Sandwich maker. Na nejaký čas býva v Dánsku. Poštovú schránku s nápisom martina.balog má zavesenú na gmail.com. Zoznam autorových rubrík: Ľudské, tak akurátne, Dánsko, Krížom-krážom, kde som doma, Nerozumiem, Keď mlčanie nepomáha, Malilinkosti, Svätuškárenie, Súkromné, iba na mojom blogu, Tajný šuflík úplne naspodu
Hneď na ráno to na mňa prišlo, povznesená nálada z názvu železničnej spoločnosti: Arriva. A riva a riva! Čo iné španielske už Slovákovi príde na um a zostane mu to tam, kým nezafúka vietor. Vietor trochu zafúkal a hladinku som si neudržala (vlak si vozí vlastné nálady).
Dáždniky sa tu nenosia (vietor), ľudia na ulici sú v čiernom. Ešte neviem, čím to je, ale nepremokavú bundu nosí deväťdesiat percent populácie čiernu. Aj kočíky sú čierne, ale o tom možno nabudúce. A deväťdesiat percent z tých deväťdesiatich percent ľudí v čiernych nepremokavých bundách pohŕda aj kapucňou, chodia po ulici a žmúria oči kvôli kvapkám dažďa.
Mám taký plán na víkend: Stretnutie po desiatich (toniejemožnédesiatich) rokoch. Uvidíme (sa).
... a to len preto, lebo chodím (ešte) do škôlky. Nie je to zlomyseľnosť, že to nepreložím. Rozrušená? Alebo priamo vzrušená? V každom prípade to bola, prepytujem, prča. Včera...
Asi pred piatimi rokmi si jedna zamračená osemročná slečna pofrflala: Zase sa Nikolin sloh páčil učke viac. Ale ja viem prečo. Mala tam viac adjektív... (Nasleduje odbočka, ale k malej Mariannke sa vrátim.)
... mi práve vliala novorozčítaná kniha Death Kit. Hľadala som niečo od S. Sonntag, najlepšie zadarmo, a toto jediné v knižnici mali. Už na tretej strane sa rozoberá smrť (aj na poslednej, napätie som nevydržala). Opakujem, hľadala som niečo od autorky a ani názov na neodradil.
... sa mi vybavili, lebo...Zjedla som jeleňa a dozvedela som sa to až zo slovníka. Taká nenápadná saláma to bola a hľa: hjort má byť po dánsky jeleň. V Berlíne sme kedysi zas požili Straussfilets. Jasné, Strauss bol skladateľ. Strauss je aj kytica. Nejaká špecialita, žeby? Na obale nebola v Zložení zmienka o druhoch mäsa, ktoré som poznala. Chutilo to vtedy nejako sladko, až som uprostred jedla vstala a konzultovala slovník: bol to pštros.Viem, že rôzni cestovatelia jedli chrobáky a larvy a vlastne hocičo. A ako dieťa sme chovali sliepky (ktoré sme aj jedli). Aj rozpolené zavesené prasiatko som na dvore videla a nič (to so mnou neurobilo). Len sneh bol zakrvavený, čo sa mi nepáčilo.Videli ste Michalkovovu Urgu? Gombova rodina žijúca osamelo na stepiach vnútorného Mongolska (Čína) si chcela uctiť hosťa. Pripravili mäsovú hostinu. Film som videla pred viac ako päť rokmi, ale nedokážem zabudnúť na scénu zabíjania ovečky. Držal ju v náručí, utišoval, a potom rýchlym pohybom (možno mal nôž) vnikol do jej vnútra a vybral srdce. Rada by som o tom nič nevedela... Ale s jeleňmi mám tuším problém aj keby boli len keramické. Čo dobrého ste dnes obedovali vy? (Zaslú
... ale keď nás bol pán domáci pozrieť, zistila sa, že je môj človek. Ako často mám tie kvety polievať? Hlúpunko sme sa obaja na seba chvíľku pozerali. Zamyslel sa ešte raz. A vymyslel to: veľkému kvetu v obývačke žltnú listy samé od seba. Nedá sa tomu zabrániť. Nemám sa trápiť. Kaktusy netreba veľmi polievať, to je zrejmé. Spálňový kvet schne. Určite je už starý... Aj tak sú to nevďačné malé zelené potvory.
Tvrdíme, že nežijeme s prírodou, že sme jej a samým sebe odcudzení. A pritom máme stále napríklad predstavu mája ako mesiaca rozkvitnutých stromov. Ak taký nie je, ani my nie sme takí, akí by sme mali byť. Dánsky máj. Upršaný. Studený. Bláznivý, ako náš apríl. Ten „lásky čas“ bol tuším v apríli. Apríl v rhuse bol nádherný a primerane svojej nádhere klamal. Každé ráno som pozerala z okna a nechala sa pomýliť jasnosťou oblohy, slnkom a občas ľuďmi v tričkách. Lebo tu je to tak: niekto nosí tričko s krátkymi rukávmi, niekto zimnú kombinézu. V jednej chvíli je horúco a vtom zafúka vietor. Zas sa mi to potvrdilo: nie je to v teplote. Vietor má silné karty, prebíja. Porazene som vytiahla zimné bundy zo škatúľ. Sedím si usoplená a už ani neviem, či sa môj najlepší priateľ volá Calgon alebo Colgate, alebo... Coldrex je to, áno. Cítim sa zle. Teplota sa mi ráno vyšplhala na neuveriteľných 36,5°C. Zas: nie je to v teplote. Chýba mi náš máj, to je isté. Ale vďaka letenkám za korunu sa teším na slovenský jún. Jupí! písané 01/05/05, Nové Dánsko ešte stále nemá internet oprava 04/05/05: Mali sme úžasnú májovú búrku aj predbúrkovým dusnom. Nosím rolák a jarnú bundu, di
Zvládli sme to a pomerne „hravo“. R. svoje oblečenie zhrnul do ruksaku (ja si to poskladám v novom byte sám, uvidíš). Som v našej rodine jediná, ktorá nedokáže myslieť o ťah dopredu. (?) Začal sa boj o spravodlivejšie Rozdelenie Sveta (a Statkov), RSS. Mamka, prečo ty spinkáš s ockom? Lebo ho mám rada. Ale ja ho mám tiež rada.Neskôr som sa mohla utopiť v argumentoch, nemala som na priamočiarosť výzvy: ty tu sedkaj, lebo ja sa v tomto Novom Dánsku budem báť! Tak pri nej ostal, kým zaspí. A ja tu skladám v našej izbe tvoje tričká. Keď ona zaspala a on dosedkal, pokrstili sme nové bývanie. Pozreli sme si Hair, požičala som z knižnice. Naposledy som ten muzikál videla... môže to byť takých osem rokov dozadu? Desať? Hair mi pripomenul moje vnútorné sťahovania. (Anglické: my inner moves to zas vyjadrí presnejšie.) Hair som dnes vnímala úplne inými očami. (Mám nástojčivý pocit, že dnes vidím lepšie. Do vecí. Dúfam, že to nie je symptóm šedého zákalu duše.)Vláčim všetko so sebou, pobalila som si všetky sny. Ani jeden som ešte nedarovala chudobnejším. Kasia, 33, sa ma vlani pýtala: naozaj sa do toho Dánska tešíš? Ty sa ešte nechceš usadiť? No, ešte sa nechcem. písané 1/05/05, Nové Dánsko
... nechala tašky s nákupom pred dverami, aj s peňaženkou, dokladmi a telefónom, vybehla som narýchlo o poschodie vyššie na strešnú terasu, druhý a posledný krát (zimné počasie tam predtým nelákalo).Z nekonečného priestoru okolo sa mi točila hlava. Alebo to bolo z tej vône vetra. Alebo z budov, ktorým sme pozerali do okien: z jednej strany psychológovia, z druhej jazykovedci. A dcérka sa ma vtedy spýtala: toto je čo? A ja som musela povedať pravdu: to je stena. Ona: No tak dobre. Ona mi to naozaj odsúhlasila a odklepla, bola to stena. Mohla to byť stena. A stena bola to, čo ju v tej chvíli zaujímalo....a začali sme baliť škatule do nového príbytku, kde nás namiesto prípojky k internetu čakala obrovská bonboniéra s nápisom Welcome... (Artúr Buchta bol tiež tak trochu sťahovavý.)... peňaženka, doklady a telefón mi ostali, kto by ich bral.
Idem cestou menšieho odporu. Sedím si v (takmer) horúčke s čajíkom a hrám sa nejakú stupídnu detskú počítačovú hru. Hrám sama pred sebou, že sa tým učím dánčinu. Dosahujem neuveriteľné skóre, ako mi zvestuje kreslený tigrík v imidžových okuliaroch. Du e fentestiks! Wau! A potom zisťujem, že sa hrá aj o medaily, bronzovú už mám. Strieborná, zlatá... Spomínam si, ako som sa raz uliala na pár dní z práce (tiež takmer horúčka) a hrala tetrisový maratón. Tetris je blbunká hra, v ktorej si zbierate bodíky a v zásade sa stále zlepšujete. Odpor ako prekážka. Menší odpor – menšia prekážka. fyzika...Odpor ako znechutenie. Z koho, z čoho? Z hráčov Tetrisu? ...verzus psychológiaAle vlastne neviem, či mám len menší odpor voči číselnému hodnoteniu mojich písmeniek (bez ohľadu na nominálnu hodnotu čísla a potom aj s ohľadom na ňu), alebo mám jednoducho strach. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Presne tam sme dospeli: aj ženy majú strach, že im klesne. Preháňam samozrejme: ja som tam dospela.Tak mi treba. Ale možno to s tou horúčkou prejde. Hmm, občas niečo prejde, ani to nemusíte prechodiť.
Mám miesto, kam sa chodievam cítiť ako malý slovenský multimilionár. Sebecky ho vlastním. Teraz v zime je len moje (a pár psov). Pol hodiny od dverí sa mi z neho kúsok ušiel.
Viem. Zahrávam sa s ohňom, keď s ním flirtujem... A možno len flirtujem s ohňom, keď sa s ním hrám. (Čo ja) viem.
O feldekovskom chudnúcom klbku, zásadových babkách, načúvajúcich penzistoch a šírom svete. Recenzia s ručením obmedzeným.
Konečne vypĺňam formulár pre dánsky Folkeregister (hurá, chcú si ma zlegalizovať!) a málinko zaváham pri dátume sobáša. Bol to posledný deň... koľko má jún dní, 30 či 31? Vidíš a ja to viem, zahundre môj legalizovaný. Karma chcela, aby som sa onedlho začala rehotať na Peťových svadobne omašličkovaných vetách. Ten “môj”, alebo “náš” príhovor bol tiež... nezaraditeľný. Závoj, rukavičky, dážď, pesničky z Repete a profesionálneho fotografa som si na svadbe nepriala. Chcela som dojímavý príhovor.
Hej, macocha, dones mi otrávené jabĺčko!, oslovila ma dcéra.Tak to teda nie. To NEMYSLÍŠ vážne.Čo sa dá myslieť, dá sa aj povedať (tvrdí ktosi, koho sa neodvážim citovať). Dcéruška, aj keď si z tých, čo ešte NEVIEJÚ dobre rozprávať, toto nie, dnes sa nehrám.
Ľudia na (slovenských) uliciach sa na vás neusmievajú? Prikážme im to! Keď sme už v tej Európe. Jedna európska smernica hore - dolu. Volala by sa Fenomén vymáhateľnosti príjemnosti obyvateľov EU a krajín prístupových rokovaní, čím viac genitívov, tým lepšie. Mám zákulisnú informáciu: smernica existuje. Už pred naším vstupom do EU to bolo pre vnímavejších jedincov (mhm, ako som ja) neprehliadnuteľné. Na nemeckých hraniciach sa na nás usmievali orgány... (Kontrolujúce.)
Z dovozu! Aký závan exotiky tieto slová kedysi obsahovali. Tajomná formulka Maďe in a za ňou vhodná krajina boli tým správnym magnetom. Samozrejme, nemysleli sme na dovoz zo Sovietskeho zväzu, Bulharska či Vietnamu. Taká nemecká kvalita bola a stále je synonymom vysokej kvality. Ale opravte môj dojem, ak máte iný: Nemci si na nej príšerne zakladajú.
