Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie
Hmyz. Určite nič príjemné, hlavne počas leta. Neviem ako vy, ale mňa najviac dráždi ovad. Keď si ten na mňa sadne a ma poštípe, určite neskáčem od radosti. Ovady, hmyz, ktorý nie je príjemný nikomu. Dokonca ani hovädziemu dobytku. Prečo práve hovädzí dobytok prenasleduje zo všetkého najviac?
Milé deti, milí mladí priatelia. Čo pre vás znamenajú rodičia? Čo pre vás znamená otec a mama? Neodpoviem na tieto otázky. Na ne nech si odpovie každý z nás. Mali by sme však svojich rodičov poslúchať. Hlavne mamky, pretože sa vám môže prihodiť to, čo jednému chlapčekovi
Je čas Vianoc, rozprávok, lásky a dobra. Každému prajem, aby sa im splnilo to, po čom im srdiečko túži. V televízii sa konečne dá čosi pozerať, rozprávky. Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva som si aj ja čosi našiel, čo vám prinesie rozprávkový pocit. Nebojte sa, nepozývam vás na stretnutie s Metodovým Zákonom sudnyj ľudem. Dnes vaše srdcia bude zdobiť ďalšia povesť. Klenotnica staršieho slovenského písomníctva hovorí, že sa to odohralo v Rímskej ríši. Mne sa zdá, že som to počul aj pri nejakom slovenskom hrade. Len teraz si neviem spomenúť, že ktorý.
Napadlo vás už niekedy, čo je to vlastne pero a kniha? Terminologický slovník ho definuje ako písaciu potrebu, ktorá slúži písaciemu materiálu. Keďže kniha je najkrajší symbol minulosti, do nej sa musí niečím písať. Žijeme v dobe, keď sa knihy tlačia a vďaka slobody tlače sa vydá kadečo. Lenže kníhtlač prišla až v 15.storočí do sveta a na naše územie až oveľa neskôr. Veď ak ma pamäť neklame, prvá inkunábula(prvotlač) sa na našom území objavila až roku 1581. Zaujíma vás, ako to bolo pred kníhtlačou? Čítajte nižšie.
Najväčší v strednej Európe. Najkrajší v noci. Spišský hrad má mnoho tajomstiev. Nájdeme tam krásnu symbolickú tajomnosť. Nájdeme tam aj povesť o ovčiarovi, ktorý obalamutil čerta.
Lesy voňajú, šumenie listov vydáva uchu lahodiace zvuky. Jazerá a rieky, ktoré chutia nebesky. Ihličie, ktoré nám vonia aj na diaľku. Každý z nás si vie niečo také predstaviť. Keď nie, nech sa poberie do prírody. Veď taká krásna je na Slovensku. Nádherne sa pozerá aj na jednu východoslovenskú rieku, na Laborec. Laborec tečie cez historicky krásnym mestom. Každé jedno mesto na Slovensku má svoju históriu, svoju tajomnú symboliku. Michalovce nie sú výnimkou. Ako teda vznikli? Hlavne Michalov sa pýtam. Príbeh, ktorý som si pre vás pripravil, sa odohral roku 1056.
Anglicko, krajina, kde prší, leje. Mnoho ľudí sa smeje Angličanom, že majú Angličania neraz daždivé, sychravé leto. Prečo vlastne v tom Anglicku prší? Je to preto, ako hovoria niektoré povesti, že grécky boh vetra () sa na Keltov(pôvodní obyvatelia Britských ostrovov) nahneval a dodnes im fúka škaredé, sivé mraky? A z tých mrakov prší? Alebo je tomu trochu inak? Angličania si zato môžu sami. Ešte pred bitkou pri Hastingse(1066) tajne ukradli kamene, vďaka ktorým majú dodnes tento osud.
Na Slovensku máme mnoho krásy. Lesy, hory, ktoré nám svojim vzhľadom niekedy pripomínajú raj. Takisto aj vôňou. Rieky, v ktorých pstruhy chutia lepšie ako v plechovkách, či iných „chemikáliách.“ Medzi najkrajšie kultúrne dedičstvo predsa patria staré budovy. Oni majú svoju históriu, svoje čaro, svoje tajomstvá. Medzi nich patria samozrejme aj hrady. Každý z nich má nejaké to čaro a svoju krásnu minulosť. No nato, aby mal minulosť, sa musel postaviť. Sám sa od seba nepostavil. Niekto to musel urobiť. A Staroľubovniansky hrad postavil zlý duch, alebo ak chcete, čert.
Knižnica je súbor knižničného fondu a kultúrneho dedičstva nášho národa. Prečo vlastne chodíme do knižníc? A chodíme do tej správnej knižnice? Aká je vlastne knižničný systém v SR?
Košice, mesto, ktoré mi za tých 20 rokov každý deň ukazujú svoju krásu. Stále sa nájdu nejaké tie tajomstvá, čo ma dokážu zdvihnúť zo stoličky. Prechádzky po mojom rodnom meste vo mne zanechali, zanechávajú a budú zanechávať množstvo otázok. Každý správny Košičan je hrdý na svoje osobnosti. A takisto som aj ja hrdý na tých ľudí, ktorý zachovali niečo v Košiciach. Či to bol Ján Bocatius, Gyula Benczúr, či iní. Medzi jednu z najvýznamnejších osôb by som zaradil človeka, ktorý žil vo veži. Vo veži Chrámu Sv. Alžbety. Každý Košičan vie, kde je Urbanova veža. Viete milí spoluobyvatelia, kto bol Urban?
Minulý týždeň som bol v Ostrave. Okrem toho, že som spoznal mnoho zaujímavých ľudí, do pamäte sa mi vryla i jedna povesť. Keďže ja som takým zberateľom povestí, oboznámim vás, čím je známy hrad Tolštejn. I to, prečo okolo neho stále lieta čierny vták.
Opäť som sa vrátil k svojej závislosti. Pichol som si v utorok. Dlho mi tak dobre nebolo. Som na tom závislý a vôbec sa zato nehanbím. Pokojne mi nadávajte, že som zbabelec. No, s tým neprestanem, dokedy budem živý. Počas šiestich hodín voľna som si našiel novú lásku a staronovú závislosť.
Keď som vlani cestoval z Poľska do svojej rodnej postele, zaujal ma názov jedného okresného mestečka. Nachádza sa na Východnom Slovensku. Medzi Prešovom a Lipanmi. Mňa by zaujímalo Sabinovčania, či viete, kto bola Sabina? Nie Sabrina, ale Sabina. Napíšem vám povesť, kde sa o statočnej Sabine rozpráva.
Kalendár je veľmi dôležitý. Keď sa pozriete dnes do kalendára, zistite kto má meniny. Je to Martin. Latinské meno, ktoré sa používa už od Staroveku. Napadlo vás už niekedy, prečo my Martinovia oslavujeme svoje meniny 11. novembra?
Knižnica, budova, ktorú pozná azda každý z nás. Knižnica sa definuje ako súbor knižničného fondu a kultúrneho dedičstva nášho národa. V tejto dobe používa knižnicu takmer každý. Dnes vám napíšem načo slúži OPAC.
Naše hlavné mesto má plno záhad. Bodaj by nie. Veď v meste sa nachádza plno nádherných historických pamiatok. Stredoveký Bratislavský hrad má svoje korene aj vo Veľkej Morave. Dnes sa však sústreďme na trochu inú pamiatku. Ako každé mesto, aj naše hlavné má svoju radnicu. Vedeli ste, že v Bratislavskej radnici straší?
Keď som sa pred rokom trochu nudil vo vlaku z Bratislavy, začal som si podrobnejšie skúmať našu krásnu prírodu. Už mi zamávali siluety starých rytierov z Trenčína, či Čachtíc. Pred Žilinou sa nachádza ešte jedno mesto, ktoré má krásnu stredovekú históriu. Súčasťou stredovekého mesta bol aj hrad. Som zvedavý, či Bytčianski obyvatelia vedia o povesti s drakom.
Prechádzky po Prešove sú vždy také tajomné. Aspoň pre mňa. Je to také zaujímavé mesto. Minule som pri nejakom upratovaní našiel nejakú knižku o povestiach doma. Tam som sa dočítal o Prešove niečo zaujímavé. Napríklad, prečo majú Prešovčania v erbe jahody. Keď sa lepšie pozriem, nepripadá mi to ako jahody. Lenže podľa niektorých historikov to sú jahody. Takže, prečo sú symbolom Prešova jahody?
Viete si predstaviť situáciu, že sa jedného dňa ráno zobudíte a príde vám do bytu nečakaná návšteva. Keby to bol niekto príjemný, určite sa potešíte. Lenže, čo by ste spravili, keby to boli celkom neznámi ľudia. Otvorili by ústa. „Ste zatknutý.“ Presne toto by z nich vyšlo. Nejako podobne začína Kafkov Proces.
Viete si predstaviť sviečku? Určite áno. A mnoho sviečok na jednom mieste? Myslím, že to nie je problém, ak sa povie cintorín. Tak ako mnoho iných i ja navštívil mŕtvych. Zapálil som sviečku.
