aleš horváth
On je iný 5
Další taký minipostreh zo školských lavíc. Možno podobný tým predchádzajúcim, ale určite stojí za povšimnutie.
Deus meus et omnia! Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Próza, Pesničky, Poézia, Falošné predstavy o Bohu a vie, František z Assisi, Chvaly, Žakovce, Zamyslenie
Další taký minipostreh zo školských lavíc. Možno podobný tým predchádzajúcim, ale určite stojí za povšimnutie.
Zamysleli sme sa niekedy nad tým, že môžeme pomôcť druhému aj tým, že ho "len" vypočujeme?
Prosím, záhradkari nečítajte, lebo sa bojím , že ma vyťaháte za uši, kvôli môjmu spôsobu sadenia cesnaku! A aj za moje neodborné vyjadrovanie. To čo som urobil bolo viacmenej z dlhej chvíle. Dnes vie, že cesnak sa tak nemá sadiť. Ale viedlo ma to aspoň k určitému poučeniu aj v Božom nazeraní na svet.
To je názov knihy, ktorú som nedávno videl. Teda viacmenej iba názov. Nie, nechcem z nikoho robiť prírodného liečiteľa,či šamana.
Veľmi ma prekvapila pesnička od Pehy, kde pesnička vyšla z filmu Báthory. Nejdem komentovať film, ani som ho nevidel. Teda, prekvapilo ma to, že z médii sa bežne púšťa aj takáto pesnička. Zo slov obsahu aj oslovujúca.
Dostali sa mi do rúk dva dokumenty: jednak je to 112 so svojimi nehodami, a jednak sa mi dostal do rúk aj film z ultrazvuku tehotných mamičiek.
V jednej triede, kde učím, je na nástenke tento výrok: Krása sveta je vždy úmerná kráse ducha, ktorá ho vníma. Výrok je od Henricha Heineho.
Popíšem situáciu ktorá sa mi stala v škole, ale kolkokrast sa aj mne samemu stala, ako samotnemu akterovi a vidim ju aj medzi dospelými.
Nie, nebudem rozoberať Jacka Kerouca, a ani rozoberať svoju pravidelnu cestu do školy. Chcem sa zamyslieť nad cestou životom.
Život je ako železo, keď sa žije, tak sa opotrebuva, ked sa nežije, hrdzavie
Určite to poznáte. Sú chvíle v živote človeka, ked začne spomínať. nebudem spomínať na konkretnú situáciu, ale chcem sa len podeliť k čomu ma tento pohľad späť viedol.
Ľudia sa často pýtajú otázku: Prečo je tu utrpenie? prečo to nejde v živote bez bolesti, plaču?
To o čom budem písať každý raz sám zistil alebo ešte zistí. Je to len malý postreh z bežneho života.
Nie je to môj príbeh, ale chcem sa s ním podeliť. Možno ako analogia ma nejake nedostatky, ale sa mi zda dôležitejšie to, o čom ten príbeh hovorí
na jednom blogu ma zaujala tato myšlienka: Sú momenty, keď si uvedomíme, že nezáleží na viere alebo neviere. Keď záleží iba na tom, ako sa k sebe správame a snažíme sa byť lepšími ľuďmi.
Sprvu som chcel písať, ako mne sa darilo v possledných dňoch. Verím však že každý z nas zažil jednostranný vzťah. A aj ked ženy su skor zamerane na prijimanie lásky a muži na dávanie lásky, je pravdou, že treba aby človek zažil oboje prijimanie i dávanie lásky. Ak len prijíma lásku, tak sa stáva z neho sebec, ak ju len rozdáva, tak zostane len využívanáý a nie milovaný.
Pred pár dňami som stretol príslušnika iného národa. Trochu na mňa pôsobil tajuplne a čudne. Možno to bolo aj tým, že sa správal slobodnejšie ako členovia môjho národa. A možno v niektorých veciach robil to, čo v mojej kultúre nie je až tak zvykom. Ale čo som si všimol, bol človek ako ja - s určite rovnakými socio-bio-psycho-fyziologickými potrebami ako ja.