Michaela Beličková
Zahodím starosti a komplexy sú preč :)
Je neuveriteľné ako ma hudba dokáže ovplyvniť.
Lieta sa do vesmíru, nadzvuková rýchlosť je už všednou záležitosťou, miliardy baktérií kapitulujú pred našimi sérami - ale stále je na svete veľa vecí, ktoré človek nedokáže. Tak napríklad sedieť v hojdacom kresle a nehojdať sa :)) Zoznam autorových rubrík: Dni môjho detstva a roky po ňo, Hlášky, Nedeľná chvíľka poézie
Zoznam článkov blogera
Michaela Beličková
Čaro spomienky...
Otvorila som oči a zistila som, že je už ráno. Krásne, nedeľné, oddychujúce ráno. Vyskočila som z postele a pozrela na hodinky. Osem. To snáď nie! To snáď áno – vstanem v nedeľu tak skoro ráno a budem vychutnávať to ticho čo sa zhostilo celého bytu. Podišla som k oknu a prekvapenie ma za ním čakalo. Biele lístie na stromoch, biela tráva na zemi, autá posypané bielym práškovým cukrom. Všetko tak čisté. Po tele mi prebehli zimomriavky. Nie z tej zimy, ktorá vládne za oknom. Po tele mi prebehli zimomriavky s dobrým úmyslom. Otvorila som okno a nadýchla sa zhlboka. Studený vzduch vnikol do mojich pľúc a ja som mala pocit, že sú Vianoce. Studený vzduch a biela nádhera vo mne prebudili ten úžasný pocit, ktorý zažívam pravidelne v decembri. Cítila som najkrajšie sviatky roka.
Michaela Beličková
Prvé lásky
Ako tak sedím na posteli v izbe, kukám a ťukám do klávesnice, prišli mi na rozum detské lásky. Každý z vás si určite rád zaspomína na svoju prvú lásku, ešte zo škôlky.
Michaela Beličková
Pokus o recenziu :)
Dnes som šla s kolegyňou na obed do mesta. Po hľadaní malého rýchleho občerstvenia bez množstva ľudí sme natrafili na novú predajničku v podchode na Hodžovom námestí. Pečú tam fornetti a aj pizzu. Tak sme sa dohodli, že si dáme pizzu. Vošli sme dnu a čakali v rade.
Michaela Beličková
Zubár - postrach mojich školských čias
Zubár. Strašidelné slovo pre každé dieťa. Strašidelnejšie snáď ako bobo. Nejedno dieťa máta predstava, že opäť navštívi tohto pána v bielom plášti. Keď som chodila do škôlky a neskôr na základnú školu, existovali pravidelné prehliadky celej triedy u uja zubára. Ja osobne som sa vždy triasla, keď do triedy vošla pani riaditeľka a oznámila „Žiaci, zajtra vaša trieda pôjde na prehliadku.“ Mňa zakaždým zalial studený pot, srdce som určite mala niekde v gaťkách a priala som si, aby sa čas zastavil. Aby zajtra nikdy neprišlo. Mala som doslova panický strach.
Michaela Beličková
Aktuálne z električky
Domov z práce chodievam električkou. Niekedy je to zaujímavé, sledujem ľudí, obzerám si malé zavesené letáčiky na tyčkách a z nich sa niekedy dozvedám novinky. Pozdĺž celého vagóna je nad hlavami priestor na reklamy pre rôzne vystúpenia a podujatia v meste. Dnes ma zaujal jeden plagátik.
Michaela Beličková
Prvý televízor na dedine
Moja babka býva na dedine. Malá partizánska dedinka na strednom Slovensku ukrytá medzi horami, vtáčiky štebocú od rána do večera, potom líšky dajú dobrú noc a dedinka sa ponorí do hlbokej noci. Aby ráno slnečné lúče zohriali opäť role a záhrady.
Michaela Beličková
Muž za pultom
Mám rada dedinské krčmy. Možno preto, že som často trávila voľné chvíle u babky na dedine. Mládež sa zvykla – a stále zvykne - stretávať práve v tomto zariadení.
Michaela Beličková
Trapas ako hrom :)
Trapasy su súčasťou každodenného života. Ja som tiež ten "šťastný" človek, ktorému sa občas chtiac či nechtiac podarí vyrobiť nejaký trapas.
Michaela Beličková
Popoluška
V sále nastalo po krátkom šume ticho. Na pódium prišli ďalší aktéri. Dvaja chalani niesli bielu plachtu, za plachtou kvočiačky išlo päť dievčat. Zastali v strede pódia. Ľudia v hľadisku netušili čo sa bude diať. Chalani držali zvisle plachtu, za ňou sa ukrývali dievčatá.
Michaela Beličková
Miška a macko
Inšpiroval ma tu článok o tom ako mamička povedala pred svojim dieťaťom vulgárne slovo.
Michaela Beličková
Nie sme zlí
Cesta vlakom ubiehala pomaly. Pravidelné tdtdtdtdtd uspávalo každého v kupé. Za oknami sa mihala krajina, hory sa približovali a vzďaľovali. V diaľke na lúke sa pásol dobytok a slnečné lúče mu spríjemňovalo pobyt na čerstvom vzduchu. V kupé bola kľudná atmosféra. Žiadna vrava nevyrušovala cestujúcich v bdelom spánku počas cesty..
reklama
Michaela Beličková
Aj profesori vedia..
..veľmi pekne a bez uvedomenia sa zapíliť poriadnu hlášku :)
Michaela Beličková
...úsmev nad zlato...
Pred tromi rokmi som sa zamestnala na jednej predajni s nábytkom. Práca to bola pomerne jednoduchá. Pracovalo sa v dvojsmennej prevádzke, začínalo sa o deviatej, končilo sa o deviatej večer. Pol na pol. Ráno sa zvyčajne utieral prach a leštili sa sklá na stolíkoch.
Michaela Beličková
Cesta z práce...
Cestou do práce zažijem rôzne situácie. Takisto aj cestou z práce sa mi niečo prihodí alebo vidím niečo zaujímavé.
Michaela Beličková
Cesta do práce...
No povážte... Ráno, dá sa povedať, že najväčšia dopravná špička, dosť frekventovaná križovatka. Autá, autobusy ba aj električky tam jazdia šialeným krokom. Ľudia sa náhlia do práce, študenti do školy, dôchodcovia na trh a k lekárovi. Chodci nepoužívajú podchod – čo by bolo aj možno rýchlejšie využiť a prejsť tak na druhú stranu, ako čakať na zelenú na semaforoch. Chodci používajú krížom krážom cesty, tam kde nie sú semafóry. Každé ráno chodím tadiaľ do práce a sledujem náhliaci sa dav.
Michaela Beličková
Ako si vystreliť z kolegu
Potrebujeme – jedného kolegu, priestor na zrealizovanie výstrelku, jeho mobilný telefón, dve minútky a predmet, ktorý verbálne použijeme proti kolegovi. Všetky tieto ingrediencie zmiešame a môže to vyzerať asi takto.
