Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločnosť, Dumky a úvahy, Vážnejšie dumky a úvahy, Autizmus, Viera a ja, Médiá a komunikácia, Moje malé postrehy, Spomienky na minulosť, Príbehy zo života, Ako si žijeme, Na margo, Bežecký tragéd, Pohodička
Za viac ako tri roky blogovania som v mojich textoch zatiaľ nereagoval na texty druhého blogera. Ani som priamo neobhajoval kroky ministerstva kultúry, či samotného ministra. Takisto nepatrím k tým, ktorí by tvrdili, že ministerstvo kultúry nerobí chyby. Ani že by tlačový zákon nemohol byť lepší. Ale vytáča ma, ak sa kritika zamieňa so zavádzaním. Tak ako to v článku na svojom blogu predviedol Matej Hospodár.
Mať malé deti znamená pre rodičov sa aj mať na pozore. Nemyslím teraz na nič „dospelácke“, ale na jazyk. Pretože decká majú uši ako antény. Rodičia určite vedia, o čom hovorím.
Včera som si, náhodou (keďže od obeda lialo ako z krhly, motali sme sa s deťmi doma), pozrel na Markíze Srdcové záležitosti. A len som žasol, ako sa v relácii účinkujúci mládenec snažil (ne)zapôsobiť na ženu, ktorá si ho vybrala. Tu nejde o to, že si ho vybrala, ani o fyziognómiu. Ten chlapík svoje názory prezentoval celkovo ako svoje vlastné, ktorými sa snaží na druhé pohlavie zapôsobiť v každej situácii. Alebo teda skôr nezapôsobiť. Pretože počúvajúc ho, myslel som si, že som sa narodil nie niekoľko rokov skôr, ale minimálne o pár desaťročí...
Koľko dostane vrah, ktorý dokopal na smrť 21-ročného Dubničana pred jedným z miestnych barov? Pätnásť rokov? Viac? Menej? Aký trest je adekvátny za brutálnu vraždu? Ak by dostal napríklad tých 15 rokov, v prípade dobrého správania sa môže vrátiť z väzenia domov už po odpykaní dvoch tretín trestu. Takže o desať rokov by bol doma. Je to spravodlivé?
V nedeľu máme v našej farnosti spoločnú spoveď. Veľkonočnú spoveď. Príde viacero kňazov, spovedať budú niekoľko hodín. Samozrejme, záleží na záujme veriacich. Na poslednú „veľkú“ spoveď, vianočnú, prišlo v našom mestečku 700 ľudí. Málo? Veľa?
Český brankár Vlastimil Lakosil si v tejto hokejovej sezóne užil svoje. Na jednej strane výborné zákroky vo väčšine zápasov, bol oporou HC Martin, patril k ťahúňom mužstva, bez neho by to Martinčania tak vysoko v tabuľke určite nedotiahli. Lakosil bezpochyby patril k najlepším gólmanom extraligy. Počas sezóny si však vybral aj kus smoly. Ale – bola to naozaj smola?
„To je ale legrace!“ komentovala cez víkend dcérka naháňanie sa so sestrinými deťmi. Segrina dcérka sa ma následne spýtala, čo to je, tá legrace...
Hneď som vedel, že sa niečo stalo. Otcov hlas v telefóne znel, povedané veľmi mierne, napálene. V prvom momente som sa zľakol, že sa niekomu z rodiny niečo stalo. Chvalabohu, všetci boli v poriadku. Otcov hlas emotívne zafarbilo niečo iné. Niekto nám na našom pozemku na konci dediny vyťal orech.
A možno ani nie doslova ufúľané, ale také pohodové. A ani nie celé rána (počas týždňa bývajú na začiatok skôr o strese), ale hlavne minúty po tom, ako hodím syna do špeciálnej školy. Keď si, už v Bratislave, nájdem čas na „mojej“ pumpe na obligátnu kávičku spojenú so Športom.
Národniari asi doteraz spali. Kto iný, ak nie národná strana, mal už dávno iniciovať serióznu diskusiu o pozitívach a negatívach prijatia eura na Slovensku k 1.1.2009? Nič také sa nedialo, v médiách až donedávna prevládal skôr čisto pozitívny pohľad na skoré prijatie eura. O negatívach sa ani zďaleka nezvyklo tak detailne hovoriť.
O dva dni možno skočíme s manželkou na večeru (ak budeme mať babysitting). Minimálne kytičku však dostane určite. Aj s prianím a poďakovaním. Malú kytičku so sladkosťou dám už aj dcérke Borke. A minimálne cez telefón sa určite spojím aj s maminou, so sestrou a s ostatnými môjmu srdcu blízkymi ženami. Aby som im takisto poďakoval za to, že sú.
Čo by ste robili, ak by vám dobrý kamarát nezdvíhal celé dni telefón, a následne by vám poslal stručnú sms správu znejúcu: „Zrútil sa mi svet!“/?/
Slušní ľudia to majú v tomto svete ťažké. Pretože tento svet pre nich ani zďaleka nie je prechádzkou ružovou záhradou. Podľa niektorých predstavuje tento svet džungľu plnú jedovatých hadov a iných nebezpečných tvorov. Podľa druhých je plný vlkov, s ktorými vraj treba vyť, bez toho človeka zožerú...
Mesiac marec je zasvätený úcte svätému Jozefovi. Čo pre moju rodinu znamená aj to, že sa každý marcový večer, spolu s deťmi, pomodlíme „k Jozefkovi“. Tento zvyk som si priniesol z detstva, kedy sme sa takto modlili s mojimi rodičmi aj starými rodičmi. Vždy každý večer v marci, pred spaním.
Na nedeľnej svätej omši budeme mať spolu s manželkou o jeden dôvod viac s pokorou ďakovať za ochranu...
Neveril som vlastným očiam, keď som na www,idnes.cz čítal správu o tom, že istá 26-ročná matka žaluje nemocnicu za to, že sa jej pred 8 rokmi narodilo zdravé dieťa. Tá matka chcela podstúpiť onoho času interrupciu, čakala dvojičky po tom, keď zistila, že je „nečakane tehotná“. Lekár následne odstránil len jeden plod. Z druhého sa narodilo zdravé, momentálne osemročné dievčatko. Za ktorého narodenie žiada matka teraz peniaze od nemocnice, v ktorej ho porodila.
Dostal som dnes reakciu na texty na mojom blogu, ktorá ma dostala. A dojala. Po súhlase od odosielateľa si ju dovoľujem publikovať, pretože je svojím spôsobom výnimočná. Ak má bloger aspoň jedného takého čitateľa, akým je autor nasledujúcich riadkov, potom má ten blog zmysel...
Posledné dni sme spolu s deťmi trávili na horách, zúfalo hľadajúc aspoň aký – taký fľak snehu na sánkovanie. Snehu naozaj veľa nebolo. Ale srandy, o tú sme núdzu nemali. Majko a Barborka občas teda riadne zapotili...
Nikdy ním nechcel byť. Ako dieťa spával celkom dobre, a to celú noc. Neskôr, ako dospelému, sa mu však spánok trošku začal vymykať spod kontroly.
