Zuzana Herich
O hnusnom chlebe
Čoho je málo, to má veľkú cenu. Pre košickú tresku by som niekedy stromy v lese rúbala, deti zase pre Horalky. Naša generácia vyrastala na rožkoch a klasickom bielom chlebe. Rožky sú legenda.
Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Ako to vnímam ja, Súkromné, Nezaradené
Čoho je málo, to má veľkú cenu. Pre košickú tresku by som niekedy stromy v lese rúbala, deti zase pre Horalky. Naša generácia vyrastala na rožkoch a klasickom bielom chlebe. Rožky sú legenda.
Môj otec pracoval v elektrárni. Keď som bola malá, občas ma so sebou brával. Pravdepodobne preto, že som nemohla zostať doma sama. Nenávidela som to tam.
Sedela som s vlastnými myšlienkami na chodbe nemocnice, keď vošla mladá rodina. Pozdravili sme sa a usmiali sa na seba. Malá kvapka empatie. Starší chlapček bol vo veku približne 5 rokov.
Ekonomický migrant je osoba, ktorá dobrovoľne, bez život ohrozujúcich príčin, odchádza do iného štátu v očakávaní zlepšenia svojej životnej úrovne, ekonomickej situácie, vzdelania a podobne.
Uplynul jeden rok. Po správe o náhlom úmrtí môjho otca som ihneď sadla do auta a vyrazila na cestu. Bola som vtedy s mamou a bratom pár dní sama. Veľa sme spomínali, plač mi pomáhal prekonať najväčší smútok.
Aj keď si to mnohí myslia, pre prácu lekára v Nemecku nie je mzda jedinou motiváciou. Akýkoľvek pracovný výkon ovplyvňuje niekoľko dôležitých faktorov súčasne.
V roku 1998 šlo vo voľbách o veľa. Rozhodli sme sa pre úniu. Uplynulo 18 rokov. V ľudskom živote je to vek papierovej dospelosti.
V detskej izbe majú veľkú mapu sveta. Začína hneď od podlahy, aby na ňu dobre videli. Je súčasťou ich života od momentu, keď zaostrili fokus aj na iné aktivity, ako si strkať kocku Lega do úst.
Politika občas smrdí. Všade. Niekde viac, niekde menej. O Merkelovej, (v slovenských kruhoch nazývanej aj Berlínbaba, krava, stará dievka) a blbých naivných Nemcoch, čítam v rodnej reči takmer bez výnimky negatívne vyjadrenia.
Počet mladých ľudí (dobrovoľne) bez detí rastie. Niektorí z nich sú mojimi dlhoročnými priateľmi napriek tomu, že mám dvoch synov. Nemám s tým problém. Vážim si ich pre iné veci.
Mať viac ako jedno dieťa, otvára rodičom, ale i deťom úplne novú dimenziu. Vlastne sa mení všetko. Súrodenci sú často veľmi odlišní. Zatiaľ som nestretla mamu, ktorá by mala povahovo rovnaké deti.
Prvá vec, ktorá spravidla ľuďom napadne, ak sa rozhodnete žiť na západe, je váš dokonalý blahobyt. Tak Vám teda poviem, ako to je. Je to pravda. Veľa človek pochopí a hriešne zbohatne.
Rodičia to dôverne poznajú. Obzvlášť tí, ktorí majú potomkov viac. Ak s deťmi niekde čakáte, prípadne kráčate či cestujete, potrebujete ich zamestnať, upútať, ukľudniť, urobiť čokoľvek, aby ste zachovali vlastnú dôstojnosť.
Dnes je to jedenásty deň, čo nemám mobil. Nie zámerne. Taký frajer nie som. Spadol mi. Dostal od kamennej dlažby ranu osudu a napriek snahe o okamžitú resuscitáciu nemal pulz a nedýchal.
Začiatky boli brilantne jednoduché. Mladšieho som nasúkala do nákupného košíka, do rúk mu strčila teplý praclík (rožky v Nemecku nedostať).
Vonku je už novembrovo. Pri nekonečných pobytoch v lese po nejakom čase oziaba už aj v hrubej vetrovke. Chcelo by to niekam do tepla.
Pre deti je mnoho vecí príliš abstraktných. O fyzike nehovoriac... Tuho objímaní týmto poznaním bojujeme po ich boku na fronte nekonečnej paľby tém, kým derú školské lavice.
Okolnosti posledných týždňov presakujú cez všetky vrstvy oblečenia ako studený pot v stave horror mortis.
Dnes sa mi nechcelo cvičiť doma. Od skorého rána svietilo slnko a vyzerá to tak, že sa leto ešte nevzdáva. Do kufra som hodila korčule, batoh s fľašou vody a termosku s kávou.
Debatuje sa o tom aj v Nemecku. A nie málo. A je jasné, prečo. Pôrodnosť klesá, prvorodičky sú stále staršie ročníky. Takmer zbytočná filozofia. Štatistika neklame