Andrea Vörösová
Čaro starých povál
Vŕzgajúci rebrík, drevený poklop, povala. Za ňou „trinásta komnata“ domu, popretkávaná niťami hodvábnych pavučín. Veci s odtlačkami námahy, potu a sĺz mozoľnatých rúk. Zabudnutý čas, snívajúce spomienky.
Venujem sa edukačným programom pre deti. Rada počúvam príbehy, názory a postrehy ľudí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Andrea Vörösová
Telefonát
Zvoní telefón. Zdvihnem a poviem: „Prosím“. „Dobrý deň“, ozve sa na druhom konci. Otvorím ústa, že mu odzdravím, no hlas v telefóne ma predbieha a plynule pokračuje: „Dovoľujeme si osloviť vás a požiadať, aby ste zhodnotili kvalitu vášho predchádzajúceho hovoru na zákazníckej linke spoločnosti xy. Hlasovať môžete v rozpätí od jedna do päť, pričom jednotka je výrazná spokojnosť a päťka výrazná nespokojnosť. Prekvapená nezvyčajným telefonujúcim...:-)), poslúcham ho a hneď aj stláčam jednu z číslic na displeji telefónu. Hlas mi úctivo poďakuje a pozdraví sa. Skladám telefón.
Andrea Vörösová
Modrý favorit.
Miňo kúpil favorit. Desaťročný, modrej farby, za jedenásť tisíc, vtedy ešte korún. Od známeho. Auto bolo zachovalé, šlapalo ako hodinky. Miňo s ním vybehol do Tatier a oprášil aj cesty v Česku. Až po nejakých piatich rokoch začalo hlasnejšie dávať najavo najazdené kilometre aj svoje roky. Najprv "vypadol" jeden valec, potom druhý, začala haprovať aj trúba. Ozvala sa napríklad aj vtedy, keď Miňo zapol smerovku, o komické situácie tak nebola núdza.:-) Miňo to všetko opravoval svojpomocne. No keď už "vypadol" aj tretí valec, zašiel k opravárovi. Ten favorit prezrel a skonštatoval, že sa opraviť nedá a že môže byť užitočný už len na súčiastky. Nič sa nedalo robiť. Aj keď si Miňo favorit obľúbil, jazdiť sa na ňom už vlastne nedalo. A tak auto dotyčnému opravárovi predal. Na tie súčiastky, za päť tisíc korún.
Andrea Vörösová
Imro už fajčí zdravšie.
Imro si potiahne z fajky a povie: „Už fajčím zdravšie“. „A to sa dá?“, neveriacky opáči kamarát, tuhý fajčiar. „Veruže dá“, povie Imro a dodá: „Kúpil som si takúto elektronickú fajku, s baterkami. Keď si z nej potiahnem, mám pocit, akoby som sa nadýchol tabaku. Vydýchnem dym, no v skutočnosti som nič škodlivé do seba nedostal“. „Fíha, a vyzerá na nerozoznanie od riadnej“, obdivuje Imrovu novinku kamarát. „Veru, dobrá vec je to“, dodá Imro a slastne si zo svojej novej fajky potiahne...
Andrea Vörösová
Objavenie Božskej častice, právo umrieť.
„Myslím, že to máme“. Minulý týždeň obletela svet správa o tom, že vedci potvrdili objavenie Higgsovho bozónu, tzv. Božskej častice. Fascinujúci objav, za ktorým stálo úsilie celých vedeckých tímov. Ďalší krok k pochopeniu vzniku vesmíru a zrejme jeden z prvých dotykov so svetom mimo hmoty. Svetom duchovna, v ktorom platia iné zákony než v hmote a pochopenie ktorých priťahuje ľudstvo od nepamäti. Duchovným svetom, o ktorom už tisícročia hovoria mnohé náboženstvá a duchovné náuky.. Akým spôsobom ovplyvní tento objav ďalší vývoj ľudí, akým spôsobom a smerom sa bude človek ďalej vyvíjať, zrejme len málokto tuší.
Andrea Vörösová
Pozri sa na toho žobráka...
Náhodne som si vypočula rozhovor dvoch ľudí na ulici. Jedna asi päťdesiatročná pani zlostne povedala tej druhej: „Pozri sa na toho žobráka, čo tu má čo posedávať, tak by som doňho kopla“. Na ulici sedel na zemi muž okolo šesťdesiatky, vedľa seba mal umelohmotný pohárik a pozeral len tak „do prázdna“. Sú všade, bez ohľadu na stupeň vyspelosti ekonomiky tej- ktorej krajiny. Postávajúci, „dojížďajúci“ pri stoloch v bufetoch, kľačiaci v uliciach s natrčenou dlaňou či kelímkom od jogurtu. Pohľad na nich nie je dvakrát príjemný. Keď som prvýkrát videla takéhoto človeka, napadlo ma, ako sa môže človek takto ponížiť, pýtať od cudzích ľudí peniaze, žobrať. Veď hrdosť by mala akosi automaticky patriť k človeku...
Andrea Vörösová
Blahoželám, vyhrali ste darček. Ale...
„Vieš čo sa mi minule stalo?“ zastavila ma suseda. „Volali mi z nejakej firmy, že ma vyžrebovali a vyhrala som darček. A že kedy mi ho môžu prísť odovzdať. Vraj to bude spojené aj s prezentáciou nejakého výrobku. Tak sme sa dohodli na termíne. Prišla pani, pekne upravená. Povedala, že je z Lučenca. V rukách držala dve veľké krabice."
Andrea Vörösová
Do Žiaru po vlečku...
Je tomu už dobrých pár rokov dozadu... Vedúci družstva v jednej z obcí pri Tornali prišiel k zamestnancovi Julovi, ktorý tam pracoval ako traktorista. „Počuj Julo“, hovorí mu, „zajtra bude treba ísť s traktorom do Žiaru po jednu vlečku.“ „Dobre“, povedal Julo a na druhý deň ráno s traktorom odišiel. Približne o tri hodiny nato zvoní vedúcemu družstva telefón. Volá Julo: „Dobrý deň vedúci, volám Vám, že som zastal v Detve, došla mi nafta.“ „A čo robíš, preboha, v Detve?“, vedúci mu na to. „No veď idem po tú vlečku do Žiaru nad Hronom, ako ste mi včera vraveli“. „Chlape“, vedúci zalapal po dychu, „ale veď ja som myslel do Žiaru tu pri Tornali". Nedalo sa nič robiť, vedúci sa vybral autom aj s bandaskou nafty v kufri do Detvy. Aby Julo vedel dôjsť s traktorom naspäť...-))
Andrea Vörösová
Vynaliezavý neverník
Bolo to pred 8 rokmi. Tibor z osady v Rimavskej Seči si našiel priateľku. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nebol ženatý. S manželkou býval v malom dome s jednou izbou a kuchyňou. S priateľkou však nadviazal vážny vzťah a uvažoval aj o spoločnom bývaní. Oznámil to manželke. Tá by od neho aj odišla -)), no problém bol v tom, že nemala kde. Manžel prácu nemal, a tak jej náhradné ubytovanie, ako by sa po slušnosti patrilo, zabezpečiť nevedel. "Na ulicu ju však nevyhodím", povedal nekompromisne, "veď by mi za to ostatní osadníci poriadne naložili".
Andrea Vörösová
Faktúra za nič.
Vždy, keď je vonku poriadny lejak a stretnem sa so známym na ulici, povieme si... "tak teraz to nebudú peniaze vyhodené za nič". Bolo to na jeseň minulého roku. Na ulici ma zastavil známy a medzi rečou mi hovorí: „Predstav si, minule mi prišla faktúra za zrážkovú vodu. Bolo to za predchádzajúci mesiac. No vieš, čo je na tom čudné?“, hovorí mi. Faktúra bola vystavená práve za ten mesiac, keď tu u nás v meste a okolí nespadla ani jedna kvapka, pamätáš?“ „Hej, bolo strašné sucho“, prikývla som mu. „No potom nechápem, prečo a začo mám zaplatiť“?, krútil známy hlavou a pokračoval: „Zavolal som na infolinku vodární. Tam mi povedali, že naúčtovaná suma je priemerom za zrážky za daný mesiac v tejto oblasti za posledných päť rokov. A že suma na faktúre bola stanovená na základe tohto výpočtu, že je to v súlade so zákonom. Na faktúre však bolo uvedené, že je to suma za predchádzajúci mesiac s presne uvedenými dňami od- do.
Andrea Vörösová
Bitkári
Nastúpili do autobusu. Starší pán okolo šesťdesiatky, za ním dvaja chlapi, okolo štyridsiatky. Podľa výzoru asi jeho synovia. V autobuse sedelo zopár ľudí. Starý pán prechádzal uličkou. Zbadal dvoch mužov, sediacich v strede autobusu. Na chvíľu zastal a zmeravel. Skúmavým pohľadom spopod okuliarov, ktoré pripomínali popolníky, sa zahľadel na sediacich cestujúcich. Potom si šiel sadnúť. Tí dvaja, asi jeho synovia, si sadli za neho. Autobus sa pohol.
Andrea Vörösová
Na benzínovej pumpe... šok
Štefan je na vozíčku. Pred rokmi mal nehodu, odvtedy sa na vlastné nohy nepostavil. Bolo to ťažké obdobie, no na život nerezignoval. Neuzavrel sa do seba, naopak, chodil medzi ľudí. Raz sa spolu s kamarátmi vybrali na výlet.
Andrea Vörösová
Talent manažment
Nedávno som na internete čítala zaujímavý článok. Bol o talent manažmente. Opisujú ho ako „súhrn istých aktivít a opatrení, ktoré smerujú k schopnosti manažérov identifikovať vo firme talenty ( tzn. kvalifikovaných a skúsených odborníkov ), podporiť ich a dať im priestor pre ich rozvoj. Pod pojmom talent manažment sa okrem vyššie spomenutých skutočností rozumie ešte aj aktivita firiem, ktoré spolupracujú s vysokými školami. Oslovujú študentov a absolventov vysokých škôl a univerzít, ktorí disponujú výrazným intelektovým a osobnostným potenciálom, s cieľom vychovať si kvalitného budúceho zamestnanca a zabrániť tak jeho uloveniu zo strany konkurencie. Talent manažment k nám na Slovensko prichádza zo zahraničia. (zdroj: www.kariera.sk).
Andrea Vörösová
Na pošte
„Prosím vás, koľko peňazí mám na knižke?“ pristavila ma na pošte starenka a pokračovala: „Chcem ich všetky vybrať, ale už poriadne nevidím“. V rukách držala roztvorenú vkladnú knižku. Na pošte bolo zopár ľudí, niektorí stáli v radoch pri okienkach, niektorí práve prichádzali. Bežné výrazy tvárí, niektoré unavené, niektoré uponáhľané. Prekvapená dôverčivosťou starenky nakuknem do knižky. „Štyri tisíc eur“, hovorím jej. Starenka sa milo poďakovala a išla k okienku.
Andrea Vörösová
Magnet na vodomeri ?
Po tom, čo pánovi Petrovi zomrela manželka, ostal bývať v byte sám. Náklady na živobytie sa mu znížili, kupoval menej stravy a využíval aj menej energie. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď mu prišlo ročné vyúčtovanie za vodu, na ktorom svietila horibilná suma. Suma za spotrebu vody bola vyššia ako v čase, keď ešte manželka Petra žila a kedy logicky spotrebovali vody viac. Peter nad tým len neveriacky krútil hlavou.
reklama
Andrea Vörösová
Slávik z „Čierneho mesta“
Jožko Balog má 13 rokov a 11 súrodencov. Býva v Rimavskej Sobote na sídlisku Dúžavská cesta, v „Čiernom meste“, ako toto sídlisko my "gádžovia" zvykneme nazývať. Bežný tunajší chlapec, ktorý chodí do špeciálnej základnej školy. Zaradili ho tam výsledky testov zrelosti a nepodnetné rodinné prostredie.
Andrea Vörösová
Vďaka, dvakrát.
Kráčal po ulici. S ťažkým krokom, so šedivými vlasmi a s košeľou obvešanou odznakmi. Bol jedným z tých, ktorý bojovali a jedným z tých, ktorí mali to šťastie a prežili. Pred pár dňami sme venovali tichú spomienku a vďaku všetkým tým, ktorí sa pred 67- timi rokmi, a nielen vtedy, obetovali za skutočné hodnoty, za slobodu, spravodlivosť, ľudskosť. Niečo z toho máme, niečo z toho stále hľadáme.
Andrea Vörösová
Maska
Karol bol skromným, slušným, úctivým človekom a pracovníkom. Povinnosti si plnil vždy svedomito a dôkladne. Po čase si však začal uvedomovať, že ho ľudia začali využívať, zneužívať jeho ústupčivú a vždy ochotnú povahu. Začalo ho to čoraz častejšie trápiť. Z práce sa začal vracať domov smutný.
Andrea Vörösová
Podstata...
V lete sme boli na dovolenke v Maďarsku. Rekreačné stredisko, ktoré sme si vybrali, bolo dva kilometre od jednej dediny. Bolo v nej plno ponúk na ubytovanie v súkromných domoch. Tak sme si jeden vybrali. Majiteľmi domu boli starší manželia, tak okolo sedemdesiatky. Pán v tom čase ešte nebol doma, ubytovala nás pani. Ukázala nám izbu, kuchynku, kúpelňu a wc. Dom bol poschodový, mal viacero dlhých chodieb a izieb, napravo aj naľavo.
Andrea Vörösová
Pán tvorstva...vraj
Dvaja policajti prišli za jedným pastierom oviec. Býval na pustatine, cesta k nemu bola plná výmoľov a jám. Keď prešli hrboľatým terénom a zastali neďaleko domu pastiera, zažili niečo, z čoho sa museli hodnú chvíľu spamätávať.
