Eva Vlková

Eva Vlková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Rada sa usmievam na svet. Stojí to za to. Zoznam autorových rubrík:  Moje malé príbehyPoéziaZamyslenieNezaradenéŠportNa cestáchKlub zdraviaSúkromnéOsobnosti

Zoznam článkov blogera

Deň, ktorý mal zmysel

Eva Vlková

Deň, ktorý mal zmysel

Už dávno viem, že každý jeden deň má zmysel. Či sa nám javí ako dobrý, alebo ako zlý. Či ho strávime niekde na výlete, na pláži, v práci, so svojou rodinou, láskou. Alebo sa nám zdá, že je to ten nejhorší deň nášho života. V globále je to úplne jedno, pretože každý z našich dní nám niečo dáva. Radosť, či smútok, úspech, či pád. A to všetko k životu potrebujeme. Aby sme sa posúvali ďalej. Každá z tých lekcií je pre nás dôležitá, hoci si to mnohokrát ani neuvedomujeme. Alebo nám to príde až po rokoch...

  • 17. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 753x
  • 29
Prepáčte, trochu som si odskočila... do života

Eva Vlková

Prepáčte, trochu som si odskočila... do života

Ba nie odskočila. Začala som ho žiť. Taký ten normálny, ktorý sa žije naplno. So všetkým, čo k nemu patrí vtedy, keď ste na všetko dvaja. Vtedy, keď sa Vám zrazu zmení život a Vy si s potešením na tie zmeny zvykáte. Dvaja pri raňajkách, dvaja pri nákupoch, dvaja na starosti i radosti, na zábavu i na prácu. Návštevy a noví priatelia. Nová rodina.

  • 29. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 820x
  • 35
Vzdialenosť medzi ľuďmi sa nemeria jednotkami mier

Eva Vlková

Vzdialenosť medzi ľuďmi sa nemeria jednotkami mier

„Aj keď tu nebudem, tak tu stále budem s Tebou.“ povedal, keď sa lúčili. A ona vedela, že to tak bude. Celé nekonečné týždne. Hoci sa presunul lietadlom na úplne inú časť zemegule, stále bol s ňou. Cez deň sa s ním rozprávala, občas mu dávala otázky a sama si aj na ne odpovedala, veď odpovede boli aj tak jasné. Večer mu vždy dala dobrú noc a v noci, ... v noci sa mnohokrát zobudila a cítila, že je s ňou. Objímal ju a zohrieval jej nohy.

  • 26. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 716x
  • 16
Láska prichádza vtedy, keď ju nečakáme

Eva Vlková

Láska prichádza vtedy, keď ju nečakáme

Viem, že to poznáte, mnohí z Vás. Večné hľadanie, čakanie, snaženie. A čím viac sa snažíte, tým väčšie sklamanie. Potom si už myslíte, že ste našli. Užívate si ten pocit blaženosti, vznášate sa v eufórii slastného ľúbenia a lietate vysoko, vysoko v oblakoch. A potom sa to stane. Príde pád rovno na nos, sklamanie a bolesť.

  • 18. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 598x
  • 54
5. výročný oheň v osade Súmrak

Eva Vlková

5. výročný oheň v osade Súmrak

Jedna z vecí, ktoré milujem, je oheň. Nie ten, ktorý ničí, páli a zabíja. Ten, ktorý horí iba a len na svojom vyhradenom mieste, svojim tempom, tisíce iskričiek, spojených v jednom teplom plameni. Silný i krotký. Vzbudzujúci rešpekt. Uprostred prírody je jeho sila umocnená energiou prostredia.

  • 10. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 553x
  • 13
Čo neprichádza z lásky, neprichádza vôbec

Eva Vlková

Čo neprichádza z lásky, neprichádza vôbec

V poslednom čase sa akosi viac zamýšľam nad darčekmi. Ale nie len nad plyšovými medvedíkmi, perníkovými srdiečkami, či zlatými prsteňmi. Nad darmi, ako takými. Ešte lepšie povedané nad dávaním a prijímaním.

  • 1. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 818x
  • 19
Modlitba

Eva Vlková

Modlitba

Mnohí tu vysvetlujú, prečo veria a prečo nie. Ja mám v tomto už dávno jasno. Táto téma je pre mňa jedna z tých intímnych, ale dnes chcem povedať práve toto. Hoci aj nahlas: Ďakujem Ti, Bože, za tento život. Že mám možnosť ho žiť, lebo je nádherný. Za to, že mám silu ho uniesť, hoci je neľahký. Lebo koľkokrát som spadla, toľkokrát som vstala. Ani o raz menej. Ďakujem za to, že keď ide do tuhého, nikdy ma v tom nenecháš.

  • 18. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 619x
  • 29
Milujem ľudské teplo, ba som na ňom závislá!

Eva Vlková

Milujem ľudské teplo, ba som na ňom závislá!

Viem, mohla som si možno konečne kúpiť nový vysávač. Alebo kuchynský robot. Možno som mohla začať šetriť na staršie auto. Alebo aspoň vymeniť záchodovú misu. Všeličo mi doma chýba a všeličo by sme potrebovali... Ale sú to IBA VECI! A ja potrebujem k životu ľudí. Dobré a milé vzťahy s nimi.

  • 15. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 961x
  • 26
Naozaj nie som supermama, alebo keď ma vychovávajú moje deti

Eva Vlková

Naozaj nie som supermama, alebo keď ma vychovávajú moje deti

Kto z nás si myslí, že je dobrý rodič? Iste, snažíme sa o to, ale pritom stále o sebe pochybujeme. A keď už si myslíme, že snáď je doma všetko v poriadku, zase nás realita hodí niekam do kúta, na ktorý sme už dávno zabudli. Alebo chceli zabudnúť. Čím sú deti staršie, tým je ich výchova ťažšia. Alebo skôr by som povedala, tým je spolupráca s nimi ťažšia. Oni majú svoju cestu, svoj život a svoje predstavy. A priority. A MY máme tie svoje. Rodičovské, zrelé, dobroprajné. A tak už to tak musí byť, že sa tie dve generácie málokedy zhodujú. Málokedy sa stretnú s tými istými myšlienkami v tom istom čase.

  • 12. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 830x
  • 24
Je mi smutno z môjho mesta

Eva Vlková

Je mi smutno z môjho mesta

Je prirodzené, že sa všetko mení. Taký je jeden zo zákonov života. Ale keď vidím, ako sa mi pred očami mení MOJE MESTO, je mi z toho smutno. Senica je jedným z okresných miest na Záhorí. Aj keď má takmer 750 rokov, nič zjavné tomu nenasvedčuje, pretože v jej centre nenájdete okrem kostola žiadnu historickú budovu. Socializmus prevalcoval všetko a vybudoval „moderné centrum s obchoďákmi a veľkým parkoviskom“.

  • 11. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 978x
  • 23
BAMBI (račica)

Eva Vlková

BAMBI (račica)

Tak takéto sme vraj my ženy, narodené v znamení raka. Básnička na pobavenie a možno aj na zamyslenie pre všetky dámy tohoto znamenia. Je napísaná v češtine, pretože jej prvých 5 slov mi takto kedysi ktosi predhodil, tak som sa prispôsobila a dopísala ju v tomto jazyku.  Bambi blouznící ve svitu měsíce tiše a zasněně naslouchá muzice, jenž nese se jen v mysli její... Duše spílá a ruce se jí chvějí. Hledá, hledá, co najíti se nedá a hlavu svou jen těžce zvedá, když upadne zas a znova dolu tváří pro proradná slova. Pro lásku proradnou si naříká, slzy hořkosti stěží polyká. Strácí se ve své melancholii pokaždé, když jí čisté víno nalijí...

  • 6. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 397x
  • 0
Zostať dievčaťom...

Eva Vlková

Zostať dievčaťom...

Zostať dievčaťom je ľahké, keď viete stále chodiť bosými nohami po tráve a s detskou fantáziou hľadať v oblakoch všakovaké tvary najrôznejších bytostí. Keď viete stále obdivovať poľné kvietky pre ich divokú jednoduchosť, kresliť srdiečka paličkou do piesku a snívať si svoje nekonečné sny o všetkom a o ničom.

  • 4. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 641x
  • 22
Kamenice nad Lipou – rozprávkové mestečko

Eva Vlková

Kamenice nad Lipou – rozprávkové mestečko

Radi objavujeme príťažlivé miesta tejto planéty. Nie vždy ale musíme ísť do ďalekého zahraničia, aby sme našli magické miesto, ktoré nás očarí svojou milotou, históriou, atmosférou.

  • 28. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 224x
  • 5
Chvíľu chlapec, chvíľu chlap, ale tak už to chodí

Eva Vlková

Chvíľu chlapec, chvíľu chlap, ale tak už to chodí

Nie je to jednoduché obdobie, keď sa z chlapca stáva chlap. Môj Kubo sa dobre učí. Má skôr bunky na jazyky, ako na prírodné vedy, ale každý sme na niečo. Tento rok im toho riadne pridali na tom našom reálnom gymnáziu. Ale je to výberová škola, tak sa nemôžeme sťažovať.

  • 24. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 282x
  • 23
Som zodpovedná, ale liečim sa

Eva Vlková

Som zodpovedná, ale liečim sa

Zavreté oči a na nich slnečné okuliare. No a potom už len moje nové plavky a na hlave klobúčik s vyšitým nápisom SME. Ležím na deke vedľa potoka a vychutnávam si slniečko každým kúskom môjho tela i duše. Snažím sa na nič nemyslieť, aj keď mi občas behajú po rozume tí fajn ľudia zo soboty. Takto z kraja týždňa si užívam jeden deň mojej dovolenky. Dnes som bola s tatkom zase v nemocnici a musím ten pretlak citov a pocitov dať do rovnováhy. Moje bremeno zodpovednosti sa konečne roztápa pod slnečnými lúčmi.

  • 21. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 965x
  • 24
reklama
Poviem to otvorene, sme doma na hlavu

Eva Vlková

Poviem to otvorene, sme doma na hlavu

A som na to hrdá. Síce si často pripadám ako v cvokárni, ale som naozaj spokojná. Niežeby bolo všetko ideálne. Stáva sa pravidelne, že mi tí moji chalani idú na nervy a niekedy aj kričím. A čo si budeme hovoriť, ja im idem na nervy tiež. Ale viete, čo je na tom najlepšie?

  • 15. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 215x
  • 23
Keď Vás zraní ticho, alebo aj silné ženy majú slabé chvíľky

Eva Vlková

Keď Vás zraní ticho, alebo aj silné ženy majú slabé chvíľky

Sú chvíle, kedy by ste sa najradšej zaryli pod zem ku krtkom a myšiam. A pohybovali sa iba po ich chodbičkách. Pretože Vás neteší stretávať ľudí, ba neteší Vás nič. Stratili ste sami seba.

  • 14. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 813x
  • 16
Smútok, nešťastie i závisť nechodia po horách, ale po ľuďoch

Eva Vlková

Smútok, nešťastie i závisť nechodia po horách, ale po ľuďoch

Môj brat je celkom šikovný podnikateľ. Teda, aj tí ďalší dvaja sú, ale tomuto sa darí najlepšie. Často býva objektom ľudskej závisti. Niežeby mu z vrecák trčali milióny a on nevedel, akú jachtu si má tento rok kúpiť. Dajme tomu, že sa iba slušne postaral o svoju rodinku. Niečo už vybudoval, niečo pochodil a niečo si aj dopraje. Aj keď na dedinské pomery je to možno príliš.

  • 6. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 210x
  • 24
Ľudia s lanom

Eva Vlková

Ľudia s lanom

Možno to bude znieť protichodne. Som človek, ktorý sa usiluje nielen neodsudzovať iných ľudí, ale ani neposudzovať. Napriek tomu mám vytvorenú svoju skupinku „ľudí s lanom“. Nedostane sa do nej len tak niekto. Ale dá sa to povedať aj inak: zďaleka nezostane každý.

  • 1. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 290x
  • 8
Každý má svoje miesto pod slnkom

Eva Vlková

Každý má svoje miesto pod slnkom

Usmiala sa na mňa ako stará známa a ja som mala pocit, že som niečo prešvihla, keďže si nemôžem vybaviť, odkiaľ ju poznám. Ešte párkrát ma priviedla do rozpakov, kým som zistila, že sa takto usmieva na všetkých a zrejme nie je celkom v poriadku. Stretávam ju na rôznych miestach, v centre mesta, v parku, v obchodnom dome. Má niečo cez päťdesiatku, útla, upravená pani, na prvý pohľad bežná, ba snáď až sympatická žena. Prezradí ju až ten zvláštny úsmev a plyšová hračka v rukách.

  • 30. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 411x
  • 23
reklama
SkryťZatvoriť reklamu