Zuzana Cascino
Tiché chápadlá vojny.
Vojna siaha aj tam, kde sa nebojuje.
Som bývalá novinárka, ktorá sa rozhodla opustiť svoju profesiu. Teraz pracujem ako fyzioterapeutka s ťažko postihnutými deťmi. No dianie okolo mňa ma často núti vyjadriť sa. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
18. marca 2022 v Dome slovenských spisovateľov Timrava v Hornom Smokovci bolo vyhodnotenie Wolkrovej Polianky 2021.
Dramatický príbeh z balkánskych vojen rozpráva nahlas o minulosti, ktorú žijeme aj dnes. Poučíme sa?
Nezabúdať a neustále pripomínať tragédiu holokaustu, tak mŕtvym pomôžeme premôcť ich smrť. Vzdorujme zlu.
Vnútorná sloboda tkvie v zneistení iluzórnej istoty nášho každodenného bytia. No nie je to ľahké.
Ktoré knihy boli pre mňa zlatými rybkami, vylovenými z rybníka slovenskej literatúry?
Pandémia Covidu zasiahla každú oblasť života. Drobné ľudské rozhodnutia ovplyvňujú celok našej budúcnosti. Aká bude?
Hľadať v sebe to najlepšie, čo môžeme urobiť a neprestávať, aj keď sme unavení.
17. november Novembrové aktivity študentov. Vtedy a dnes.
Príbeh o mojom stretnutí s umením v monografii Felix.
V Zichyho paláci vydavateľstvo PARS ARTEM prezentovalo najnovšie knihy. Básnickú zbierku Presýpacie vreckové hodiny poetky Danice Hrnčiarovej Šišlákovej a knihu básní Zastávka na zatmenie Miroslava Kapustu.
Láska. Ľúbi, neľúbi. Netušíme ako sme šťastní, keď nás trápia len lupene sedmokrásky, ktoré miesto milovaných úst šepkajú, či ľúbi. No jedna sedmokráska chrčala hrdelným hlasom o najmocnejšej láske. A hoci už v tichu, stále je.
Duše muzikantov z kapely Chór vážskych muzikantov nestarnú. Aj štyridsať rokov od založenia kapely, ako sami hovoria, šíria stále rovnaký "smrad CHVM" medzi svojimi fanúšikmi. Chceme viac takéhoto "undergroundového smradu".
Ľudia sú tí, čo dokážu zlú dobu urobiť lepšou. No ľudia sú aj tí, čo zlú dobu využijú na to, aby lepšie bolo iba im.
Cvičím ako fyzioterapeutka s ťažko zdravotne handicapovanými deťmi. Náročné, no často sa naučím viac ako v akejkoľvek škole. Sú to lekcie, ktoré len tak nezabudnem.
Pocitový záznam z vystúpenia básnikov PARS POETRY v čitárni U červeného raka.
Cesta na mojom malom bicykli po hrádzi popri Váhu je mojou zábavou. Pozorujem ľudí a premýšľam nad nimi. Kam asi idú? Prečo sú smutní? Kto alebo čo ich rozosmialo? Prečo sa tak obliekli?
Tento rozhovor je nadčasový a stále aktuálny, hoci sa odohral pred mnohými rokmi. Deti tejto výnimočnej ženy postupne odišli do neba, no jej odkaz je stále rovnako aktuálny. Pokora voči životu v jeho každodennej forme. Ďakujem.