Som zvedavý a to ma „núti“ cestovať. Rád objavujem nové miesta a nových ľudí. Čo ma charakterizuje? Sú to tieto myšlienky: "Mali by sme byť šťastní, že žijeme v tejto krajine, a to za akýchkoľvek podmienok. Aj sociálne slabší majú to, čo v mnohých krajinách nemá 90 percent ľudí. Už v Užhorode, päť kilometrov od našich hraníc, je iný svet." A môj druhý rozmer je: "V roku 2018 publikoval časopis The Lancet štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo viac ako milión účastníkov. Výsledok bol jednoznačný - jazda na bicykli je druhou z najlepších aktivít zameraných na odbúravanie stresu (prvou bol kolektívny šport). Cyklisti zažívali až o 21,6 percenta menej dní, keď boli v zlom duševnom rozpoložení ako tí, ktorí nešportovali vôbec." Zoznam autorových rubrík: Cykloturistika, Cestovanie, Nezaradené, Súkromné
Pokračujem v rozprávaní o čerstvých zážitkoch z metropoly Grécka. Cestu sme uskutočnili 1. až 5. apríla 2017. V minulej časti začalo rozprávanie s prvkami gréckej drámy. S nie peknou kolíziou, ale o to šťastnejším vyvrcholením.
Úvod (expozícia) Naše rozhodnutie navštíviť Atény padlo v januári. S kamarátom Milanom sme si povedali, že je načase skončiť snívanie o lacných letenkách a je potrebné konečne niečo aj zrealizovať.
Palác ľudu (Casa poporului) alebo aj Palác parlamentu (Palatul Parlamentului) je druhou pohnútkou, pre ktorú som chcel navštíviť Rumunsko, hneď po Transfagarasane.
Ráno sa lúčime s majiteľom Eko Bio hotela a štartujeme do neďalekej obce Bran. Hrad Bran je všeobecne označovaný za Draculov hrad, aj keď ten tu pravdepodobne nikdy nežil. Podľa niektorých prameňov naň raz zaútočil v roku 1460.
Fotografie Transfagarasanu boli pre mňa najväčšou pohnútkou prečo navštíviť túto zaujímavú krajinu. Prezrel som si ho detailne cez Street View a pozrel aj pár videí. V tento deň bolo však najhoršie počasie našej dovolenky.
Našim cieľom bolo mestečko, kde sa narodil skutočný Dracula, teda Vlad III. Žil v rokoch 1431 - 1476. Bol nazývaný ako Dracula (syn Draka Vlada II.) a po smrti aj Vlad Tepeš (Narážač alebo Napichovač).
V roku 2013 sme si povedali, že spoznáme aj východ Balkánu – Rumunsko a Bulharsko a pridali sme ešte hlavné mesto Macedónska Skopje. Tentokrát sa k nám pridali aj priatelia z Košíc, Igor s manželkou Ingou a ich dvoma deťmi.
Boli zimné prázdniny pred dvomi rokmi. Snehu, na rozdiel od dnešnej krásnej zimy, nebolo. Tak som rozmýšľal, čo zaujímavé pre deti vymyslieť. Nakoniec som sa rozhodol, že ukážem deťom niečo zaujímavé z našej minulosti.
Čaká nás druhý a posledný deň v Bosne a Hercegovine a mierime do Budapešti. Pred nami je približne 500 km. Maďarsko síce nie je balkánskym štátom, ale bolo súčasťou našej cesty.
Ráno sme sa pobalili a vyrazili do krajiny, ktorá bola pre nás veľkou neznámou a od ktorej sme nevedeli, čo máme čakať. Opäť ako pri Albánsku, počuli a čítali sme hlavne o nebezpečenstvách. Radšej nikde nezastavujte.
Neďaleko Dubrovníka sme sa už začali obzerať po ubytovaní. Tentokrát sme nemali nič rezervované. Zastavili sme v kempe na prieskum, ale ponuka chatky bez toalety za 15 € na osobu nás neoslnila. A zrazu sme už boli v Dubrovníku.
Keďže pobrežie Čiernej Hory sme už viac-menej preskúmali, rozhodli sme sa vyraziť do vnútrozemia ku Skadarskému jazeru. Hneď ako sme zaparkovali v dedinke Virpazar, prišiel k nám chlapík.
Výlet do Albánska sme mali dávno naplánovaný, keďže z Ulcinju je to neďaleko. Rozmýšľali sme však, či tam ísť vlastným autom. Pred cestou sme čítali aj počuli veľa príbehov o nebezpečenstve, ktoré tam na nás číha.
Ráno sme sa zbalili a vydali na cestu. Čakalo nás viac ako 540 kilometrov k moru. Cesta bola únavná, ale o to krajšia. Išli sme cez Čačak, Užice (do roku 1992 Titovo Užice), Bijelo Polje, Podgoricu, Sutomore do Ulcinju.
V roku 2012 som naplánoval putovnú dovolenku po západnom Balkáne. Cieľom bolo stráviť aspoň 10 dní pri mori v Čiernej Hore kvôli zdravotnému stavu detí (alergie). Aby to nebolo nudné, naplánoval som okružnú cestu.
Takmer dvojtýždňové putovanie krajinou našich severných susedov pomaly končí a nás čaká už len skoro 900 kilometrová cesta domov. Aby to nebolo len nudné naháňanie kilometrov, zaradil som do itineráru prehliadku mesta.
Tentokrát sme sa vybrali loďou z Jastarnie do Gdyne. Počasie nebolo ideálne. Najprv sme sa dobre bavili a prezerali si loď. Postupne zmĺkla kamarátka Silvia, potom ja aj dcéra Soňa.
Ďalší deň sme sa vybrali autami do Gdaňska. Je to mesto s viac ako tisícročnou históriou a môžem potvrdiť, že patrí k najkrajším mestám v severnej Európe. Miesto dlhých rečí vám viac povedia nasledujúce fotografie.
Do mestečka Jastarnia na polostrove Hel sme dorazili okolo pol deviatej večer. Uvítal nás majiteľ penziónu/kempu osobne slovami: „Vitajte pane Andrzeju“.
Po krátkom zastavení vo Varšave pokračuje naša poznávacia dovolenková jazda smerom na sever. Ak ste nečítali o tom, čo sme zažili a videli v hlavnom meste Poľska môžete si to pozrieť tu.
