Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločnosť, Dumky a úvahy, Vážnejšie dumky a úvahy, Autizmus, Viera a ja, Médiá a komunikácia, Moje malé postrehy, Spomienky na minulosť, Príbehy zo života, Ako si žijeme, Na margo, Bežecký tragéd, Pohodička
Strana maďarskej koalície je vraj rozčarovaná a šokovaná z dnešného prerozdelenia rímskokatolíckych diecéz. Vraj neboli vypočuté prosby 400 tisíc veriacich maďarskej národnosti, ktorí by si zaslúžili, aby mali svojho pastiera maďarskej národnosti.
Na žurnalistiku do Bratislavy ma prijali niekedy na jar v roku 1990. Pamätám si doteraz, ako som sa, spolu s našimi, tešil. Bratislavská žurnalistika bola vtedy pojmom, ťažko sa na ňu dalo dostať. Na Slovensku bola v tom čase jedinou katedrou žurnalistiky.
Včera som si opäť raz uvedomil, ako blízko mám k nemu, prakticky deň čo deň...
Pred časom som písal, že nesúhlasím s registrovanými partnerstvami, okrem iného aj preto, lebo sa obávam, že časom prídu homosexuálne páry aj s požiadavkou na adopciu detí. Nuž, táto chvíľa prišla. Ľudia vraj majú právo adoptovať si deti bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Francúzsko diskriminovalo lesbickú ženu, keď jej zabránilo v adopcii dieťaťa s odôvodnením, že „chýbala rola otca“.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vydala v utorok tlačovú správu. Vraj návrh slovenského tlačového zákona je v demokraciách neprijateľný a obmedzuje slobodu tlače. Aký je pohľad z druhej strany na tento list?
Ten pohľad na maličkého Samka dojal aj mňa. Ako mohla matka nechať napospas osudu svoje tak krásne dieťa?
Denník Sme uverejnil vo svojom piatkovom vydaní komentár „Srbsko by malo zostať celé“, ktorý napísal Raju G. C. Thomas, americký politológ a emeritný profesor Marquettovej univerzity. Za tento krok patrí spomenutému denníku plusový bod. Čitateľ si konečne mohol prečítať aj iný pohľad na problém Kosova. Za všetko citát profesora Thomasa: „Umožnenie kosovskej nezávislosti by dokázalo, že násilný separatizmus funguje.“
V Čechách sa už začal súboj dvoch osobností o prezidentské kreslo. Lepším kandidátom na prezidenta Českej republiky je podľa môjho názoru Václav Klaus. Najmä z týchto dôvodov:
Ten pocit, keď to človek zistí, má asi najbližšie k bezmocnosti a hnevu. Podobne to bolo aj u mňa. Myslel som si dovtedy, že mne sa to nikdy nemôže stať...
Pokiaľ viem, EÚ aj v rámci Schengenu nie je jeden superštát, ale dobrovoľné zoskupenie samostatných a nezávislých štátov. A Schengen iba odstraňuje bariéry.
Na Vianoce máme vraj k sebe bližšie. Naozaj, alebo len tak naoko? A ak aj k sebe bližšie máme, nie je to len preto, lebo sme do toho tlačení spoločnosťou, istými tradíciami a zvykmi? Veď na Vianoce sa to predsa patrí, mať k sebe bližšie. Urobiť akciu pre bezdomovcov. Dať polievku chudobným. Urobiť zbierku pre choré deti. Či pre deti z detských domovov. Určite, sú to všetko bohumilé aktivity. Na ktorých však visí jeden tieň. A to je ich (česť výnimkám) takmer monopolná previazanosť s Vianocami.
Uvedomujem si, že pohľad muža na problematiku interrupcií nemôže byť nikdy taký, ako pohľad ženy. Žena je tá, v ktorej tele vzniká nový život. V jej tele sa vyvíja nový človiečik. Žena ako matka tak doslova na vlastnej koži prežíva celé svoje tehotenstvo. Preto iba ona vie, aký je to pocit. Nielen vtedy, keď toho človiečika cíti v brušku. Keď sa ten človiečik narodí. Ale aj vtedy, keď z nejakej príčiny príde k umelému ukončeniu tehotenstva...
Ten chlapík sa plným menom volá Julio Gonzales Ferreira. Je z Paraguaya a hráva v paraguayskej prvej futbalovej lige za mužstvo Tancuray. Jeho príbeh o stále žijúcej nádeji priniesla česká Mladá Fronta Dnes...
Veľmi pozorne som si na nedeľnej omši vypočul Pastiersky list slovenských biskupov. Ocenil som ho, téma lásky, ktorej sa venovali, je (nielen v tejto dobe) vysoko aktuálna. S dvomi konštatovaniami biskupov však nesúhlasím...
O Miškovi a Marekovi Müllerovcoch a ich rodičoch som písal už dvakrát. Keďže ich príbeh sa žiaľbohu skončil smutne, chcem sa k nemu ešte raz vrátiť...
Až 25% Nemcov si vraj myslí, že nacionálny socializmus mal i dobré stránky. Výsledky prieskumu časopisu Der Spiegel dokonca ukázali tretinový súhlas Nemcov nad 60 rokov s položenou otázkou. Po 62 rokoch od konca II. svetovej vojny stále veľmi vysoké čísla, ktoré dokumentujú, že názory miliónov obyčajných Nemcov sú ešte aj po rokoch odlišné od oficiálneho postoja politikov k tejto časti nemeckých dejín. Pri pomyslení, že národný socializmus bol podstatou hitlerovského režimu, ktorý rozpútal najkrvavejší vojnový konflikt v 20. storočí, sú to čísla určite šokujúce.
Žiaľbohu, ten príbeh nebude mať asi šťastný koniec. Vidiac smutné tváre doktorov, počujúc ich pesimistické prognózy, zdá sa, že po Marekovi ani Miškovi nebude dopriate požiť dlhšie na tejto zemi. Vždy, keď pozerám, počúvam či čítam o Miškovom boji, zmocňuje sa ma veľký smútok. Na druhej strane však prejavujem veľkú úctou. Mame siamských bračekov. A odborníkom z Kramárov.
Mám rád tie chvíle. Chvíle, keď sa do nej zvyknem tak zahĺbiť, že ani čas nevnímam. Keď ma chytí hneď na začiatku a ja sa od nej nemôžem odtrhnúť. Keď ňou prechádzam a nič iné nevnímam, len ten príbeh, ktorý skrýva...
V minulých dňoch bola po rokoch opäť hviezdou správ. Opäť jej patrili titulné stránky novín, pozornosť kamier a mikrofónov. Marion Jonesová, držiteľka piatich zlatých olympijských medailí zo Sydney. Tentokrát pozornosť získala nie za svoje športové výkony. Médiá i svet zaujala jej spoveď. Že tie medaily získala vďaka dopingu. Priznanie po siedmich rokoch...
To vyjadrenie riaditeľa třebíčskej nemocnice Petra Mayera v MF Dnes ma šokovalo. Takže nemocnica, v ktorej došlo k zámene bábätiek, s onou udalosťou vraj nemá problém. Problém majú iba médiá a jedna rodina...
