Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
Automobilová spoločnosť Tata Motors, známa uvedením najlacnejšieho auta na ázijský trh začala s výrobou elektrického ekvivalentu, ktorý by sa mal dostať do predajní v Nórsku. Podľa Tata Motors by to mohlo byť už do jedného roku.
Vedci už dlho vedia, že pokračujúce otepľovanie povedie k uvoľňovaniu veľkých množstiev metánu a oxidu uhličitého z permafrostu, teda trvalo zamrznutej pôdy. Nový článok publikovaný v Nature Geoscience (abstrakt) ukazuje, že množstvo uloženého uhlíku je až o 60 % vyššie, ako sa doteraz predpokladalo.
Pokiaľ lídri G8 dospejú k záveru, že koncept zastavenia všetkých emisií z uhoľných tovární a zároveň zabezpečenie, aby nekonvenčné zásoby fosílnych palív zostali v zemi, alebo boli používané iba s nulovými emisiami skleníkových plynov do atmosféry, je príliš nepohodlný, potom by v tom prípade mali obetovať chvíľku času a napísať list pre budúce generácie.
Podľa poslednej štúdie organizácie FAO (Food and Agricultural Organization) dochádza z intenzívnejšiej degradácii pôd v mnohých oblastiach sveta. Vedci k štúdii využili najmä satelitné údaje za posledných 20 rokov. Podľa ich zistení, degradácia pôd postihuje asi 20 % všetkých obrábaných pôd, 30 % lesov a 10 % trávnatých porastov. Asi 1.5 miliardy ľudí je dnes priamo závislých na degradovaných pôdach. Dobrou správou je, že existujú pôdy, ktoré sú obhospodarované trvalo udržateľným spôsobom (19 %) a niektoré pôdy ukazujú známky zvýšenia kvality a produktivity (10 % lesov a 19 % trávnatých porastov).
Robert Hirsch je autorom vedeckej správy z roku 2005, v ktorej argumentuje, že je potrebné (vhodné) pripraviť sa na stagnáciu respektíve pokles svetovej ťažby ropy najmenej 5-10 rokov, v optimálnom prípade 15 až 20 rokov skôr, ako k tomu dôjde. Hlavnou príčinou, prečo je treba sa na znižujúcu dostupnosť ropy pripraviť v predstihu je dlhý čas potrebný na vybudovanie novej infraštruktúry a výmenu automobilovej, leteckej, či lodnej dopravy. Znamená to vybudovanie úplne novej siete staníc umožňujúcich dobíjanie elektromobilov, masívne investície do jadrovej energie (napríklad ak chceme nahradiť všetku energiu, ktorú nám dnes poskytujú fosílne palivá, potrebovali by sme okolo 10 000 jadrových elektrární – dnes ich je na svete 411), z ktorej budú tieto automobily poháňané, ďalej podporovať rozvoj veternej (pozri aj tu príklad Nórska) a solárnej energie... Ten istý Robert Hirch dnes tvrdí, že na blížiaci sa (prebiehajúci?) ropný zlom sa svet nijako výrazne nepripravil, a cena ropy môže pokojne v nasledujúcich 3-5 rokov stúpnuť až na 500 $ za barel (pozri video, 7 min)
Niektorí ľudia nevidia dôvod, prečo by sa mali znepokojovať rýchlym úbytkom arktického ľadu. Nová štúdia publikovaná v časopise Geophysical Research Letters však naznačuje opak.
Spolu s tým, ako cena ropy prekročila hodnotu 135 $ za barel, začína sa vyplácať aj ťažba uhlia v už predtým opustených baniach. „Vidíme záblesk svetla po dlhom období temna,“ povedal Michio Sakurai, hlavný predstaviteľ japonskej uhoľnej spoločnosti pre The New York Times. Naozaj vidíme záblesk svetla?
Vedci v 2 nových štúdiách (voľný prístup) publikovaných v časopise Nature predĺžili doterajší záznam koncentrácie skleníkových plynov (CO2 a metánu) o 150 000 rokov. Úzky vzťah medzi teplotami vzduchu a koncentráciami skleníkových plynov zostáva zachovaný.
V roku 2002 dosiahol počet nalietaných kilometrov civilnými pasažiermi 33 miliárd km (denne vzlietne asi 80 000 komerčných lietadiel) a tento počet sa má podľa predpovedí v priebehu 20 rokov zdvojnásobiť. Množstvo paliva použitého v leteckej doprave by malo každoročne narastať asi o 3 %. Účinok všetkých skleníkových plynov (hlavne CO2, CH4, a NO2) vypustených lietadlami je asi 2 až 4-násobný v porovnaní s tým istým množstvom sklen. plynov vypusteným pri zemi. V roku 1992 tvorila letecká doprava asi 3.5 % podiel všetkých antropogénnych emisií, avšak v roku 2050 by to mohlo byť až 15 %! V súčasnosti emisie CO2 nie sú započítané v Kyóto protokole v dôsledku ich problémovej alokácie. Nová štúdia (voľný prístup) v časopise Climatic change hodnotila, aké sú vedomosti pasažierov o spojení klimatickej zmeny a leteckej dopravy a ako sú ochotní platiť za škody spôsobené lietaním. Autori si na prieskum zvolili frekventované amsterdamské letisko - Schiphol.
Nedávny vývoj v hospodárskych lesoch robí vrásky nielen slovenským lesníkom. Zdá sa, že Kanada je na tom možno ešte horšie. Súčasný výskyt podkôrneho hmyzu (Dendroctonus ponderosae) je o jeden rád horší a intenzívnejší ako všetky doterajšie premnoženia. Podľa štúdie publikovanej v aprílovom čísle časopise Nature (Kurz et al.) sú emisie CO2 uvoľnené v dôsledku odumierajúcich lesov vyššie ako pri lesných požiaroch. Podľa predpovedí budúceho vývoja budú tiež lesy Kanady zdrojom oxidu uhličitého, pravdepodobne najmenej do roku 2020.
Od roku 1998 až doteraz bola koncentrácia metánu (CH4), ktorý je asi 20-krát účinnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý (CO2) pomerne stabilná. Tento rok ich koncentrácia znovu začala narastať (NOAA). Zatiaľ čo zastavenie nárastu CH4 sa dávalo do súvislosti so zmenšovaním rozlohy močiarov, ktoré sú jeho prirodzeným zdrojom, pozorovaný opätovný nárast nie je zatiaľ jasný. Môže byť však spôsobený zvyšovaním emisií z topiaceho sa permaforstu...
Nepochybujem o tom, že mnoho ľudí sa domnieva, že globálne otepľovanie bude mať pre svet zväčša pozitívne dôsledky. Rastliny budú rásť rýchlejšie a dlhšie, rozšíria sa oblasti, kde sa budú dať pestovať hospodársky významné plodiny, lesy sa rozšíria na sever, rastliny budú vplyvom zvýšeného CO2 odolnejšie proti suchu, v zime zmrzne menej ľudí... čo na to všetko hovorí hmyz?
V roku 2007 poklesla rozloha septembrového arktického ľadu o neuveriteľných 23 % oproti predošlému rekordu v roku 2005. Otázka je, či sa z takéhoto poklesu dokáže spamätať. Satelitné snímky z NASA naznačujú, že nie....
Už v priebehu dvoch rokov nárast emisií skleníkových plynov v samotnej Číne bude výraznejší, ako zníženie vo všetkých štátoch, ktoré podpísali Kyótsky protokol. Vedci na Kalifornskej Univerzite vypočítali, že emisie Číny budú do roku 2010 vyššie najmenej o 600 miliónov ton vyššie, ako boli v roku 2000. Aj dolný odhad tohto nárastu je približne 5 krát väčší, ako zníženie emisií o 115 miliónov ton, ktoré dosiahnú „kyótske“ krajiny.
Aj keď je tomu možno ťažké uveriť, ale zdá sa, že je to naozaj tak. Nasvedčuje totiž tomu jeho účasť a príhovor na Medzinárodnej konferencii o obnoviteľných zdrojoch vo Washingtone. Okrem iného spomínal aj vysokú spotrebu ropy v Amerike a významný nárast skleníkových plynov v atmosfére. Avšak George Bush sa stáva skutočným ekoteroristom, pretože povedal toto:
Stratégia mnohých ekonómov spočíva v čakaní na dostupnosť „zelených“ technológií. Tento prístup sa však môže ukázať ako nedostatočný, či dokonca nebezpečný. Tak to aspoň tvrdí štúdia publikovaná v časopise Climatic Change. Ak by sme dosiahli okamžitý medziročný pokles emisií o 1 %, maximálna koncentrácia CO2 dosiahne hodnôt 475 ppm. Každým ďalším odkladom znižovania emisií stúpajú konečné koncenrácie CO2 vo vzduchu o ~9 % ppm za rok.
To, že pokračujúce globálne otepľovanie bude v budúcnosti prispievať k šíreniu škodcov, dnes spochybňuje málokto. Napriek tomu dnes existuje len veľmi málo experimentálnych štúdií, ktoré priamo preukázali vplyv zvyšovania teplôt v určitej lokalite na zvýšenie výskytu (či už časového a/alebo priestorového) určitého druhu škodcu. Nová štúdia publikovaná v časopise Journal of Animal Ecology však túto spojitosť jednoznačne potvrdzuje. K akým výsledkom autori dospeli?
Damon Matthews a Ken Caldeira z Carnegieho Inštitútu vo Washingtone vo svojej novej štúdií tvrdia, že globálne otepľovanie sa nám podarí úplne zastaviť iba vtedy, ak klesnú emisie skleníkových plynov takmer na nulu. Štúdia bola publikovaná v časopise Geophysical Research Letters. Čo sa dočítame v abstrakte?
Tak takto by sme mali nazývať globálne otepľovanie. Príliš alarmistické? Avšak presne to si myslí John P. Holdren, riaditeľ známeho výskumného centra Woods Hole. John Holdren sa takto vyjadril na každoročnom stretnutí Americkej asociácie pre rozvoj vedy (AAAS), ktorá vydáva jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov - Science.
Spolu s tým, ako rastie cena ropy, rastú aj obavy o budúcnosť naplnenia energetických potrieb ľudí. Rovnako tak sa však zvyšuje aj záujem o alternatívne možnosti získavania energie. Niektoré z nich sú pozitívne, iné už menej. Jedným znepokojujúcim trendom je hľadanie náhrady ropy v jej nekonvenčných zásobách, v takzvaných „asfaltových pieskoch“ (angl. tar sands).
