Marie Stracenská
Na trhu
„To máte dobré kilo a pól. Manka, počítaj. Štyri, pet, tri padesiať... jedenác dvadsat." Chlapík s veľkým bruchom zabaleným v zelených montérkach, na hlave ufúľaná šiltovka a cez celú tvár obrovský úsmev sa skláňa nad váhou. Vedľa neho drobná žienka obsluhuje peňaženku. „Čiplavé sú títo", ukazuje druhej zákazníčke podlhovasté papriky a prepína do maďarčiny. Oboch si viem presne predstaviť v priestrannom skleníku, ako ešte včera oberali tie krásne červené rajčiny alebo vyberali zo zeme maličké ružovkasté nové zemiaky. Vonia to okolo nich doďaleka. Ale nielen okolo nich. Všetky stánky tak voňajú. Chytím rajčinu a priložím k nosu. Ani nakrojiť ju netreba a cítim z nej leto a slnko.