Štefan Vrátny
Ako sa robí domová prehliadka – Zistenia a závery
Zistenia z domovej prehliadky dokumentuje Záznam o prevedení úkonu ANALÝZA v akcii FILOZOF“, pre 1.odbor 4.oddelenie S-ŠtB, prevedené dňa 5.novembra 1981 od 10.00 do 11.30 hod.
V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík: Inde v Európe, Ázia, Nepriateľská osoba, Britské ostrovy, Osudy, U nás na Slovensku, U susedov, USA, Kanada, Súkromné, Nezaradené
Zistenia z domovej prehliadky dokumentuje Záznam o prevedení úkonu ANALÝZA v akcii FILOZOF“, pre 1.odbor 4.oddelenie S-ŠtB, prevedené dňa 5.novembra 1981 od 10.00 do 11.30 hod.
V stredu, 11. decembra 1974 som šiel z rána do Nepálskeho národného múzea. Skladá sa z dvoch častí. Jedna je venovaná predovšetkým peknej zbierke zbraní, vrátane dvoch kanónov z kože.
V nedeľu ráno, 8. decembra 1974 som vyrazil z indického pohraničného mesta Raxaul peši niekoľko kilometrov do mesta Birganj v štáte Nepál. Toho dňa som sa už ďalej nemal ako dostať.
V rámci možností, ktoré sa otvorili v oblasti dôchodkového poistenia, som si požiadal o ponuky doživotného dôchodku zo sumy, čo som si nasporil u Dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Dostal som tri ponuky, o ktoré by som sa eventuálne mohol uchádzať:
Štátna bezpečnosť všetko dôkladne pripravila, aby domová prehliadka mohla prebehnúť bez akýchkoľvek rušivých momentov a hlavne bez vedomosti kohokoľvek, mimo osôb priamo zapletených do jej realizácie.
‚Spravodajsko-technický úkon STÚ ANALÝZA‘ v odbornej terminológii eštebákov znamenala domovú prehliadku, ktorá sa zvyčajne konala bez vedomia dotknutej osoby. Aj v mojich veciach, či doma, či v práci, sa silové zložky socialistického štátu prehrabávali a svoje zistenia vždy uzavreli konštatovaním, že sa našli nejaké zaujímavé veci, kde-tu aj uviedli čo, ale len tak, akoby mimochodom. Beriem to ako náznak, že nenašli nič, čo by pre nich predstavovalo niečo dôstojné ‚kontrarozviedneho‘ záujmu a len potrebovali nejaké zdôvodnenie pre vlastné ospravedlnenie služobnej horlivosti. Však čo len môžu nájsť v byte starého mládenca, čo dokonca ani porno neprechováva!
Dostal som veľmi prediskutovávaný propagačný materiál od Sociálnej poisťovne. Má presvedčiť, že odchod z dôchodkového sporenia v dôchodkových správcovských spoločnostiach do Sociálnej poisťovne je výhodnejší. Nasleduje reakcia, ktorú som si nedokázal v tejto súvislosti odpustiť.
a nakoniec sme si každý tvorcom vlastného šťastia, ale i nešťastia. Som generácia, ktorá si pamätá na časy, keď zelenina a ovocie bežne pestované v našej klíme, bývali nedostatkovým tovarom, o zahraničných produktoch ani nehovoriac.
Tento blog mal byť vlastne reakciou na iný blog začínajúci citáciou Ústavy Slovenskej republiky na adresu vlády a štátnych orgánov, konkrétne článku 35, právo na prácu a článok 36, aj odmenu za prácu. „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň...“
Veľa sa hovorí o dôchodkovej reforme. Zvyčajne sa na diskusiách zúčastňujú ľudia vo veku, čo majú ešte do dôchodku ďaleko a názor dôchodcov sa vynecháva. Možno je to aj tým, že mnohí z nich rezignovali na myšlienku, že aj tak sú len hračkou osudu, nad ktorým stratili moc, a jediné čo môžu urobiť je, že vo voľbách hodia svoj hlas strane, ktorá bude najviac sľubovať, s trpkým vedomím, že všetko bude aj tak úplne inak.
Vypočul som si rozhlasovú reláciu na tému československej kinematografie. Dal som sa zviesť k nahliadnutiu z internetu jedného zo spomínaných filmov, Vrchní, prchni! Vraj starší český film, ešte z čias socializmu, ročník 1980, ak sa taký film dá označiť za starší. Pre mňa je to akoby včera. A hoci mi zrazu pripadá už trochu naivný, dobre som sa pobavil. Pripomenul mi časy, ktoré som prežíval v Československej socialistickej republike, aj keď nie vo funkcii falošného vrchného, ale falošného špióna, ale to je už iný príbeh.
Dívam sa na blogy osvedčujúce, že cestovanie stopom je stále obľúbené, a ako som sa zamýšľal nad poznámkami o mojich skúsenostiach vo forme krátkej reakcie, vykľul sa mi samostatný článok.
(S podtitulom: Skúsenosti z jedného dňa) Vo štvrtok doobeda o desiatej dávali v Činohre SND Buddenbrookovcov za zľavnené vstupné, hlavne pre dôchodcov a školy, a tak sme si povedali, vozičkár, s ktorým občas chodievam do divadla, keď nám počasie nedovoľuje vychádzky po čerstvom bratislavskom vzduchu, a jeho manželka, že je to vhodná príležitosť nasať trochu kultúry.
Vlak bol nabitý výletníkmi a všetci vystupovali na stanici Potsdam. Mňa viac ako mesto, lákala zastávka Park Sanssouci. „Prečo všetci vystupujete práve tu?” „Lebo tu je toho najviac vidieť,” odpovedal pán veselo, že mu to tak vtipne vyšlo.
Stanica vo Wittenbergu ma trochu zarazila svojou ošumelosťou, v ktorej okrem ufrľanej pokladníčky a zároveň informátorky nikoho nebolo. „Viete mi poradiť na zajtra spoj tak, aby som chytil vlak v Drážďanoch do Bratislavy?” ukázal som jej lístok z Wittenbergu.
Na rozdiel od predchádzajúcej zadaždenej návštevy z pred pol druha mesiaca, ma tentoraz Drážďany privítali slnečné. Až mi bolo ľúto, že som si nezobral fotoaparát. Zato mal som mobil a na ten som si nabral hodne záberov slnečných jesenných Drážďan v pohodovú nedeľu, všade so spokojne sa prechádzajúcimi ľuďmi.
Ráno sa v Bratislave schyľovalo k dažďu, ale smerom na juhovýchod sa obloha zdala byť jasná. A tak sa stalo, že Nagymaros-Visegrád, kde som strávil deň, bol slnečný, Bratislava, do ktorej som sa vrátil, bola zadaždená.
Na tému Ukrajiny som si prečítal niečo o tom, ako sa postoj prezidenta líši od postoja predsedu vlády vo veci sankcií voči Rusku. Nepochybne dobre je byť informovaní, ale treba si zachovať primeraný odstup. Aby sme neskončili ako vo vtipoch o muche, ktorá robí zo seba slona len preto, že si lebedí v jeho uchu. O tom, kam budú siahať sankcie voči Rusku a kedy a ako skončia, sa nerozhodne v Bratislave.
Spomíname začiatok Prvej svetovej vojny. Môj otec bol príliš mladý, aby sa dostal na front tejto pôvodne zvanej Veľkej vojny. Jeho osem rokov starší brat, sa ako vojak rakúsko-uhorskej armády dostal na Ruskom fronte do zajatia. Pri pokuse o útek mu ruskí vojaci pažbou vyrazili zuby, ale ináč sa neskôr dostal domov v poriadku.
Zavolal som do Sociálnej poisťovne. Po viacerých pokusoch som dostal linku a ženský hlas na nej. Predstavil som sa a dodal: „Som živnostník a potrebujem vedieť výšku mojich odvodov do sociálneho poistenia od augusta.