Katarína Bagoči
Prsteň
V pondelok nám švagor, ktorý by mi mohol byť starším bratom, hovoril o vnútornej kráse, o jednej Láske ku mne, a ja som sa tak sama v sebe pýtala, čo táto láska znamená v praxi.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík: Kamienky v topánke, Hrkálky, Maternity blues, Lover of my soul, Metamorfózy
Kamienky v topánke
Katarína Bagoči
Strany. Zo všetkých.
Všetky posledné dni sú o jednom boji, propagácia rozumu, reklama naňho mne, bez podprahovosti, celým svojím kráčaním pripomínam striebornú púpavu, fúkanie do nej, letiace neprístojnosti, obzerám sa za vecami, ktoré vypúšťam, lebo ťažia a som so sebou spokojná. Zakladám si na atmosférickom prežívaní prítomnosti. Zakladám si na tom, aby bol diár v duši stále plný, návštevné hodiny stále otvorené, aby sa v nej pravidelne vetralo.
Katarína Bagoči
S fľaškou v ruke
Na duši vznikajú strie, lebo sa prudko rozrastá. Celulitída. Tkanivo sa trhá a cievy, čo ho vyživujú bolia. Sedím na prednáške, ale utekala by som. Kdekoľvek. Keď neviem čo so sebou, mám chuť ísť. Je nás tu jedenásť a ja som v bielom. Isteže mám nejaké citové pohnutia, ale nechám ich žiť. I keď by si zaslúžili skapať-keby som bola hedonistka. Ale ja nie som.
Katarína Bagoči
Trojuholník
Zobudila som sa pred devätnástou, odvtedy som doteraz takmer mĺkva, vo vnútri úpenlivo rozprávam, som zaneprázdnená tým, čo cítim a cítim toho akurát tak dosť.
Katarína Bagoči
Umel(eck)osť
Také sa mi asi ešte nestalo. Veľmi sa mi chcelo spať, veľmi, ale nedalo sa, tak som si čítala Nevyšlapanou cestou s polootvorenými/polozatvorenými očami, ktoré sa mi nežne zahaľovali viečkami, krásna únava, jeden z najkrajších zmyslových vnemov. Tak som, akože ja nič, pomaly zhasínala lampu, knihu nechala v ruke a vedome zatvorila oči. A nič. Nedalo sa. Vnútri mňa niečo neustále bzučalo, vibrovalo, chvelo, niečo telesné, nepokojné, neuspateľné. Kniha sa mi vykotúľala z rúk aj postele a urobila rachot. Zaspala som.
Katarína Bagoči
SunSquare
Zobudila som sa o 20:40 sklamaná, že ešte nie je ráno. Čo teraz budem robiť? Zobudila som sa o 20:40 vedomá si pálivých skutočností včerajškodneška aj iných dní. Cítim sťahujúci smútok. Je mi smutno. Je mi smutno.
Katarína Bagoči
Roztrúsenosť na pozametanie
Myslíme si, že to tak má byť. Chcela by som to všetko vyobliekať do slov. Nedá sa, prečo nie? A sú aj iné prečo nie. Vieš čo, kašlem na to, že chcem vedieť prečo, netreba mi prečo, potrebujem ako, ako t-e-r-a-z, v tomto postmodernom januári, v tomto pop-art živote vedieť oceniť aj gýčový sneh. A predsa mu poviem, 20-ty raz za život, sneh, si pekný, pekne snežíš, možno na naše spustnuté duše leješ polevu, nech viac držíme pokope.
Katarína Bagoči
Z korálok
No hej, povedzme, že mi je dobre. Životne dobre. Taký život, ktorý niekedy nemôžem brať vážne, lebo je smiešny. Rozumej nie vtipný. Niekedy neviem, či sa mám nad svojou tragikomickosťou rozplakať alebo sa akože nasilu zarehotať. Momentálne sa ním nemienim zaoberať a nie vždy sa viem pred ním sklánať. A hoci mi večer bolo dobre, že až, na rozliatie, nemalú chvíľu predtým sa moje srdce chcelo vysmrkať, zaskučať si ako zbitý pes. Chcelo sa mu revať a byť na chvíľu nedospelo rozmaznané. A možno som chcela predĺženú chvíľu a nevadil by mi ani celý deň...
Katarína Bagoči
Večernica
Chcela som ísť. Chcela a dosť na to, aby som ozaj šla. Keby som tak mohla za seba poslať iba dušu a doma si utešiť zvyšok. Škrípe vo mne dilema. Ešte stále a dosť hlasno a rezavo.
Katarína Bagoči
Med
Vonia mi iba kombinácia kamiliek a medu, ale ich chuť nie. Vonia mi prísľub alebo tušenie niečoho, čo by mohlo byť, ale nie je. Každý deň sa zobúdzam s tým, že nakopnem svoj život, že sa nakopne sám, že budem cítiť jeho citrusovú šťavu, že budem veľa piť, že sa ho veľa najem. Chcela by som plávať v mede a neprekonávať jeho tiaž, ale vylízať sa z neho. A potom sa nájdem, skrytá v ňom, osladená a taká akurát.
Katarína Bagoči
Keď hovorím a nepočujem sa
Zase pozorujem svoje tendencie skrývať sa. Kam? Pred kým? Pred čím? Na čo? Ľudia sa mi míňajú na ceste. Dnes som cítila ľudský chlad. Mrazil ma iba jemne v týchto horúčavách. Kým mám seba, nič ma o mňa nemôže okradnúť.
Katarína Bagoči
Trávičkovo
Ja lenivá jedna. Konečne už lenivá nie som. Už mám za sebou kopu práce. Čmachtám sa v kakaovej vode a piškótový kocúr mi lezie do roboty. Tak mu hádžem veľkonočnú klobásu a vytešujem za z jeho vytešenia.
Katarína Bagoči
Pád na korčuliach
Ráno som sa prebudila s pocitom, že posteľ by mi bola prednejšia ako nový deň. Ale... zrazu ma to napadlo. Idem na korčule!!!
Katarína Bagoči
O nádeji a jednej otázke
Chytil si ma smútok. Ako sa chytajú motýle do siete, bystro a šikovne. Lenže ja nie som motýľom, len obyčajnou ženou, čo chodí po zaprášenej zemi, a tak si ma chytil smútok celkom prozaicky. Vystupňovaný pod prúdom čistej, sviežej, kúpelňovej vody až na strach, čo bude, ako budem žiť, ako sa z neho vyzujem. Myslím na včerajší sen, tá známa téma, ten známy námet, zomieram a cítim, že je to tu, môj koniec, čakanie a zvedavosť, aké to asi je, zomierať a cítiť to na tele, fyzicky, bolestne, zahanbene, v sne si skúšam, ako sa asi človek cíti, keď umiera tragicky, keď vie, že o chvíľu vybuchne, vzbĺkne alebo, alebo čokoľvek také, také ťažké, také zlé. Čakala som a ďalej už neviem...
