Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
...dajú sa o ňom nakrúcať dobré filmy. To bol názov diskusie v rámci minulo- týždňového EkoTopFilmu, na ktorej sa zúčastnili klimatológ prof. Milan Lapin, Rado Kazda, geológ Ľ. Kucharič, hydrologička Pekárová a novinár František Šebej (tak nie, vraj Martin Hanus). Sú ľudia, ktorí nám vravia, že netreba s emisiami CO2 robiť NIČ. Naozaj nič? Posúďte sami...
Že mi to nenapadlo skôr... a pritom také jednoduché... stačí jedno slovo!
Nie som klimatológ ani fyzik. Pri všetkej úcte k titulu profesor, ku ktorému mám naozaj ďaleko, som napočítal vo včerajšej prednáške (9.10. 2007, MFF UK, Bratislava) „klimaskeptika“ prof. Singera niekoľko „základných chýb“. Ak bude tento text čítať niekto z prítomných na tejto prednáške, rád privítam kritický komentár.
Hovorí sa, že raz vidieť je viac ako sto krát počuť... tak sa teda pozrime, ako ustupujú ľadovce...
Ako informoval napr. aj denník SME, Michal Kravčík, zakladateľ mimovládnej organizácie Ľudia a voda vydal novú publikáciu „Nová vodná paradigma“. Pán Kravčík sa na mňa hnevá, pravdepodobne za túto reakciu a tiež preto, že som sa k publikácii nestihol vyjadriť pred jej uverejnením. Tak sa pokúsim obšírnejšie a serióznejšie vyjadriť ku kľúčovým veciam v tejto problematike aspoň teraz. Keďže publikácia je dostupná aj v angličtine, dúfam, že sa k nej časom vydria aj anglicky hovoriaci klimatológovia – jedného som o to už aj požiadal. Predošlú kritiku niektorých tvrdení pozri tu a tu.
Názov som si prepožičal, pretože je výstižný. Jeden z mýtov, ktoré sem tam výjdu na svetlo v klimaskeptických kruhoch je ten o globálnom ochladzovaní. Pevne verím, že po prečítaní tohoto článku pochopíte, prečo ide o mýtus… ak to teda vôbec chcete vedieť ;-)
Britský denník Times priniesol článok, podľa ktorého môžu biopalivá narobiť viac škody ako osohu. (Pôvodná štúdia tu) Doteraz sa predpokladalo, že používanie biopalív môže byť prospešné, len ak sa pestovaním repky olejnej alebo kukurice nenahradia napr. porasty dažďového lesa. Okrem toho, že podľa niektorých informácií, že pestovanie týchto plodín za účelom spaľovania v autách zvýšilo ceny potravín, nové výskumy ešte viac zvýrazňujú kontroverziu širšieho využívania biopalív (resp. repky a kukurice). Prečo?
Cestou do Alberta som konečne zobral dlho triedený odpad - zvlášť papier a zvlášť plasty, však to už dnes hádam robí každý... Pri vyhadzovani papiera som si všimol, že kontajner na plasty stoji asi o 20 metrov ďalej, ako naposledy. Vedľa mňa šla sympatická pani s kočíkom a všimla si to tiež. V ruka však držala plastovú flašku. Čo myslíte, čo urobila?
Jevonsov paradox - na tento pojem som narazil pri štúdiu na doktorské štátnice v publikácii profesora rastlinnej fyziológie Lubomíra Nátra: Rostliny, Lidé a Trvale Udržitelný Život Člověka na Zemi. Zapátral som teda trochu viac...
Ak by to bolo skutočne tak, ako hovorí nadpis, politici by sa mali vážne zamyslieť nad prínosom znižovania emisií skleníkových plynov (najmä CO2 a CH4). Radovan Kazda sa na svojom blogu odvoláva na prácu Denisa Averyho a S. F. Singera, ktorí publikovali zoznam vedeckých publikácií spochybňujúcich významný podiel človeka na otepľovaní atmosféry. Nuž, nedalo mi to, a na tento zoznam som sa pozrel bližšie…
„Téza o ľudskom vplyve na globálne otepľovanie melie z posledného“, tvrdí astronóm Ian Wilson po zhliadnutí novej štúdie, ktorá bola prijatá na publikovanie v prestížnom peer-review časopise Journal of Geophysical Research. – uvádza Radovan Kazda. Hmm... prečo sa odvolávať na vyhlásenie astronóma, keď ide o klimatológiu?? Žeby preto, že tam bolo slova téza a melie? ;-)
Slovenský premiér podporuje ťažbu hnedého uhlia. Zdá ako by si náš premiér nebol vedomý záväzkov, ktoré sa Slovenská republika zaviazala naplniť v Kyótskom protokole. Bez ohľadu na kvalitu hnedého uhlia (je ešte horšie ako čierne), je to jeden z najhorších spôsobov využívania energie. Napríklad v porovnaní so zemným plynom, spaľovaním uhlia sa uvoľní 4-krát viac CO2 na jednotku vyrobenej energie. Na druhú stranu je pravda, že emisie skleníkových plynov sú asi 30% pod úrovňou z roku 1990. Nie je to však v dôsledku krokov vlády na prechod k energeticky efektívnejším a čistejším spôsobom využívania energie, ale prevažne v dôsledku zániku mnohých podnikov po páde komunizmu. Je podpora ťažby na využívanie energie zodpovedná?
Niekedy ma teší, že nie som na Slovensku jediný, kto píše o globálnom otepľovaní. Mnoho ľudí sa domnieva, že teória globálneho otepľovania je sporná, nepreukázaná a zneužívaná politikmi... Rado Kazda nám ponúka pohľad „z druhej strany“ a odvoláva sa na „šlabikár“ globálneho otepľovania. Čo sa dozvedáme?
Radi cestujete lietadlom? Pravdepodobne áno, pretože letecký priemysel je zďaleka najrýchlejšie rastúcom zdrojom emisií skleníkových plynov. Každý rok sú tieto emisie vyššie o 7%. Pokiaľ vám niekto povie, že podiel leteckej dopravy na globálnych emisiách CO2 je zanedbateľný (rádovo v percentách), mali by ste vedieť, že lietanie je zatiaľ výsadou len tej bohatšej a menšej časti populácie, avšak aj chudobnejší ľudia si právom nárokujú na túto možnosť. Mali by ste tiež vedieť, že otepľujúci účinok výfukových plynov lietadla ja asi 3-krát väčší, ako účinok samotného vypusteného CO2, v dôsledku dodatočného vypúšťania vodných pár a NOx. Mali by ste však vedieť oveľa viac...
Aká je spotreba CO2 priemerného Slováka? Ako rýchlo narastajú koncentrácie v globále? Ako veľmi a ako rýchlo potrebujeme obmedziť emisie skleníkových plynov, aby sme sa vyhli najhorším dôsledkom klimatickej zmeny? Čo preto môže urobiť jednotlivec?
James Hansen z NASA píše vo svojom poslednom článku o klimaskeptikoch: Na klimaskeptikov sa bude spomínať ako na dvorných šašov. Nemá zmysel s nimi zápasiť. Budú tu vždy. Budú sa zabávať aj vtedy, ak sa Titanik začne potápať. Ich úloha je iba odvádzať pozornosť od toho, čo je dôležité. a ďalej pokračuje: Dôležití sú hradní páni, ktorí určujú udalosti na dvore, tí ktorí majú moc, tí s možnosťou niečo zmeniť, tí ktorí budú žiť v zatratení ak prejdeme za body zlomu. Sú to vládcovia priemyslu, spoločností ako EXXON/Mobil, výrobcovia áut, sú to všetci tí vodcovia, ktorí uprednostnili krátkodobý profit pred osudom planéty a osudom našich detí. Dvorní šašovia sú ich šašovia, ktorým sem-tam zaplatia, avšak viac ich podporujú dezinformačné kampane.
Fanúšikovia Lenoarda DiCapria už určite vedia o jeho novom filme Jedenásta hodina (trailer). Zdá sa, že za taký film by sa nemusel hanbiť ani samotný Al Gore. Zaujímavá je skutočnosť, že na produkcii filmu sa podieľajú poprední vedci ako napríklad známy fyzik Stephen Hawking alebo klimatológ zo Stanfordu Stephen Schneider... Pozrime sa bližšie na samotného Leonarda a na to, ako sám ide príkladom pre ostatných...
To, čo klimatológovia predpokladali už začiatkom roku sa potvrdilo - 16. augusta 2007 bol prekonaný absolútny rekord v rozlohe plávajúceho ľadu v Arktíde z 21. Septembra 2005. Rozloha plávajúceho ľadu je tento rok menšia asi o 1 milión km2 ako v rovnaký deň doteraz rekordného roku 2005.
Niektoré body zlomu klimatického systému sme už možno prekročili, a iné môžu byť bližšie, ako sme si doteraz mysleli. Napríklad roztopenie arktického ľadu už môže byť v súčasnosti nezastaviteľné. Čo však môže narobiť ešte viac starostí, je pravdepodobný rozpad grónskeho ľadovcového štítu. Povedal to Tom Lenton z University of East Anglia v Anglicku na pondelkovom stretnutí týkajúcom sa komplexnosti prírody, ktoré organizovala British Antarctic Survey v Cambrigde. Informuje New Scientist.
Zatiaľ čo jednotlivé štáty zvádzajú boj o vody Arktídy, pod ktorými sa údajne nachádzajú veľké zásoby ropy, tak rozloha ľadu v tejto oblasti je na rýchlom ústupe. New York Times si rekordne nízkej plochy v Arktíde už všimol, čakám ešte na naše denníky :-)
