verí v smiech...... ČO NA SRDCI, TO TU ........ Zoznam autorových rubrík: Mudrovačky, Písačky a slovné hračky, Takmer zbytočné postrehy, Tajné tipy, Pre zmenu vážne, Rozhovory, Nezmysly všade vôkol, Fotografie, Súkromné, Mozaika
Keď píšem, mám na to zvyčajne dva dôvody. Buď dostanem nejaký nápad a následne sa do neho pustím, alebo cítim pretlak pocitov a potom písať jednoducho musím. Toto je ten druhý prípad. Cítim v sebe totiž hnev, čo buble pod zdanlivo pokojnou hladinou môjho ja už od chvíle, čo som včera ráno otvoril noviny a dočítal sa, že ani nie kilometer od miesta, kde bývam, presne kvôli hnevu umrel niekto, komu som sa ja v jeho veku až príliš podobal.
Vážení čitatelia, ani netušíte aké obrovské šťastie vás práve postretlo. Stali ste sa totiž výhercami najlepšieho článku uverejneného na tomto blogu v tejto sekunde, dokonca možno i minúte. Teda ešte celkom nie, ešte si ho musíte prečítať, ale to isto urobíte hneď po tom, ako vám poviem, čo všetko vás vlastne čaká. A že sú to veci...
Trevor Reznik nevie zaspať. Viečka mu síce z času na čas oťažievajú a už už sa zdá, že sa zatvoria, ale nie. Nedá sa, nemôže, niečo mu nedovolí. Keby nespavosť, čo ho umára, bola z tých, čo občas prepadnú každého, nebol by to problém. Ale problém to je, pretože Trevorovi sa nedarí zaspať už rok...
Pravdupovediac, hľadanie mi už lezie na nervy. Ztuctovelo. Hľadajú všetci kam len oko dovidí a ucho doslyší - či už partnera, zamestnanie alebo stratenú mladosť; kľúče od bytu, samých seba alebo aspoň ten trápny zmysel života. Stačí len prebehnúť zopár okolitých blogov a hneď na vás z niektorého vyskočí, že jeho autor či autorka sú zanietení hľadači, momentálne si vybavujúci živnosť v tejto oblasti. Nech idú radšej na huby, tam sa môžu nahľadať do zbláznenia. Na protest proti tomuto zhubnému trendu som sa preto ja, na rozdiel od podobných zblúdilcov nejasného smerovania, rozhodol dnes nehľadať absolútne nič - mám totiž vo veciach jasno a o všetkom viem úplne presne, kde sa to nachádza. Vezmem to ale radšej po poriadku - partnerka je na ceste z práce, zamestnanie presne tam, kde bolo i minulý týždeň, mladosť sa stráca len v hlave, kľúče spokojne visia v zámke dverí, ja sám som vždy tam kam sa pohnem a zmysel života, ako ináč, spočíva v hľadaní. A do kelu... :)
Knižnica Marcela Lacka (a.k.a. Man Himself), pár rokov dozadu. Ja, bezradne stojaci pred ňou, snažiaci sa vybrať si ďalšieho Stephena Kinga, čo som na ňom vtedy drahnú dobu fičal (a bol to veru dobrý rok). Marcel, alternatívny filmár, rýchlorozprávač a mystifikátor. Scéna je postavená, už len rozhýbať figúrky.
Stanislava Leslie - Missis Nový Čas 1996, playmate 2001, scenáristka, režisérka a patopsychologička píšuca o výchove, deťoch, modelingu a nakupovaní ako koníčku - už nie je medzi nami. Tento bolestivý a zdrvujúci fakt celkom isto uvrhne mnohých jej fanúšikov do najčernejších hlbín smútku veľkosti Mariánskej priekopy. Ja osobne na nich už čakám na jej dne a dúfam, že tam neostanem dlho sám.
Gorion Selaki bol chlapík fundovaný a podkutý, ako sa vraví, všetkými masťami mazaný - masťou husacou, bravčovou, kuracou a dokonca i masťou tvora pita-pita, o ktorom je známe zúfalo málo a napriek tomu sa medzi mastičkármi teší nezvyčajne vysokej popularite (návrhy na to, čo je vlastne ten pita-pita zač sa prijímajú do konca septembra, následne budú vyhodnotené a tie najlepšie z nich i odmenené).
Venované Pinovi, ktorý naliehal Perex P.S. Najprv si prečítajte prvú časť.
...alebo Zátvorková Rapsódia v Times New Roman. Upozornenie: Autor tohto článku má sklony k nadšeným chválospevom a ódam v období, keď ho niečo hlboko nadchne, čo je aj tento prípad.
Tieto riadky píšem vo vlaku. Teda vlastne, ak mám byť presný, vo vlaku už dávno nie som a sedím doma za počítačom, ale písal som ich tam, prisahám! Teda okrem tohto úvodu, kde to všetko len zbytočne komplikujem.Ako vždy.
Štvrť storočia som žil na 13-tom poschodí a mal som viac než dosť príležitostí oceniť čosi tak bežné ako výťah. Keď som občas musel vyšliapať 208 schodov deliacich ma od pohodlia môjho domova, neustále som si pripomínal poznatok, získaný z akéhosi časopisu, ktorý robil môj výstup omnoho znesiteľnejším: Každý schod predĺži váš život o štyri sekundy. Paradoxne, málokedy som mal dostatok času či vôle získať takýmto jednoduchým spôsobom 13 minút 52 sekúnd k dobru. Väčšinou som pred vidinou dlhovekosti uprednostnil jednoduchú možnosť stlačiť jediné jedno tlačidlo (tak dobre, v prípade privolávania výťahu maximálne 2) a všetku námahu preniesť na ozubené kolesá poslušného stroja, ktorý som (a to ma fascinovalo vždy najviac) nevymyslel, nezostrojil ani nenainštaloval. Vitaj Star Trek.No nie je ten svet vďaka vedcom úžasný?
Nikdy som nemal dredy (trochu škoda), červeno-žlto-zeleno-čiernu pásikavú pletenú čapicu pod ktorú by som ich schoval, ba ani tričko s Bobom Marleym pokurujúcim jointa. Predsa však, reggae dostalo i mňa. A čo je na tom najčudnejšie, podarilo sa to nie Jamajčanovi, ale Nemcovi !!!(ako som sa dozvedel len pred chvíľkou) Ottovi Tillmanovi, vystupujúcemu pod umeleckým menom Gentleman. A poviem vám, že je to i pre mňa samotného dosť veľký šok, pretože jeho hudba znie neuveriteľne jamajsky a autenticky. Hlavne však uvoľnene. Preto ak sa radi kníšete v bokoch a veríte v lásku a toleranciu, zožente si niektoré z albumov Confidence alebo Journey to Jah, naládujte do walkmana a hurá na slnko. Čaká vás jediné slovo - pohoda. A tú predsa chceme všetci, či nie?
V dedinách sa rodí...sorry, v rodinách sa dedí všeličo. Občas dom, občas hypotéka, občas neznesiteľný zápach nôh a občas rýchly metabolizmus v kombinácii s neznesiteľným charakterom. A niekedy tiež poslanie, v prípade mojej rodiny poslanie skutočne zriedkavé - aspoň raz v živote zatiahnuť záchrannú brzdu.
Netuším, koľkí ste zhliadli tento utešený film, keďže do našich kín sa nedostal, hoci je o triedu lepší než absolútna väčšina filmov jeho kategórie - filmov o láske. Mňa výnimočne príjemne prekvapil a okamžite sa vyšvihol medzi moje TOP. A ak si ho pozriete, môže sa to stať i vám.
Keď sa k nám z obrazoviek na Vianoce privalila tsunami, bolo to desivé. Toľko nešťastia, bezpočet mŕtvych, nedozierne škody.Nedotklo sa to snáď len tých najtvrdších cynikov. A hoci sme boli isto radi, že sa to nestalo práve nám, úprimne sme chceli nejako pomôcť a pomohli sme. Tak to má byť, takto by to malo vyzerať. Včerajšie londýnske udalosti sa obeťami na životoch tým ázijským ani zďaleka nepriblížujú a predsa sú strašnejšie - tak ako všetky teroristické činy zasa raz rúcajú ilúziu o "dobrej" podstate našej ľudskosti. A sms-ky tentokrát z teroristov dobrých ľudí neurobia.O to horšie to je.
Boli raz na svete kosec-pavúk a kosec-človek. Vy, ktorí máte čas a chcete si prečítať plnú verziu príbehu, kliknite rýchlo sem. A vy, ktorí chcete naopak rýchlu pointu, ako aj vy, čo ste sa práve vrátili z plnej verzie, čítajte ďalej.Tak teda: Jedného dňa, keď kosec-človek kosil, vyliezol mu kosec-pavúk na krk. Kosca-človeka to rozrušilo a zahnal sa po koscovi-pavúkovi rukou. Stačila chvíľka nepozornosti a kosec-človek nezbadal kameň schovaný v tráve. A tak sa stalo, že padla kosa na kameň, vydala cvendžavý zvuk (cvendž!) a odrazila sa nahor, kde neomylne odťala hlavy oboch koscov, jednu za druhou. A ja, ako sa zdá, zrazu nemám o kom písať.
Bol raz jeden kosec. Mnohí by ho nazvali pavúkom, ale to by ho len poriadne rozčertili. Kosce, ak náhodou neviete, sú totiž na pomenovanie pavúk alergické asi ako ako keď nazvete Škóta Angličanom. Klasickým pavúkom sa predsa o kosčích dlhočizných nohách ani nesnívalo! Starý dobrý Opilio parietinus, čo míľovými krokmi brázdi steny vášho príbytku, to je iná káva! Elegán. Onen konkrétny kosec, o ktorom bude reč, si žil svojim pokojným životom až do chvíle, kým mu cestu neskrížil kosec druhý. A keď sa kosci stretnú, veruže sa dejú veci!
Ištván bol človek s hrošou kožou. No tom som vám toho o ňom veľa nepovedal, čo? Žiadny hlboko pútavý perex, žiadna bomba na upútanie pozornosti. Ale veď dobre, nemusíte to čítať. Je to koniec koncov váš život. Robte si čo chcete.
Nič nevarte. STOP. Kašlite na recepty. STOP. Spáľte kuchárske knihy. STOP. Zastreľte Jamieho Olivera. STOP. Sleď v kôprovej omáčke. STOP. Potraviny IKEA. STOP. 69 korún v skle STOP. Choďte. STOP. Kúpte si. STOP. Dajte si doviezť. STOP. Zjedzte. STOP. Odpadnite z toho. STOP. Je to šialene dobré. STOP Ak budem niekedy na infúziách, poprosil by som Abba Dillsill Heringshappen in Dill-Marinade, intravenózne.END
Obsah predchádzajúcej časti: Maxim Brejnovič, zúfalo nepopulárny človek odpudivého charakteru, si necháva vyoperovať mozog, ktorý ho celé roky ovládal a dával mu to vyžrať, samé plevy od života. Operácia prebehne úspešne, následkom čoho Maxim schudne v rekordne krátkom čase viac než kilo bez toho, aby to na ňom bolo vidieť. Chápem, že tento fakt síce vôbec nie je dôležitý, na druhej strane ale, ruku na srdce, nie je to zaujímavé? Tak schválne, viete koľko váži taký mozog? Poviem vám. U dospelého muža medzi 1300 až 1400 gramov, u ženy o 10 deka menej, u múdrej sovy 2.2 gramu a u slona 6 kíl. Dobre, vzdelávací cieľ článku je týmto naplnený a môžeme sa opäť venovať fascinujúcim zbytočnostiam typu čerstvo demozgovaného Maxima Brejnoviča Light, ktorého neuveriteľné príbehy pokračujú len jedno kliknutie odtiaľto!
