Články od Jozef Bednár

Jozef Bednár

O jemných melódiách, blbcoch a čase, ktorý nestojí

Hrubý prepis mojej dnešnej konverzácie so synom počas cesty zo školy v Bratislave domov do Šamorína. Podobné dišputy vedieme so synátorom v aute deň čo deň. Chce to trpezlivosť, odpovedať sedemročnému synovi. Alebo „len“ plniť jeho pokyny. Pri tejto debate často mávam pocit, že v aute sa jeho autizmus stráca. Komunikuje väčšinou k veci. A ak aj náhodou nie, tešíme sa zo spoločných chvíľ. A ja tieto rozhovory milujem. Ešte viac však milujem Maja. A v takom prípade nie je čo riešiť, ani opakujúce sa otázky...

7. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
18

Jozef Bednár

O (takmer) zahodených oblekoch a čakaní pred zabuchnutými dverami

Za posledný týždeň sme v rodine prežili dve neplánované udalosti. V prvej chvíli nás s polovičkou pri obidvoch zalial pot. Veľa nechýbalo, a mohli sme si teda poriadne „zarobiť“. Z roztržitosti. Chvalabohu, v oboch prípadoch nám nakoniec mohlo odľahnúť. Mali dobrý koniec...

5. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 887x
1

Jozef Bednár

Už chápem ten strach

Počas 34 rokov svojho života som bol operovaný dvakrát, obidva razy ako malý chlapec. Raz mi operovali slepé črevo, druhýkrát tukový nádor. Obidve operácie si so mnou (napriek tomu že, ak to tak môžem napísať, neboli veľmi vážne) odtrpela aj moja mama. Keď ma odvážali na operačný sál, plakala. A plakala aj keď ma viezli späť, už šťastne po operácii. V tých slzách bol skrytý strach o syna. Obyčajný rodičovský strach...

3. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Jozef Bednár

Teta Špalková, suseda Cichá a človečina na dedine

„Tak toto sú veci, ktoré sa nedajú zaplatiť ničím,“ povedala mi po odchode z cintorína v rodnom Dubovom s úsmevom polovička. Boli Dušičky, a my sme si prišli uctiť pamiatku našich zosnulých, zapáliť sviečky, porozjímať. Popritom sme však, tak ako vždy, stretli medzi hrobmi mnoho známych a s niektorými prehodili reč. Ono v podstate každý, koho sme stretli, bol náš známy. Veď na dedine sa ľudia poznajú...

2. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Jozef Bednár

Nietzsche, kravy – a úvaha o čase a smrti

Na môjho Mareka príde raz za čas istá nostalgia. Vtedy povie slová, ktoré až zamrazia. Ako pred pár dňami. Parkujem pred domom po návrate z práce a zo školy. Majo ma čaká pred bytovkou, kým zamknem auto. Vidím, že sa s veľkým zaujatím pozerá hore na jasnú oblohu. „Ocko, ja by som chcel ísť do nebíčka,“ hovorí, ako sa k nemu blížim, stále veľmi pozorne sledujúc nebo nad nami. „Majko, ešte si maličký, teraz si tu s nami. Ľúbim Ťa,“ odpovedám. Nič lepšie mi v tej chvíli nenapadá.

31. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Jozef Bednár

Osemdesiate roky

Ľudia si na ne často spomínajú. Na osemdesiate roky minulého storočia. Napriek tomu, že boli takmer celé rokmi socializmu v našich končinách (po nástupe Gorbačova v ZSSR postupne slabnúceho), mnoho z nás (narodených v prvej polovici sedemdesiatych rokoch) na ne s patričnou dávkou nostalgie spomína aj ako na krásne roky detstva a dospievania...

30. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Jozef Bednár

Šťastný dolámaný taťo

Toto je asi údel väčšiny otcov (a takisto aj mám), majúcich malé deti. Že vstávajú takmer každú noc „ celý dolámaný“. Napriek tomu si nesťažujú. Skôr naopak. Dúfajú, že tento stav bude trvať naveky. Pretože byť ráno dolámaný rodič je jednou z najkrajších chvíľ na svete. Viem, o čom hovorím. Ja som takto dolámaný vstal tento víkend v sobotu ráno. A moja polovička nebola na tom o nič lepšie...

29. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Jozef Bednár

Matkine slová

„A objímaj svoje deti, toľko, koľko môžeš a vládzeš. Nič nie je dôležitejšie. Ja som Ťa tiež mohla viac objímať. Teraz to ľutujem, že som tak nerobila. Bola som prísna na Teba i Tvoju sestru. Príliš prísna. Mojkala som sa s Vami, ale – mohla som viac,“ povedala mu mama do telefónu. Tak otvorene, ako nikdy predtým. Možno svoju úlohu zohrala odlúčenosť, keďže mama volala zo zahraničia. V cudzine osamote človeku napadajú rôzne myšlienky...

26. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 054x
2

Jozef Bednár

Dobrý novinár

„Čím chceš byť, keď budeš veľký/veľká?“ spytujú sa často rodičia svojich detí. Deti odpovedajú všelijako. Chcem byť futbalistom. Doktorom. Spevákom. Smetiarom... Hovoria spontánne, spomínajú povolania z rôznych dôvodov. Niektoré deti sa chcú jednoducho „potatiť“ či „pomamiť“. Iné túžia napodobniť v dospelosti svoje vzory z televízie či médií. Druhým sa páči auto... Väčšinou sa tieto detské sny v dospelosti posúvajú iným smerom. Ale sú aj výnimky, kedy si deti už od mala niečo vysnívajú a tento sen sledujú aj vtedy, keď už deťmi dávno nie sú...

24. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Jozef Bednár

Božskí poslovia

Bol to jeden z našich susedov z našej trnavskej bytovky. Už neviem, ako sa volal. Bol to obyčajný, normálny chlap. Napriek svojmu telesnému postihnutiu žil až do svojej smrti spoločensky aktívny život, dokonca chodil aj do práce. Celkom sme s ním vychádzali. Na jednej návšteve u nich ma však trošku prekvapil odpoveďou na vlastnú otázku, či je veriaci... „Nie, v Boha neverím. Ak by Boh existoval, nedopustil by, aby som trpel tak, ako trpím. Nebol by som postihnutý,“ doteraz som nezabudol na jeho slová.

24. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
20

Jozef Bednár

Vlk a mama alebo Ako som takmer nebol na sestrinej svadbe

Takto pred 11 rokmi sa moja sestra vydávala. Na jej svadbe som bol samozrejme aj ja, ako hlavný družba. Aj keď – veľa nechýbalo, a chýbal by som. Vďaka mojej mame, ktorá sa nezľakla vlka s veľkým V.

22. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Jozef Bednár

Lacko, Ty si sexuálny diabol!

Náš Marek chodí od septembra ako autista do špeciálnej školy. Navštevuje nultý ročník, akúsi prípravku do prvého ročníka. Robí veľké pokroky, najmä v oblasti jemnej motoriky a čítania. A výrazne si pritom rozvíja slovnú zásobu. Ruka v ruke so všetkým spomenutým, zdá sa mi, akoby mu každý deň cez týždeň dávali v škole aj za hrsť vtipnej kaše...

20. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Jozef Bednár

Podpichnuté médiá

Vo vzťahoch býva k hádke a vzájomnému odsudzovaniu sa často veľmi blízko. Stačí jemné podpichnutie, ironicky myslená veta. A už to ide. Obidve strany si navzájom vracajú loptičku, prím hrajú emócie, rácio je potlačené... Pamätáte na scénu zo skvelého amerického oscarového filmu Americká krása, v ktorom Carolyn (Annette Beningová) nervózna čaká pri aute pred domom na dcéru a manžela? Celkovo jej „look“ v spomenutej scéne, a k tomu ironické poznámky na margo visáže dospievajúcej dcéry a na pomalosť manžela Lestera (Kevina Spacey) sú priam učebnicovým príkladom toho, ako nekomunikovať.

19. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Jozef Bednár

Ste extrémny prípad človeka majúceho problémy so spánkom

Ten telefonát som dostal včera ráno, cestou do práce. Na druhej strane linky bol redaktor magazínu Reflex, ktorý Markíza vysiela každý deň cez pracovný týždeň vždy po hlavných správach. „Ideme robiť reportáž na tému nespavosť, a dostali sme na Vás kontakt,“ vysvetlil dôvod, prečo volá.

17. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 727x
36

Jozef Bednár

O závislosti na knihách

Keď som bol malý, pamätám si, že v obývačke nášho rodinného domu boli knihám venované maximálne dve poličky. Všetkých asi dvadsať kníh, ktoré sa do nich zmestilo, na mňa zakaždým pôsobilo ako magnet. Boli to síce knihy „dospelákov“, ale ich vôňa pôsobila v detstve na mňa ako afrodiziakum. Jeho účinky nevyprchali doteraz.

12. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 953x
4

Jozef Bednár

O jednom výprasku a porovnaniu so San Marínom

Tešil som sa na dnešný večer, hádam ako každý človek na Slovensku majúci aspoň trošku rád futbal. Tešil som sa na to, že „naši“ konečne zaberú aj proti silnému súperovi, potvrdia super výsledok z Walesu a dokážu, že blamáž s Čechmi bola iba výnimkou potvrdzujúcou vzostupný trend smerovania najpopulárnejšieho športu pod Tatrami.

11. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Jozef Bednár

Ako náš Majo strávil noc vo vínnom sklípku

Raz za čas si vymením maily s bývalým kolegom z pražskej PR agentúry Ogilvy. V tom poslednom sa ma spýtal, či si ešte pamätám na agentúrnu akciu v jednom z moravských vínnych sklípkov. A vraj či si na inkriminovanú akciu spomína aj jej vtedy najmladší účastník...

10. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 163x
0

Jozef Bednár

Kedy začínajú deti rozprávať alebo Jazyk a autizmus

Naša Barborka má už 15 mesiacov, a nerozpráva. Presnejšie – keď má náladu, rapoce hocičo, len jej nerozumieme. Jej jazyk pripomína zatiaľ „hatlančinu“. Až na zopár výnimiek, ako sú slová dosť, mama či daj. A my s manželkou sme už nervózni, prečo nerozpráva „tak normálne“ viac.

9. okt 2006
Páči sa: 2x
Prečítané: 10 228x
13

Jozef Bednár

Dobrý otec

Som ním? Rozmýšľam nad tým pomerne často. Vtedy, keď naše deti spia. I keď sú hore. Byť dobrým otcom, dobrým rodičom. Raz za čas mi napadne tá myšlienka, aký som vlastne otec. Akí rodičia sme spolu s manželkou. Venujeme sa dostatočne našim deťom?

3. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 273x
4

Jozef Bednár

Ďakujem - a dopísania

Čas prísť, čas odísť. Táto múdrosť platí v živote veky. Dnes som si ju dovolil požičať aj ja. Po takmer roku a 4 mesiacoch intenzívneho písania som sa rozhodol s písaním na blog.sme.sk prestať. Píšem naschvál prestať, pretože po istom čase sa možno vrátim. Dvere sa sebou (ak je to možné) definitívne zatiaľ zavrieť nechcem. Nehovorím preto zbohom, iba dovidenia. Presnejšie – dopísania. Pred pauzou však niekoľko mojich postrehov o blogu a mojom epizódnom účinkovaní v tomto projekte (vrátane príčin, pre ktoré som sa rozhodol s písaním prestať)...

1. aug 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 452x
5

Jozef Bednár

Zoznam článkov blogera