Veronika Gallisova
Každého trápi niečo iné
My, ľudia, my sme ale rasa. Každého do bodky trápi niečo iné. Modelky svetový mier, nemenovaného prezidenta svetový mier, mňa svetový mier...
WORKOHOLIK. SNILEK. ZENA. Stačí toľko? Zoznam autorových rubrík: Poézia, Súkromné, Nezaradené, Musik, Music, Hudba... a ine ;, Ĺudia, zivotne kompilacie a komplikac, príbehy z mesta za uhliskom, sci fi v mojom podani
Zoznam článkov blogera
Veronika Gallisova
Prvý prípad... (1. časť)
Keď som vošla do miestnosti, kde sa zhromažďovala väčšina vyšetrovateľov, uvedomila som si, že táto chvíľa sa už nezopakuje...
Veronika Gallisova
Záhadne neznámy cestujúci
„Odpadla hodina!“ zvestuje mi spolužiačka blížiac sa ku mne nápadne rýchlym krokom.„To nemyslíš vážne?“ upriem na ňu pohľad neveriaceho Tomáša, no ona len pritaká, že sa mi to vôbec nesníva...
Veronika Gallisova
Počkaj...!
Už idem!!! Idem! Čakaj ma! Počkaj... Počkáš? No, veď čakaj už na mňa...
Veronika Gallisova
KISS
Ak patríte medzi tých, čo si hudobné skvosty vychutnávajú s láskou a majú slabosť na hardrock, potom neobíďte nasledujúce riadky, ale pozorne sa začítajte...
Veronika Gallisova
Upírí tanec
Túla sa tmavou ulicou. Nočné ticho mu naháňa ešte väčší strach, ako ráno, ktoré zase raz príde, ak nezamrzne. Ak nepríde o tú poslednú štipku zdravého rozumu a nehodí sa do rieky, tak môže byť rád. Ak príde aj o ňu, ťažko si poradí. Hladný po živote, po jeho krásach.
Veronika Gallisova
Utopené pomaranče
Krv sa prediera mojimi žilami. Zrýchlil sa mi tep. Je to tu. Pravda. Okamih, na ktorý tak dlho čakám sa blíži a odchádza do nenávratna. Chvíľa ticha preťala vzduch, ako vrah svoju obeť- ľahko, chladnokrvne a odovzdane. Stále cítim tú bolesť, jemný cit v jej rukách, ktorými do mňa zabodla dýku pomsty. Neverím, že to šlo tak ľahko. Neverím, že všetko toto sa tak ľahko poddalo. Že ležím polomŕtva na zemi a lapám po dychu. Už som takmer sama. Len spomienky a dýka. Chladí. Spoza okien počuť, ako voda tíško padá, ako dážď, neutíchajúci dážď, bubnuje na strechy domov, ako šveholí... Spomienky ma vedú na okraj priepasti...
Veronika Gallisova
Kritika môjho rozumu
To čo sa deje dnes, nemusí sa diať zajtra. V prírodnej rezervácii, iba dva kroky odo mňa, je rezervované miesto pre malú hŕstku odpadkov. Všetko čo som vedela, odplávalo na lodi zvanej minulosť. Môžem... ale nemusím. Veď uvidím opäť zajtra... načo ti klamať.
