Filip Struhárik
To, čo ľudia zdeľajú na Facebooku, často ani poriadne nečítajú
Pulitzerove ceny. Ďalšie médiá, ktoré už nemajú nervy s internetovými diskusiami. Zaujímavý online kurz. Aký bol tento týždeň vo svete nových médií?
Dnes novinár v denníku N. Predtým som bol projektový manažér SME.sk. Zaujímam sa o online médiá a inovácie v žurnalistike. Na tomto blogu vyjadrujem názory výlučne vo svojom mene. Zoznam autorových rubrík: Týždeň v nových médiách, Médiá, Súkromné, Nezaradené
Pulitzerove ceny. Ďalšie médiá, ktoré už nemajú nervy s internetovými diskusiami. Zaujímavý online kurz. Aký bol tento týždeň vo svete nových médií?
Otvoriť si Centrálny register záverečných prác a pozerať si diplomovky, ktoré v posledných rokoch napísali študenti žurnalistiky, masmediálnej komunikácie a masmediálnych štúdií, je veľmi zaujímavá exkurzia.
Prehľady zábavných a kurióznych správ robím už štvrtý rok po sebe (predchádzajúce nájdete tu: 2010, 2011, 2012). Rok 2013 bol extrémne výživný a trvalo mi niekoľko večerov, kým som skompletizoval tento zoznam 80 správ roztriedených do 13 kategórií. Želám príjemné čítanie.
Vždy na konci roka bilancujem a vaciam sa ku knihám a článkom, ktoré som v posledných mesiacoch čítal. Znova ich otváram a rozmýšľam, ako na mňa vplývajú s odstupom času. Pritom vždy narazím na množstvo myšlienok, ktoré by bolo škoda nechať len v mojich debilníčkoch. Aj preto už od roku 2010 si robím také malé osobné prehľady najlepších citátov, na ktoré som narazil.
Twitter používam denne. Súkromný život si bez neho viem predstaviť, ten profesný asi nie. Twitter je pre mňa miestom, kde sa dozvedám o aktuálnom dianí u nás aj vo svete. Nachádzam na ňom odkazy na články, štúdie a analýzy, ktoré po nociach čítavam. A je tiež miestom, kde sa veľmi dobre zabávam. Aj preto som už tretí rok po sebe urobil prehľad mojich najobľúbenejších českých a slovenských príspevkov.
Do novín som napísal stĺpček o tom, či môže zákaz anonymity zvýšiť úroveň internetových diskusií. Ja osobne som presvedčený, že nie, ale do 3000 znakov človek nevmestí dostatok argumentov. Preto by som chcel na tomto mieste uviesť ešte pár krátkych poznámok.
Optimizmus a vzrušenie. Tak by sa dali charakterizovať reakcie, ktoré vyvolala správa o tom, že zakladateľ Amazonu Jeff Bezos kúpil za 250 miliónov dolárov denník Washington Post. Čo si o tomto nečakanom obchode myslia svetoví komentátori a analytici?
Minulý rok pri dopravných nehodách na Slovensku zomrelo 296 ľudí. Niekedy mám pocit, že v slovenských televíziách bola reportáž o úplne každej z týchto nehôd. O úplne každej.
Ľudia, ktorí ma poznajú lepšie, vedia, že nechodím veľmi rád na rôzne konferencie. Moje telo len veľmi ťažko trávi prednášky o inšpirácii a motivácii, úspechu a zmene. V mojej DNA je zakódovaná neláska k networkingu. Predstava vizitiek, ktoré si pri pagáčikoch vymieňajú účastníci oblečení v dress code business casual, nemá najlepší vplyv na moju črevnú mikroflóru. A hrozba blížiacej sa afterparty vo mne vyvoláva nutkanie pritiahnuť si šnúrky na topánkach a utekať. Utekať preč. Ale inak som fajn, vážne.
Ľudia, ktorí sa aspoň trochu zaujímajú o aktuálne trendy v médiách, si minulý týždeň mohli prísť na svoje. Konali sa totiž hneď štyri konferencie, ktoré umožnili nahliadnuť do najlepších a najväčších redakcií sveta. Mne sa síce nepodarilo letieť do Orlanda, New Yorku či Londýna, ale vďaka Twitteru som mal celkom dobrý prehľad o tom, čo na pódiách odznelo - a ako správny sklerotik som si robil poznámky. Dávam ich aj na blog, lebo verím, že sa nájde pár ľudí, ktorých zaujmú. Nech sa páči.
Na priemerného internetového užívateľa vyskočí za mesiac 1707 reklamných bannerov. Väčšinu z nich ignorujeme a ak už aj na nejaký klikneme, v 50 percentách prípadov to bol omyl. Bannerová reklama oslávila 25. októbra minulého roku osemnáste narodeniny a je tak trochu zázrak, že stále na webe dominuje. Jej fungovanie a výsledky totiž nevyhovujú nikomu - médiám, zadávateľom, reklamným agentúram ani obyčajným ľuďom.
Pornografii sa v posledných rokoch veľmi nedarí. Zisky veľkých spoločností vraj klesli od roku 2007 o polovicu, a to len preto, že dospelácke filmy sú už na webe dostupné pre každého zadarmo. Niektorí producenti ale chcú, aby ľudia za kvalitné porno na webe platili. Má to však jeden háčik.
Nie je to nič nové pod slnkom, ale je dobré, ak naše pocity a názory potvrdia vedci vo svojich výskumoch. Kolektív autorov z University of Wisconsin-Madison vo svojej štúdii tvrdí, že názory ľudí, ktorí čítajú blogy či správy na webe, sú ovplyvňované nielen samotnými článkami, ale aj diskusiou, ktorá sa pod nimi rozbehne. Či lepšie povedané - jej úrovňou.
Predstavte si túto situáciu: kliknete na zamknutý článok a namiesto toho, aby ste museli platiť, sa vás systém opýta, kam sa chystáte tento rok na dovolenku. Alebo kto je podľa vás najdôveryhodnejší politik. Či ktorý z ponúknutých výrobkov by ste si radšej kúpili. Odpoviete na jednu, dve, maximálne tri otázky, a článok si môžete prečítať zadarmo. Tak s takýmto modelom spoplatnenia obsahu na webe už skoro rok experimentuje Google.
Tak ako v roku 2011, aj vlani som poctivo zbieral zábavné a kuriózne správy, ktoré priniesli naše a české médiá. Rok to bol obzvlášť bohatý! Prežili sme koniec sveta, českú prohibíciu, Repčíkovo blogovanie, Kotleba získal vo voľbách o 1916 krúžkov viac ako Dzurinda, dostali sme Nobelovu cenu a každý z nás sa už môže pýšiť rovnakým množstvom titulov z Tour de France ako Lance Armstrong. A popri tom sa udiali ešte mnohé ďalšie udalosti, ktoré by som chcel pripomenúť. Pre prehľadnosť som ich zoradil do šiestich kategórií.
Pred troma týždňami som písal o tom, ako fungujú diskusie na Huffington Poste, teda na webe, ktorý je známy enormným množstvom príspevkov pod každým článkom. Úplne iný prístup majú v New York Times, kde je možné diskutovať len pod niekoľkými článkami denne - a pravidlá sú extra prísne. Aj o nich som hovoril s tamojším community managerom Basseym Etim.
Len jeden článok mesačne. Výnimočný text napísaný najlepšími reportérmi z celého sveta. A nie zadarmo. Touto cestou sa vybral nový web Matter.
Vlani napísali ľudia pod článkami na webe Huffington Post neuveriteľných 54 miliónov komentárov. Tento rok ich počet ešte vzrástol a hranicu 70 miliónov prekročil už v októbri. Ako sa také množstvo dá spravovať? Aj o tom som hovoril s tamojším šéfom diskusií Justinom Isafom.
Na rozdiel od mojich kolegov, ktorí museli počas americkej volebnej noci pracovať, ja som mohol do rána surfovať na webe a sledovať, ako najväčšie svetové média pracovali a akou formou prinášali informácie. Toto všetko ma zaujalo a bavilo:
Animované GIF-y boli doménou prevažne blogerov a zábavných portálov. V poslednom období sa ale čoraz častejšie objavujú aj na weboch serióznych svetových médií, kde ilustrovali napríklad články o letnej olympiáde či vrcholiacej kampani pred americkými prezidentskými voľbami. Na mieste je teda otázka, či GIF-y patria do spravodajstva. Na čo by mali novinári myslieť pred ich použitím?