa niekde objavia slová ako štíhlosť, línia, úzky driek a podobne, hneď sa nájde niekto, kto pociťuje potrebu vysloviť slovo anorexia.
Nepáchol som sem asi dva týždne a s počudovaním som zistil, že mi zrazu akosi enormne začala rásť karma. A to pri návštevnosti cca 10 ľudí denne, alebo aby som bol presný, pri 10 zobrazeniach mojich článkov za deň. Teraz už viem, že nie bulvárne titulky. Treba prestať písať.
Začalo to všetko telefonátom môjho otca, ktorého vidím tak raz za tri mesiace: No ahoj, dnes je Valentína, chcel som ti len povedať, že ťa mám veľmi rád. Ale no tak, snažil som sa zľahčiť ten pátos, tiež ťa mám rád, ale toto je sviatok zamilovaných. Je v tom istý rozdiel.
Od minulého roku mám na portáli MySpace vytvorený svoj profil. Včera večer som tam pridal 6 piesní z môjho pripravovaného, a už takmer hotového, albumu. Kto má chuť si ich vypočuť, nech si klikne tu , alebo na link uvedený v profilovom stĺpčeku na mojom blogu, v kolónke O autorovi. Prajem pekný deň.
Nedávno som v obchode stretol mladú mníšku, na habite značková športová bunda, pekná tvárička, šibalské oči. To by nebolo nič zvláštne, veď medzi mníškami je kopa pekných dievčat a vonku je zima, bundu treba. To, čo ma zaujalo, bol jej prejav, ktorým komentovala ceny v obchode.
Americký film má svoje zákonitosti, ktoré ho spoľahlivo odlišujú od zvyšku svetovej filmovej produkcie. Zopár z nich som stihol odpozorovať.
Keď som mal asi 5 rokov, chodieval som sa hrávať k jednému o dva roky staršiemu dievčaťu, volajme ju Gabika. Gabika pre mňa urobila jeden dôležitý objav, keď sa ma jedného dňa spýtala: Chceš vidieť môj zadok? Prikývol som a ona si nenútene stiahla nohavičky a ukázala mi svoj biely zázrak. V tej chvíli som vedel, že môj život už nikdy nebude taký ako predtým.
Keď moju bývalú kolegyňu povýšili na HR manažérku, gratuloval som jej zhruba týmito slovami: Funkcia manažérky ľudských zdrojov ti bude veľmi pasovať, pretože si ľudská. Povedala mi, že tak pekne jej nikto nepoblahoželal. Spomínam to takto na úvod jednak preto, že o schopnosť ľudskej empatie, aspoň sa mi tak zdá, by v tomto odbore malo ísť v prvom rade a tiež preto, aby vám bolo jasné, že nehádžem všetkých HR manažérov do jedného odpadkového vreca, ako by sa z nasledujúcich riadkov mohlo zdať, ale že sú medzi nimi aj ľudia, ktorých mám rád a vážim si ich.
Pred pár dňami som objavil nový obchod s liehovinami a čokoládkami. Zaujal ma hlavne regál s whisky, mojím obľúbeným nápojom. Mali tam značky, o akých som ani nechyroval, všelijaké veľkosti od klasických sedmičiek po trojdecky i dvojdecky, zaujímavé tvary, krásne etikety. Najtalentovanejších grafikov zamestnávajú liehovary, to ste nevedeli? Keď som to uvidel, rozhodol som sa, že sa stanem alkoholikom a upijem sa k smrti ako Nicolas Cage v Leaving Las Vegas.
Popradskú predajňu s oblečením 7 days som doteraz navštívil dvakrát. Tým som si vyčerpal limit na zvyšok života. Zároveň som prišiel na to, ako veľmi som sa mýlil, keď som tvrdil, že mám rád kyslo sa tváriace predavačky.
Na Vianociach mám najradšej, keď už všetci spia a ja ostanem hore sám. Potom sa dlho, predlho dívam sa na drobné žlté svetielka zo stromčeka. Kdeže darčeky. Svetielka sú to, čo mám na Vianociach najradšej. No ešte radšej mám, keď vonku sneží a ja sa môžem postaviť pod pouličnú lampu a pozorovať chumáče snehu na žltom pozadí.
Potreboval som sa opiť, áno potreboval, nie chcel, pretože ma na druhý deň čakalo nahrávanie pesničky a potreboval som mať chrapľavý hlas. Po opici je chraplák zaručený. Skúšal som to už večer pred tým, ale po druhom pive som zaspal a nahrávanie sme museli preložiť. Dúfal som, že tentoraz to vyjde.
Kým píšem tieto riadky, do pološera izby za mnou bliká televízne rozhodnutie o tretej slovenskej superstar. Ostatných pár dielov som vynechal kvôli lákavým filmom na Jednotke. Neviem teda, čo mi za posledných pár týždňov ušlo v tej speváckej súťaži. Viem však, čo by mi ušlo, keby som sa rozhodol inak: minimálne skvelá Eastwoodova hláška po tom, čo dochrámal štyroch zloduchov násadou od krompáča: Niet nad dobré hickorové drevo.
Bolo to v čase, keď Boh tvoril vtáky. Mal už všetkých skvelých spevákov - slávika, kanárika, škovránka, pinku, červienku, stehlíka a mnohých ďalších talentovaných letcov, ale stále nebol spokojný. Bol perfekcionista. A tak si zaumienil, že spraví vtáka, ktorý svojím spevom zatieni všetkých ostatných. Vtáka, ktorý bude spievať ako...Boh.
Dnes som sa od skorého rána šteloval, že napíšem o Hrehovi, niečo na spôsob, že zbohom, pán Hreha, z úprimného srdca som si prial váš odchod už od chvíle, keď ste vkročili do budovy Slovenskej televízie a svojou sloňou nohou rozdupali jedinú reláciu, ktorú som na tom vašom podarenom kanáli bol ochotný pozerať a že asi som si to prial dosť intenzívne, keď ste tam vydržali len jeden rok. A zatiaľ čo autor tej relácie odišiel hrdo a z vlastného rozhodnutia, vy musíte odísť potupne - s vyhadzovom za vlastnú neschopnosť.
Istý horár si odo mňa, ako muzikanta, pýtal radu, čo by mohol použiť na plašenie medveďov. Potrebujem niečo, čo by sa dalo pripevniť na batoh a vydávalo by to pri chôdzi zvuky. Aby ma medveď z diaľky počul. Usmial som sa. To nie sú žiadne srandy. Tie medvede sú zblbnuté a schádzajú čoraz nižšie k ľudským obydliam. Denne natrafím niekoľkokrát na medvedie stopy.
Malá príručka pre budúcich gitaristov a ich milujúcich rodičov.