Všetko, čo robím, robím s láskou. Mojim mottom je citát:" Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor."Viktor Frankl Zoznam autorových rubrík: CESTUJEM - SPOZNÁVAM, PRÍBEHY ZO ŽIVOTA, MALÁ RADA- VEĽKÝ OSOH, ÚSMEV, PROSÍM..., RECEPTY, SPOZNÁVAJ SÁM SEBA..., KNIHA, KTORÁ MA DOSTALA, NA SLOVÍČKO, PROSÍM..., ČO MI ŽIVOT DAL..., ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL, RODIČOVSTVO
Hovorí sa :"Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti." Čosi na tom bude. I keď pravda je taká, že si skôr pamätáme, to čo chceme, bez ohľadu na vek deti. Moja priateľka Danka mi dokonca povedala, že jej manžel v súvislosti s výchovou ich deti opakuje jednu vetu, ako obohratá platňa: " Ty si zásadne pamätáš, len to čo chceš." „A má pravdu," uznanlivo dodala Danka.
Leto sa pomaly končí a o slovo sa hlási jeseň. Práve v týchto dňoch som prijala pozvanie na záhradu mojej priateľky. Čo-to sme pred dažďom porobili, pozbierali a potom sme si sadli na terasu. Vychutnávali sme si čaro prírody a popíjali sme čaj, ktorý sme si pripravili z čerstvo natrhaných byliniek. Z okolitých záhrad nás obklopovali rôzne ovocné stromy, čerešne, slivky, jablone, hrušky... Chvíľu sme, len tak mlčky pozorovali svoje okolie. Ale ako to už býva, slovo dalo slovo a moja priateľka Anežka si zaspomínala na časy dávno minulé, na starú hrušku, ktorá sa týčila vysoko nad ich domom.
Ak máte v tomto ročnom období možnosť poprechádzať sa popri záhradách, či sadoch určite aj vášmu oko ulahodí pohľad na bohatú úrodu jabĺk. Ideálne je, keď nás poteší vlastná záhrada, vlastná úroda. Stromy sú jabĺčkami priam obsypané, konáre sú obťažkané krásnymi zelenými, červeným, či žltými plodmi. Nájdu sa ľudia, ktorí nebudú so mnou súhlasiť, lebo jablko považujú za najobyčajnejšie ovocie, ktoré si nezaslúži ich pozornosť. Lekári sú však iného názoru a odporúčajú: „Aspoň jedno jablko denne!"
Doba písania listov je už dávno za nami. Dnes oveľa častejšie komunikujeme cez e-maily, zasielame SMS, zatelefonujeme si, prípadne využívame ďalšie technické vymoženosti. Rozhodne je to rýchlejšie a praktickejšie. Napriek tomu z času - na čas dostaneme list, ktorý si zaslúžil okamžitú odpoveď. Možno to nie je, ani tak neodkladné, ako pocit, ktorý nám vznikne pri jeho prečítaní, „zrazu máme chuť neodkladne odpoveď na list, tak ako máme chuť, napríklad vrátiť dobrú nahrávku vo volejbale..."
Jedno je isté, odpúšťanie pomáha človeku oslobodiť sa od bolestnej minulosti. Ten, kto to zažil vie o čom hovorím. Potvrdzuje to aj životný príbeh matky a dcéry, ktorý vám teraz rozpoviem. Ak máte čas započúvajte sa, vlastne začítajte sa. Ťažko sa vžiť sa do pocitov slobodnej matky a ešte ťažšie do pocitov malého dievčatka, ktoré vyrastá, ako jedináčik. Navyše, ak žije, len s matkou a starou matkou, ktoré evidentne za najväčšieho nepriateľa považujú každého muža, ktorý sa objavi v ich blízkosti. Darilo sa im to, až kým Karolínka nešla do škôlky.
Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial... Spomínate si? Takto akosi začína rozprávka, môjho, tvojho, vášho, nášho detstva. Čas ubieha neuveriteľne rýchlo, ale zázraky sa dejú v každom čase. Neveríte? Pozývam vás do krajiny „Nickovo."
5. júla tohto roku bolo neďaleko Lučenca otvorené nové termálne kúpalisko. Možno to viete, možno nie. Vychádzam z toho, že ešte veľa ľudí z môjho okolia touto informáciou nedisponuje. Názory tých, ktorí kúpalisko navštívili sa rôznia, aj preto som sa rozhodla získať osobné skúsenosti. Vari sa nehovorí, že „lepšie je raz vidieť, ako sto krát počuť?" Ak máte záujem zastavte sa, prečítajte si, aký dojem na mňa a na moje priateľky zanechala návšteva termálneho kúpaliska v Rapovciach.
Piatok trinásteho..., vtedy zvyčajne ľudia hľadajú, prípadne odôvodňujú kritické udalostí dňa práve týmto dátumom. Myslím si, že som celkom pozitívne naladený človek, nikdy som sa takéhoto dátumu neobávala. Nakoniec nemusí to byť, len piatok trinásteho, aby sa niečo zlé prihodilo. Mne stačil aj piatok desiateho augusta a priniesol mi hneď dve nemilé prekvapenia. Bola to smola, či skôr náhoda?
Jar je úžasná, príroda sa prebúdza k životu. Jarné kvety dávajú zbohom zime. Jednými z najkrajších kvetov jari sú bezpochyby kvety magnólie. Možno si poviete: „Čo to melie uprostred leta?" Jar je dávno za nami. Máte pravdu, ibaže k tomu úvodu ma celkom náhodne inšpirovala magnólia v našej záhrade. Tá zakvitla tohto roku už po druhý raz. Prvý raz na jar a druhý raz teraz koncom júla a začiatkom augusta.
Často sme svedkami toho, ako sa v ostatnom čase niektorí ľudia navzájom nevraživo napádajú, odsudzujú, či posudzujú. Kde? No predsa všade, v rodine, v škole, v práci, v zdravotníckom zariadení, v politike, v spoločnosti... Do našich sŕdc sa postupne vkráda intolerancia, často sprevádzaná agresivitou. Prečo? A vari sme zabudli na to, že každý z nás je iný, jedinečný, neopakovateľný? Viete si predstaviť, ako by to vyzeralo, keby sme boli všetci rovnakí? Ja teda nie.
V horúcom lete takmer všetci vyhľadávame vodu. Je to tak, leto je nevyhnutne spojené s vodou a kúpaním. Niekto má rád more, iný dá prednosť jazerám, či prírodným kúpaliskách, ďalší možno uprednostnia návštevu Wellness centra. Každý podľa chuti a samozrejme aj podľa finančných možností. Ja má rada, okrem iných možností, aj vodu v Podhájskej, oceňujem jej liečivé účinky. Táto voda je svojim zložením prirovnávaná k vode Mŕtveho mora. O Podhájskej som v súvislosti s liečivými účinkami už písala. Teraz ma zaujali sochy, ktoré sú súčasťou areálu a spríjemňujú pobyt návštevníkom termálneho kúpaliska. Ak máte chuť, zostaňte ešte chvíľu so mnou. Ponúkam niektoré z nich, ktoré som si pri ostatnom pobyte v Podhájskej vyfotografovala.
Skôr, či neskôr každý z nás pocíti nutkanie radiť. Chtiac-nechtiac začneme sa pliesť do záležitosti iných ľudí. Máme vôbec radiť? Z vlastnej skúsenosti viem, že aj dobre mienené slová nemusia byť vítané. Aj keď sa nám na prvý pohľad môže zdať, že ľudia radu potrebujú, že nás o ňu dokonca žiadajú, pravda je taká, že poradiť nechcú. Čo teda chcú? Najčastejšie chcú počuť náš súhlas, našu podporu k rozhodnutiu, ktoré urobili už dávno predtým, než nás vôbec o radu požiadali.
Každý človek sa učí inak: zrakom, sluchom, pohybom, zážitkom... Dobré „občianske" vzdelanie," nie je len to školské, predpokladá, že sa vieme dívať okolo seba, vieme a chceme sa pýtať, rozumieme, premýšľame a tvoríme...
Nie sú medzi nami, ale sú nezabudnuteľní pre svoju výnimočnosť. Aj takto zvykneme hovoriť v súvislosti s nezabudnuteľnými osobnosťami. Medzi takého osobnosti rozhodne patrí i Zora Kolínska, ktorá do umeleckého neba odišla 17. júna 2002. Z roka na rok je menej a menej tých, čo majú identické spomienky na vynikajúcu herečku a speváčku, alebo, že by bolo správnejšie na vynikajúcu speváčku a herečku Zoru Kolínsku. Ona sama, ako sa dozvedám z jej životopisu, sa nepovažovala za spievajúcu herečku. Obidve profesie sa snažila od seba oddeľovať.
Láska môže mať veľa podôb. Láska k ľuďom, láska k rodičom, láska k deťom, láska k prírode, láska k národu, láska k Bohu... Nech je to láska ku komukoľvek, či ku čomukoľvek vždy ide stav krásneho citového rozpoloženia. Láska je cit všeľudský, všetci sme prístupní láske, každý z nás má svoje jedinečné a neopakovateľné skúsenosti. Rozdiel je len v našom prežívaní. Rozdiel je v tom, ako dokážeme lásku dávať i prijímať. Rada som poslom „dobrých správ," ktoré dokážu navodiť príjemnú a láskyplnú atmosféru. Ak máte čas a chuť, zastavte sa prosím na chvíľu...
Dovolenky sú v plnom prúde. Veľa ľudí sa zrejme k moru ešte len chystá. No sú aj takí, ako ja, ktorým zostali, už len krásne spomienky. Prejdem si fotografie, prehrám si video... Urobila som tak aj počas ostatného - upršaného víkendu a spomínala som. Na čo som spomínala najviac, a o čo sa chcem s vami podeliť? Tentoraz to bude nádherný koncert cikád. Čo nemôžem povedať, napíšem. Ak máte chuť, ostaňte chvíľu so mnou...
Zvolila som si tému: Rok 2012 - Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Uvažujem, či je tento článok vôbec vhodný na blog. Zo skúsenosti viem, že ho navštevujú prevažne mladí ľudia. Alebo, že by bol vhodný práve preto? Uvidíme. Životné skúsenosti mi nedajú mlčať a tak aj ja pridám pár slov na tému solidarity medzi generáciami. Spoločne žijeme na planéte Zem, je úplne jedno, či sme mladí alebo skôr narodení, pre každého je tu miesto, ibaže treba na to myslieť a akceptovať to.
Trochu sa ochladilo, zrejme ste to uvítali aj vy. Určite sa nám v tomto počasí lepšie „zvŕta" aj okolo sporáka. Priznám sa, už mi to chýbalo, ale v tom teple som rúru na pečenie radšej nezapínala. Už to ide! A tak ponúkam recept na jednodnoduché, ale výborné rožteky, ktoré môžeme podávať, ako pečivo k predjedlu i s rôznymi pomazánkami.
Je toho naozaj dosť. Bezdomovec je svojim spôsobom slobodný človek, slobodný muž alebo slobodná žena. Môže si vybrať, kde bude večer spať a môže si svoje dni zorganizovať ako chce. Môže chodiť po ulici, po meste, po svete... s jednou, s dvomi taškami, môže spať v parku, na železničnej stanici... Každý večer si môže dokonca vybrať inú lavičku. Nikto na neho nečaká, nikto sa s nim nebaví. Nemusí brať na nikoho ohľad, nemusí stihnúť žiadny termín. Nemusí platiť dane, nemusí upratovať dom, nemusí sa starať sa o záhradu, nemusí sledovať účty. Nemusí sa trápiť, že má zlého šéfa, ktorý mu málo platí, nemusí sa obávať arogantných kolegov v práci. Nemusí mať hodinky, pretože ich nepotrebuje, veď má nesmierne veľa času. Hoci má relatívnu slobodu často je chorý, bez skutočného domova vydaný na milosť a nemilosť svojmu okoliu. Jeho „sloboda" koniec - koncov znamená zatlačenie na okraj spoločnosti. Nuž takto akosi ubiehali moje myšlienky pri pohľade na bezdomovcov, ktorých domovom je železničná stanica. A nebolo to príjemné čakanie. Možno som takto na chvíľu vedome "odišla" z toho nie veľmi príjemného prostredia železničnej stanice.
Toľko krásnych kvetov, ktorý si vybrať? Dnes ich je skutočne nesmierne veľa. Nejde len o to, čo do záhrady zasiať, zasadiť. Dôležité je kvety a kríčky aj vhodne skombinovať, potom je záhrada plná kvetov od jari do jesene.
