Miroslav Bulejčík
Farárova záhrada
Ako malý chlapec som miloval jablká. Sladké, šťavnaté, veľké a červené plody vo mne vzbudzovali pokušenie. Tá chuť, vôňa a nádherné tvary sa na slnku ligotali ako diamant. Je to niečo, po čom túžite celý život...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
P.S.: Ďakujem všetkým blogerom a diskutujúcim za ich príspevky. Pozitívne mi vyčaria úsmev na tvári a negatívne? Tie ma naštartujú k ďalšej činnosti :-). www.helpinvest.eu Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Poviedky, Súkromné, Nezaradené, Politika, Veda, Médiá, Poézia a próza
Spoločnosť
Miroslav Bulejčík
Mamina a mobil, skvelá kombinácia
„Sliepky sú pustené? Majú zrno? Čo Rexo, dostal nažrať? A ty, našiel si obed? Je v mikrovlnke. Prídem večer, no,... maj sa a nezabudni sa najesť, jedol si už vôbec? Je pekný deň, ani pracovať sa mi nechce. Nie že budeš doma, choď na vzduch!“ Ááách, kto vymyslel mobily? A prečo ich dal práve maminám – stvoreniam, ktorým nikdy nemôžeš povedať nie, pretože tá istá pesnička je tu opäť a dookola. Už miliónkrát som vysvetlil, že ma nemôže rušiť, som zaneprázdnený, v práci, mám školenie, som v zahraničí, mám míting,... A čia je to vina? Predsa moja! Naučil som svoju maminu ovládať mobil!!
Miroslav Bulejčík
Niekedy stačí len zachovať chladnú hlavu!
Boli prázdniny. Časy študentské, voľno. Cestoval som autobusom, cieľová trasa Duchonka. Slnko pražilo, sparno, vôbec sa nedalo dýchať. Preplnený dopravný prostriedok, hlava na hlave. I sardinky mali vo svojej konzerve viac miesta ako my. Daň, ktorú sme museli strpieť v prvý týždeň júlový. Všetci sa chceli dostať k vode.
Miroslav Bulejčík
Charita, žeby klamstvo Vianoc?
Vždy po dlhšom pobyte v zahraničí upratujem. Poznáte to, snažíte sa ísť s dobou. Vyhodenie starého oblečenia a obnovenie šatníka novými, modernými a trendovými vecami. Dosť únavné, obzvlášť, keď mi pritom asistuje mamina. „To si vyskúšaj ešte raz, to je perfektné, to som na tebe ešte v živote nevidela, prečo si to nenosil, toto mi nedáš,...?“
Miroslav Bulejčík
Slovensko verzus Anglicko
Poznáte to, čo kraj, to iný mrav. Iný národ, iné zmýšľanie, iný temperament. Niektorí sú nám bližší a naopak, niektorým by sme sa vyhli aj na sto honov. Nie nadarmo sa hovorí, že čím bližšie k rovníku, tým horúcejšie srdce. Je to v ľuďoch, je to firemná kultúra alebo len práve teraz klopem na nesprávne dvere?
Miroslav Bulejčík
Vianoce budú v tomto roku ťažké!
Svetová kríza naberá na obrátkach. Burza ako na hojdačke. Jeden týždeň optimisticky stúpa. Ekonómovia si medlia ruky. „Sme z najhoršieho vonku.“ A na druhý týždeň sa krivka grafu nekontrolovateľne prepadáva na dno až tak, že sú nútení uzavrieť burzové obchodovanie. Je to všade v USA, Anglicku, Európe, v Ázii i Japonsku. Nikto nevie prečo? Obchodníci zbožne pozerajú na monitory. „Nech sa stane zázrak!“ Ale ten neprichádza!
Miroslav Bulejčík
Nedokonalá abeceda šťastného muža
Áno. Forma súhlasu ženy, keď nechce uraziť jeho ješitnosť. „Bože ty si skvelý!“ Keď sa nám podarí zázrak a zafixujeme kvapkajúci kohútik. Čas. Nepoznaná veličina v živote muža po tom ako zmení svoj stav na ženatý.
Miroslav Bulejčík
Pomôžeš mi, alebo ma naučíš, ako si mám pomôcť sám?
Kto si? Zadefinuj sám seba! Veľmi komplikovaná otázka. Nie každý na ňu vie odpovedať. Pravdu povediac, nikto na ňu nevie odpovedať, bez náležitej prípravy. Potenciálny odpovedajúci zvažuje ako reagovať. Pýta sa ma budúci zamestnávateľ na moju prax, zručnosti, koníčky alebo mám byť spontánny? Čo som zase urobil? Čo sa stalo? Manželka, priateľka má isto niečo za lubom. Mám byť na pozore? Akože kto som? Veď ani nemám poriadne predstavy o svojom živote? Mám byť úprimný, preháňať, či nezaškodí troška skromnosti?
Miroslav Bulejčík
Chcem zastaviť čas
Smiem prosiť? „Bolia ma nohy, musím si oddýchnuť, neskôr. Pozri, tá slečna je sama. Skús ju, určite si skvele zatancujete!“ Takto začína snáď každý, kto si zamiloval argentínske tango. V Čechách a na Slovensku je to tak. Je vidieť, že sme mali dlhé desaťročia spoločnú históriu. Tvrdohlavosť, perfekcionizmus, snaha byť čo najlepší? A možno je to žiarlivosť na všetkých okolo. Je krajší, vie tancovať lepšie, má oblek za 10 000 Sk, bol v televízii, je profesionál. Óóó, prečo? Ja som chcel len tancovať, chcel som cítiť tú vášeň, voľnosť, ktorá ti dá nový pohľad, zmysel, iskru v živote. Okamih, pre ktorý sa oplatí zastaviť čas. Pozor, ten čas sa pri Vašom tanci naozaj zastaví!
Miroslav Bulejčík
Pyramídová bublina hypotekárnych úverov
Kríza, čo je to? Ako je možné, že nastáva? A prečo vypukne práve teraz, keď všetko tak nádherne funguje? Hypotekárna kríza dnešných dní vyúsťuje do krachov veľkých bánk a poisťovní. Slovo bankrot sa skloňuje na každom kroku. Kríza vzťahu, rodiny a spoločnosti. Výsledok? Rozvod a nárek. Deti, plod lásky, si to odnesú najviac, a i keď mnohé ani poriadne nechápu prečo, obviňujú sa za niečo, začo vôbec nemôžu. Prírodný výber? Ako to, že funguje? Prečo práve najsilnejší vyhráva? Získa najviac potravy, najlepšiu samičku, najväčšie teritórium. Vojna, kríza, rozvod, pandémia, vraždenie, smrť idú v protiklade s láskou, sobášom, biblickým rajom, narodením dieťaťa, priateľstvom. Nie je to až také zlé. V jednom okamihu prevláda jedna miska váh. Ľuďom preskočí a všetko čo vytvorili, sa odrazu nenávratne stráca. Potom príde obdobie pokoja a hurá, začína sa stavať, vzdelávať, odrazu máme vedcov, inteligentov, maliarov. Pretrhlo sa vrece.
Miroslav Bulejčík
Moderná rozprávka
Kde bolo tam bolo, kedysi dávno, pradávno, mal jeden chudobný otec troch synov. Matka im zomrela, keď boli ešte veľmi maličkí, takže spomienky na ňu mali len z rozprávania. Keď dovŕšili 16 rokov, rozhodol sa chudobný živiteľ troch synov - trojičiek, poslať ich na cesty. „Nech sa každý postará sám o seba. Sú dosť veľkí na to, aby to zvládli.“ Pomyslel si. A ja sa už nejako pretlčiem.
Miroslav Bulejčík
Otvor oči a .....
Otvor oči a nespi na vavrínoch, sleduje ťa KONKURENCIA!!! Otvor oči,... už sa konečne USMEJ!!! Tá dáma po tvojom boku je tvojím osudom. Práve teraz je ten správny okamih prihovoriť sa, už nikdy viac sa nemusí zopakovať. Otvor oči,... NEBUĎ ĽAHOSTAJNÝ k životu naokolo!!! Tí ľudia s alergiami, cukrovkou, AIDS-om, bez nôh, mentálne postihnutí, psychicky narušení,... oni sú tiež z mäsa a krvi. Majú dušu a vedia milovať! Práve oni (spodina, ako ju niektorí „inteligenti“ nazývajú) ťa naučia to, čoho sa tak bojíš, naučia ťa pochopiť samého seba!!!
Miroslav Bulejčík
Dávam Ti posledné zbohom...
Ráno, zobúdzam sa v pote tváre. Už po stý krát. Stále dookola a znova, ten istý sen. Bojujem s ním. Bijem sa do krvi. Bodám. Ale on nič, otvorí oči a dýcha. Ide smerom ku mne. Chce ma! Moju dušu, som na zozname! Kto a prečo ma trýzni? Mám strach. I keď mu nevidím do tváre, poznám ho. Cítim, je to niekto, osoba v mojom okolí.
Miroslav Bulejčík
Rozbi tú stenu, prosím, ešte dnes!!!
V obrovských mestách (nad 1 milión obyvateľov) sa stretávajú ľudia rôznych rás, vierovyznaní a pletí. Sme na každom kroku, vidíme sa v metre, električke, obchodoch, prechádzame popri sebe bez povšimnutia. Každodenným stereotypom sme si zvykli. Sme OHEŇ a VODA, existujeme pri sebe bez toho, aby sme sa navzájom zničili. Ako je to možné? A čo vlastne cítime? Sme tolerantnejší, ohľaduplnejší, mierumilovnejší? Poznáte to, keď Vám priateľ povie, „bol som tam, robil toto, tí ľudia boli úžasní, tá černoška, ten Nemec, ten Angličan, Izraelčan, Iračan, Bielorus,... niečo podobné by sa u nás nikdy nemohlo stať.“ Beriete ho z rezervou, možno ticho závidíte a možno si ho len vypočujete, pousmejete sa,... pretože vy máte úplne iné skúsenosti.
Miroslav Bulejčík
Milovanie v daždi nad strechami nočnej Prahy
Chceš tancovať? Prosím, v suteréne alebo nad strechami? Pozývame vás na MILONGU, len vy dvaja a hudba, argentínske tango je všade, dokonca padá i z neba. Tancujte medzi kvapkami dažďa!!! Takúto stručnú pozvánku som ešte nedostal. Ale stačila na to, aby prebudila moju zvedavosť. Jednoducho som tam musel byť. Nad strechami nočnej Prahy a tancovať ARGENTÍNSKE TANGO!!!
reklama
Miroslav Bulejčík
Omyl Kamoš, horou nepohneš!!!
Poznáte to, ako na Nový rok, tak po celý rok. Schudnem 10 kilogramov, budem cvičiť, prestanem fajčiť, už si konečne nájdem partnera, pôjdem do zahraničia, zmením zamestnanie, začnem podnikať, pozvem susedku na rande, budem lepší,... Predsavzatia!!! Problém je, že ich málokedy splníme. Prečo? Jednoducho si ich dáme v nesprávny čas a na nesprávnom mieste, opojený alkoholom, príjemnou atmosférou, eufóriou Nového roka. A ráno? Niektorí z nás si na nič nepamätajú, s alkoholom vyprchalo sebavedomie, iní, až príliš odhodlaní, „šak si dám ešte poslednú cigaretku, áách, tá chuť.“ Mám pre vás pár jednoduchých príkladov, priamo zo života. Nedali si žiaden záväzok, situácia, ktorá sa udiala v ich živote, mala bleskový účinok, ZMENU!!!
Miroslav Bulejčík
Spoveď!
Stojím, na okraji priepasti. Sám. Hľadím pred seba, na dno, do strán. Predo mnou sa odvíja príbeh, môj život. Spomienky, útržky obrazov, kvapky sĺz, bozky na perách, prvé úsmevy, pocit strachu, slasť. Vánok, niekde v diaľke sa to začalo. Balansujem. Len krok a všetko sa skončí. Už nebudem JA. Neviem. Čo bude potom? Ucítim bolesť? Čo povedia doma? Čo moja láska, matka, brat, otec, syn, priatelia? Ako sa s tým vyrovnajú? Odsúdia ma? Odpustia, pochopia? Som slaboch? Čo sa stalo, vždy som všetko vyriešil? Plný síl, prečo sa cítim, tak zle, sám, nemilovaný? Ako je to možné? VYHOREL SOM!!!
Miroslav Bulejčík
Davová psychóza v ľudskom tele
Dostal som VIP lístky na hokejový zápas Sparta – Pardubice. Prečo nie? Aj tak nemám v nedeľu večer nič na práci. Treba sa zabaviť, vysiliť hrdlo fandením, občerstviť v dobre zásobovanom bufete, usmiať na roztlieskavačky.
Miroslav Bulejčík
Láska neexistuje, je to len oheň, FOREVER!
Koľkokrát som si povedal. Neexistuje, je to len prelud, fatamorgána. Napijem sa a ono to prejde. Neprešlo! Opäť v tom istom kolotoči. Pohľady, hladenie, dotyky, úsmevy, bozky,.... niekto škrtol zápalkou. Som hrdina, ako všetci chalani. Silné ramená, reči. Navonok spontánny, silný, nezávislý. A vnútro? Chce kričať, milovať a byť milované. Ale to sa nenosí. Chcem viac, nie len kúsok zákuska. Chcem poriadnu oslavu, s tortou, ktorá sa nikdy neminie.
Miroslav Bulejčík
KRIŠTOF verzus JASTRAB
Česká republika verzus Slovensko. Donedávna spolu. Starší a väčší brat, s bohatou históriou, kráľmi, priemyslom a jeho „vazal“, obilnica Československa, Tatry, príroda, krajina na východ, Slovakia. Po roku 1993 nastal zlom. Český brat sa vydal cestou prosperity, lepších platov, dôchodkov, ... veľké sebavedomie. A my, „slovenské Švajčiarsko“. Hold nepodarilo sa. Niekde sa stala chyba. Alebo naši „vládni“ využili – zneužili, čo sa len dalo. Niekto chybil. Ale veď nevadí, chybiť je ľudské (a my tak radi (po)chybujeme, že?). Ľud zabúda príliš rýchlo. Treba len veriť, že sedliacky rozum preváži a prosperitu pre naše budúce generácie „neprešustrujeme“ v ošiali dvojnásobných platov. Všetko príde pomaly a postupne!!! Kto má veľké oči spravidla skončí s prázdnym mešcom!
